Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sd-45-2013.pdf
PDF · 96.32 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/45/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky K.. O. Q., bývajúcej v I. R. C., S.. K. Č.. XXXX/X, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku invalidného dôchodku, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 21.03.2013 č. XXX XXX XXXX X.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 73, § 112 ods.4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) zvýšil navrhovateľke sumu invalidného dôchodku od 21.11.2012 na 137,50 eur mesačne. Zároveň rozhodol o zákonnom zvýšení invalidného dôchodku od 01.01.2013 na sumu 143,40 eur mesačne podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporca rozhodol na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves z 21.02.2013, podľa ktorého navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľka podala v zákonnej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu. Uviedla, že jej zdravotný stav nebol príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia dostatočne posúdený, a preto nesúhlasí s percentuálnym zvýšením a kategorizačným zaradením jej zdravotného postihnutia. Poukázala na nezrovnalosti, ktoré uviedol posudkový lekár pobočky v posudku, a to že predložila lekársky nález z roku 2012 Nových Zámkov, konzultácia s neurochirurgom z Nových Zámkov namiesto nálezov z Nitry, ktoré sú z roku 2012 a konzultovaná bola v januári v júli 2012 neurochirurgom MUDr. Kamilom Kolejákom, PhD. z Nových Zámkov. Ďalej poukázala na chyby v rozhodnutí, na ktorom je napísané nesprávne rodné číslo, pretože sa odlišuje od čísla uvedeného na rozhodnutí odporcu z 21.03.2010, a preto sa môže domnievať, že ide o inú posudzovanú osobu, zavádzanie alebo chybu v systéme. Uviedla tiež, že od iných lekárov má informácie, že jej zdravotné postihnutie podmieňuje vyššie percento miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť (nad 70 %). Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázal na to, že zdravotný stav navrhovateľky posudzovali posudkoví lekári sociálneho poistenia na základe aktuálnych lekárskych
nálezov, ktoré vyhodnotili a na základe tohto vyhodnotenia zaradili ochorenie navrhovateľky do príslušnej kapitoly prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s príslušnou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, a tiež s navýšením, tak ako to pripúšťa zákon o sociálnom poistení.
Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Navrhovateľka na základe rozhodnutia odporcu z 22.03.2010 č. XXX XXX XXXX poberala invalidný dôchodok od 21.09.2009. Za invalidnú bola uznaná posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne od 21.09.2009 s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV.- choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia, spondylartropatia, pod položkou 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm.b/ - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na hornej hranici daného percentuálneho rozpätia a konštatoval, že ostatné ochorenia nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu.
Na žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku z 21.11.2011 bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves dňa 21.02.2013. V posudku konštatoval, že zdravotný stav navrhovateľky sa od uznania invalidity postupne zhoršil, pridružili sa bolesti v krčnej chrbtici s vyžarovaním do ľavého ramena. Opakovane bola liečená ambulantne neurológom, ortopédom, absolvovala rehabilitačnú a medikamentóznu infúznu liečbu. V priebehu roka 2012 bola opakovane vyšetrená ortopédom pre bolesti ľavého ramena, dokumentovaná bola ľahko redukovaná hybnosť v ľavom ramene s terminálnou bolestivosťou. Stav bol hodnotený ortopédom ako poškodenie manžety rotátorov. Opakovane bola v objektívnom neurologickom náleze dokumentovaná porucha funkcie driekovej chrbtice a radikulopatia S1 vľavo. Prítomná je tiež porucha funkcie krčnej chrbtice, ľahko znížená svalová sila ľavej ruky s hypotóniou svalstva. Pre pretrvávajúcu poruchu funkcie driekovej chrbtice s reziduálnym radikulárnym syndrómom S1 vľavo naďalej posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Na ostatné pridružené dokumentovaná ochorenia, ktoré zhoršujú výkonnosť navrhovateľky, zvýšil mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, a to od 21.11.2012.
Pre účely súdneho konania bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pracovisko Prešov dňa 10.06.2013. V posudku posudkový lekár rovnako ako posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky konštatoval, že navrhovateľka bola viac rokov liečená pre bolesť chrbta v driekovej oblasti na podklade spondylolistézy II. stupňa a protrúzie disku. Pre neúspech konzervatívnej liečby absolvovala stabilizačnú operačnú liečbu spondylolistézy a laminektómiu L5. Ide o rozhodujúce ochorenie s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Zdravotný stav sa od operácie zhoršil pridružením bolestí v krčnej chrbtici s vyžarovaním do ľavého ramena. Bola liečená ambulantne neurológom, ortopédom, absolvovala rehabilitačnú a medikamentóznu infúznu liečbu. Pre exacerbáciu chronického vertebrogénneho bolestivého syndrómu v krčnej a driekovej oblasti s iritáciou koreňa C5-6 bola preliečená aj hospitalizačne na FRO s parciálnym zlepšením. Vyšetrením krčnej chrbtice pomocou magnetickej rezonancie bola zistená protrúzia diskov C5-6, C6-7 bez kompresie neuroštruktúr. Navrhovateľka bola opakovane vyšetrená odborníkom pre neurochirurgiu (január a júl 2012) bez doporučenia operačného zákroku, nakoľko nie sú prítomné ani klinické známky útlaku neuroštruktúr, ani známky útlaku pomocou zobrazovacích metodík. V priebehu roka 2012 bola opakovane vyšetrená ortopédom pre bolesti ľavého ramena, dokumentovaná ľahká redukovaná hybnosť v ľavom ramene s terminálnou bolestivosťou. Bolo realizované MR vyšetrenie, ktoré potvrdilo degeneratívnu a kalcifikujúcu tendinitídu m. supraspinatus. Stav hodnotená ortopédom ako poškodenie manžety rotátorov. V objektívnom neurologickom náleze je opakovane dokumentovaná porucha funkcie driekovej chrbtice a radikulopatia S1 vľavo. Prítomná je tiež porucha funkcie krčnej
chrbtice, ľahko znížená svalová sila ľavej ruky s hypotóniou svalstva. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú naďalej poruchy funkcie driekovej chrbtice s reziduálnym radikulárnym syndrómom S1 vľavo zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm.b/, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Na ostatné pridružené dokumentované ochorenia, ktoré zhoršujú výkonnosť navrhovateľky, je zvýšená miera o 10 % na výslednú mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 55 % s dátumom zmeny od 21.11.2012. Posudkový lekár konštatoval, že táto miera poklesu je pre navrhovateľku priaznivá. Pri vyšetrení navrhovateľky v deň vyhotovenia posudku bol klinický neurologický nález prakticky v norme.
Navrhovateľka na pojednávaní na krajskom súde uviedla, že s posudkami nesúhlasí, pretože je presvedčená, že sa tu niečo chce zakrývať a falšovať. Vzhľadom na to, že lekári jej povedali, že problémy s chrbticou má pre vrodené chyby, podľa jej názoru posudkoví lekári zaradili rozhodujúce ochorenie nesprávne, pretože malo byť zaradené do položky 5, písm.b/ alebo c/, kapitoly IV., oddiel E. Ďalej opätovne poukázala na to, že lekári v nemocnici v Košiciach ju ubezpečovali že by mala mať vyššiu mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej uviedla, že v napadnutom rozhodnutí sa vo výrokovej časti uvádza aj to, že má priznanú úrazovú rentu, ale nevie z akého dôvodu a prečo od roku 2012.
Návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods.3 prvá veta zákona o sociálnom poistení).
Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods.6 zákona o sociálnom poistení).
Mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods.8 zákona o sociálnom poistení).
Podľa § 112 ods.4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní, alebo sa dávka vypláca v nižšej sume, alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Podľa § 153 ods.1 lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť:
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.
Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie:
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
b) pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods.3 písm.a) zákona o sociálnom poistení).
Podľa § 153 ods.5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“).
Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods.8 prvá veta zákona o sociálnom poistení).
Súd z posudkového spisu zistil, že posudkoví lekári sociálneho poistenia, ktorí posudzovali zdravotný stav navrhovateľky, vychádzali z lekárskych nálezov z hospitalizácie a z odborných vyšetrení a ich diagnostických záverov, pričom posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia pred vyhotovením posudku doplnil tieto vyšetrenia vlastným neurologickým vyšetrením. Obaja posudkoví lekári dospeli k rovnakému záveru, že zdravotný stav navrhovateľky sa od operácie zhoršil pridružením bolestí v krčnej chrbtici s vyžarovaním do ľavého ramena. V objektívnom neurologickom náleze je naďalej dokumentovaná porucha funkcie driekovej chrbtice a radikulopatia S1 vľavo. Preto naďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím je toto ochorenie, ktoré je zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm.b/ prílohy č. 4, zákona o sociálnom poistení. Ostatné ochorenia - krčno-ramenný syndróm vľavo s radikulárnou iritáciou C5-C6 bez periférneho motorického deficitu a poškodenie ľavého pletenca - impingement syndróm, zhoršujú výkonnosť navrhovateľky, a preto miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovými lekármi navýšená o 10 %. Vzhľadom na zmenu miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť odporca v súlade s ustanovením § 73 a § 112 ods.4 zákona o sociálnom poistení zvýšil sumu invalidného dôchodku navrhovateľke od dátumu, ktorý stanovili posudkoví lekári vo svojich posudkoch. Námietka navrhovateľky, že podľa informácie iných lekárov, ktorí ju liečia, eventuálne ošetrujú, by mala mať vyššiu mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú
činnosť, súd nepovažuje za právne významnú vzhľadom na to, že stanovenie miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť je odborná medicínska otázka, ktorú zákon zveruje posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pri jej určení posudkoví lekári postupovali podľa citovaných právnych ustanovení zákona o sociálnom poistení a svoj posudkový záver aj dostatočným spôsobom odôvodnili.
Námietka navrhovateľky, že došlo k zámene, eventuálne nesprávne označeného zdravotníckeho zariadenia, ktoré vyhotovilo lekársku správu, nemá právny význam pre posúdenie zákonnosti správneho rozhodnutia, avšak súd po nahliadnutí do posudkového spisu zistil, že lekárske nálezy neurochirurgickej ambulancie majú pečiatku Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky (lekársky nález z 19.01.2009, z 02.10.2007) a lekárske nálezy z 05.01.2012 a 02.07.2012 sú vyhotovené lekárom Fakultnej nemocnice Nitra. Tiež je nepochybné, že napadnuté rozhodnutie sa týka navrhovateľky a spôsob označovania číselného označovania rozhodnutia je vecou odporcu. Preskúmavaným rozhodnutím odporcu nerozhodoval o priznaní úrazovej renty navrhovateľke, ale vo výrokovej časti rozhodnutia iba uviedol plný názov opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z.z., ktorý sa týka zvýšenia jednak dôchodkových dávok, a jednak zvýšenia úrazových rent.
Pretože navrhovateľka nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že jej zdravotný stav by podmieňoval vyššie percento miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, resp. ktoré by spochybňovali alebo vyvracali zhodné posudkové závery posudkových lekárov, súd považoval rozhodnutie odporcu napadnuté opravným prostriedkom za vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil.
Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd nepriznal náhradu trov konania, odporcovi toto právo zo zákona nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.