Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-53-2013.pdf
PDF · 114.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/53/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grúnty 7, IČO: 35717769, zastúpená JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanej: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom O. H., O. E. XXXX/XX-X, bývajúca v O. H., Z. E. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie sumy 1.100,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.090,- eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 226,40 eura za obdobie od 31.01.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura za obdobie od 26.02.2011 do 10.03.2011, zo sumy 99,20 eura za obdobie od 11.03.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura za obdobie od 28.03.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura za obdobie od 27.04.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura za obdobie od 27.05.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura za obdobie od 26.06.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura za obdobie od 26.07.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura za obdobie od 25.08.2011 až do jej zaplatenia, a zo sumy 109,20 eura za obdobie od 24.09.2011 až do jej zaplatenia, to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej náhradu pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 116,29 eura a ďalších trov vo výške 57,75 eura, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť zástupcovi žalobcu do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v prvej vete článku 3. Obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420101998 uzavretej medzi účastníkmi dňa 18.09.2010, ktorej obsahom je oprávnenie žalobcu požadovať od dlžníka/spoludlžníka zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, je pre jej neprijateľnosť neplatná.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd 03.05.2013 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.100,- eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 31.01.2011 až do jej zaplatenia, zmluvnej pokuty 184,80 eura (mesačnej zmluvnej pokuty vo výške 26,40 eura x 7 mesiacov omeškania od januára 2011 do júla 2011), ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že 18.09.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420101998 (ďalej len „zmluva“) na čiastku 800,- eur, za odplatu vo výške
304,- eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 1.104,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4,- eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 109,20 eura. Prvá splátka bola v súlade s čl. II zmluvy splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom zmluvy. Žalovaná celkovo do dnešného dňa uhradila 4,- eurá, a to dňa 18.09.2010. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V predžalobnej upomienke z 11.01.2011 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo 16.11.2011 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 30.01.2011. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania žaloby činí dlžná čiastka 1.100,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1.104,- eur a čiastkou vo výške 4,- eurá, ktorá bola uhradená žalovanou (1.104 - 4 = 1.100). V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (ďalej len „OP“) sa žalovaná zaviazala uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, splatnú v okamihu, keď sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 800,- eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 26,40 eura (t.j. 3,3 % z 800,- eur = 26,40 eura). V zmysle § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „NV“) si žalobca uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v citovanom NV, t.j. do dosiahnutia výšky poskytnutých finančných prostriedkov, pričom výška sankcií za omeškanie nesmie presiahnuť maximálnu výšku v zmysle § 3a ods. 1 NV. Po dosiahnutí tejto výšky si žalobca uplatňuje úhradu zákonného úroku z omeškania v zmysle § 3a ods. 3 NV.
Žalobca prostredníctvom zástupcu na výzvu súdu podaním z 25.06.2013, doručeným súdu 27.06.2013, k uplatnenej zmluvnej pokute uviedol, že žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnila riadne a včas, keďže uhradila len prvú splátku dňa 18.09.2010 vo výške 4,- eurá. Vzhľadom na to žiadal žalobca od žalovanej vrátiť celý dlh po uplynutí troch mesiacov omeškania od splatnosti 2. splátky v plnej výške na základe ustanovenia bodu 1 OP tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s obsahom ktorých žalovaná vyjadrila svoj súhlas vlastnoručným podpisom. Celý dlh bol zosplatnený ku dňu 30.01.2011, nakoľko žalovaná sa v zmysle OP dostala do omeškania troch mesiacov s úhradou 2. splátky. Keďže splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na 10. deň od uzavretia zmluvy a zmluva bola uzavretá dňa 18.09.2010, tak splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na 28.09.2013 (správne 28.09.2010). Splatnosť 2. splátky, resp. ostatných splátok bola zmluvnými stranami dohodnutá na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splatnosť 2. splátky bola účastníkmi dohodnutá na 28.10.2013 (správne 28.10.2010). Nakoľko žalovaná 2. splátku neuhradila v celej výške, tak dňom 29.10.2013 (správne 29.10.2010) sa dostala prvým dňom do omeškania s úhradou tejto splátky. V zmysle bodu 1 OP žalobca mohol žiadať celý dlh po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške, čo je v súlade s ustanovením § 53 ods. 8 OZ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, (terajšie ustanovenie § 53 ods. 9 OZ). V danom prípade žalovaná neuhradila do dnešného dňa 2. splátku v celom rozsahu (ale ani nasledovných 11 splátok, teda 3. až 13. splátku) s prvým dňom omeškania 29.10.2010 a keďže s jej úhradou meškala viac ako tri mesiace, žalobca oznámil žalovanej stratu výhody uhrádzania dlhu v splátkach a žiadal vrátiť celú nesplatenú sumu z poskytnutého úveru. Žalobca žiadal vrátenie dlžnej sumy až po troch mesiacoch a jednom dni omeškania s úhradou 2. splátky, čiže ku dňu 30.01.2011. Uplatnená zmluvná pokuta nemá základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke obsiahnutej v bode 3 OP, nakoľko ide o dohodou určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorú v tejto právnej veci žalovaná porušila. Táto povinnosť zaťažuje toho, kto dohodnutú povinnosť porušil, t.j. dlžníka, a to aj keď oprávnenému, t.j. veriteľovi porušením povinnosti žiadna škoda nevznikla. Inštitút zmluvnej pokuty má charakter právneho prostriedku na zabezpečenie záväzku, čiže má sankčnú povahu, ktorou by mal byť dlžník nútený k plneniu dlhu riadne a včas. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v zmysle § 544 ods. 2 OZ. Zákonné ustanovenia o zmluvnej pokute však presne neurčujú výšku zmluvnej pokuty, pričom výška zmluvnej pokuty musí byť úmerná výške pohľadávky, inak by bolo dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle ustanovenia § 39 OZ v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobcu výšku zmluvnej pokuty je možné stanoviť buď absolútne alebo vyjadrením určitého vzťahu k hodnote plnenia alebo iným spôsobom.
Žalobca v OP určil výšku zmluvnej pokuty percentuálnym vzťahom k hodnote poskytnutého plnenia - 3,3 % z istiny úveru za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, splanej okamihom, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou podľa § 53 ods. 8 OZ, čo nebolo a ani nie zakázané právnym poriadkom a nedá sa to považovať za obchádzanie právneho poriadku. Žalobca žiadal od žalovanej zmluvnú pokutu od mesiaca január 2011. Výška zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej určenia a povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, boli vymedzené určito a jasne, čiže nie je možné predmetnú dohodu označiť ako neplatnú, pričom poukázal na rozhodnutie R 92/2004. Výšku zmluvnej pokuty žalobca stanovil aplikáciou ustanovenia § 3a NV, čiže žalobca si ju uplatnil len do maximálne prípustnej hranice - nepresiahla výšku poskytnutých finančných prostriedkov, ale ani výšku trojnásobku úrokov z omeškania v zmysle predmetného ustanovenia NV. Žalobca žiadal zmluvnú pokutu len za sedem mesiacov omeškania, počnúc mesiacom január 2011 a končiac mesiacom jún 2011 a nie až do zaplatenia dlhu, čo by bolo v rozpore s ustanovením § 3a NV o maximálnej prípustnej výške sankcií vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Podľa žalobcu výška zmluvnej pokuty vyjadrená percentuálnym vzťahom k poskytnutej istine úveru sa neprieči dobrým mravom a ani ustanoveniam OZ, nakoľko jej celková výška, ako aj celková výška sankcií bola upravená v zmysle ustanovení NV. Žalovaná svojím vlastnoručným podpisom zmluvy potvrdila, že pred podpísaním predmetnej zmluvy si prečítala všetky jej podmienky, že porozumela všetkým ustanoveniam, že zmluva predstavuje jej slobodnú vôľu a že nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a že sa s OP tvoriacimi neoddeliteľnú súčasť zmluvy a jej prílohou dôkladne oboznámila pred podpisom zmluvy.
Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu (jeho zástupcu), ktorý svoju neúčasť na pojednávaniach opakovane ospravedlnil a žiadal konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti.
Žalovaná vo výpovedi na pojednávaní 10.07.2013 potvrdila, že si zobrala od žalobcu pôžičku a že túto riadne nesplatila. Žalovaná suma by mala byť o niečo nižšia, pretože okolo 10,- eur jej bolo zrazených z jej mzdy jej bývalým zamestnávateľom - Oravským múzeom P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, kde pracovala do 15.03.2011. Potvrdila, že jej bolo doručené oznámenie o zosplatnení záväzku dané listom zo 16.11.2011. Pôžičku od žalobcu si brala s úmyslom, že to bude riadne a čestne splácať. Chcela by si korektne vysporiadať svoj záväzok voči žalobcovi, lenže sa dostala do finančných problémov aj vďaka jej snahe pomôcť iným, čo potom zostalo na nej. Teraz je nezamestnaná a jej príjem predstavujú dávky v hmotnej núdzi 118,30 eura mesačne, keď len nájom ju stojí 165,- eur mesačne. Finančne jej vypomáhajú priatelia a príbuzní. Na pojednávaní 04.09.2013 žalovaná doplnila, že žalobcovi uhradila okrem žalobcom uvádzaných 4,- eur aj ďalších 10,- eur.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že 18.09.2010 žalovaná ako dlžník a žalobca ako veriteľ, prostredníctvom finančného agenta L. K. uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420101998 podľa zákona č. 129/2010 Z. z. vo vtedy platnom znení (zmluva). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového, hotovostného, spotrebiteľského úveru vo výške 800,- eur (istina) za celkový úrok 20 % z istiny s tým, že bola súčasne dohodnutá odmena vo výške 18 % z istiny. Dohodnutý úrok a odmena spolu predstavovali odplatu vo výške 304,- eur, takže celková dlžná čiastka na úhradu predstavovala 1.104,- eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver vrátane odplaty v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach, každej vo výške 4,- eurá a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach, každej vo výške 109,20 eura. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priamo v zmluve (a obsahuje to aj čl. 1 OP) bolo dohodnuté, že po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany písomne inak. V zmluve je uvedená priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy vo výške 47,39 % a v OP (čl. 1) konkrétna RPMN pri úvere žalobcu na 13 mesiacov 67,70 %. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom zmluvy a uvedené napokon ani nebolo medzi účastníkmi sporné. Na OP tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sa v ich spodnej časti nachádza podpis žalovanej. Dňa 14.01.2011 bol formou doporučenej zásielky žalovanej odoslaný list zo dňa 11.01.2011 označený ako „Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy“, ktorou žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 117,20 eura najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy s tým, že bola súčasne upozornená, že ak nevykoná úhradu, po uplynutí 15-dňovej lehoty si podľa § 53 ods. 8 OZ žalobca uplatní právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky a budú voči žalovanej uplatnené všetky zmluvne dojednané sankcie. Dňa 18.11.2011 bol opäť formou doporučenej zásielky žalovanej odoslaný list žalobcu datovaný k 16.11.2011,
označený ako „Oznámenie o zosplatnení záväzku“, v ktorom žalobca žalovanej oznámil, že záväzok zo zmluvy bol zosplatnený ku dňu 30.01.2011 z dôvodu omeškania sa s jeho splácaním. Žalovaná uhradila žalobcovi celkovo sumu 14,- eur s tým, že z uvedenej sumy nebolo medzi účastníkmi sporným, že žalovaná uhradila prvú splátku vo výške 4,- eurá a okrem nej mal súd preukázané, že ďalších 10,- eur bolo žalovanou uhradených po dni, ku ktorému žalobca „zosplatnil“ záväzok. Uvedená skutočnosť vyplýva z dokladov od bývalého zamestnávateľa žalovanej, podľa ktorých bola suma 10,- eur zrazená zo mzdy žalovanej a prevedená na žalobcov účet 10.03.2011, (šlo o platbu na účet XXXXXXXXXX/ XXXX pod variabilným symbolom 420101998, čiže uvedený účet a variabilný symbol sa zhodujú s údajmi uvedenými v predžalobnej upomienke danej listom žalobcu z 11.01.2011). Neušlo pozornosti súdu, že hoci žalobca po tom, ako listom z 11.01.2011 zaslal žalovanej výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorá bola doručená žalovanej (podľa oznámenia Pošty v Dolnom Kubíne 18.01.2011) žalobca pristúpil k „zosplatneniu“ záväzku spätne ku dňu 30.01.2011 až listom zo 16.11.2011, teda až v čase po splatnosti poslednej splátky úveru (splatnej 23.09.2011). Právo zosplatniť úver podľa čl. 1 OP a aj zmluvy mohol podľa názoru súdu žalobca ako veriteľ využiť (za splnenia zákonných predpokladov podľa § 53 ods. 8 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 16.11.2011) len v období do splatnosti niektorej zo splátok úveru a s účinkami ku dňu učinenia tohto prejavu vôle voči žalovanej ako dlžníkovi, ktorému bol tejto prejav vôle žalobcu určený. Nijaké zákonné a ani zmluvné dojednanie neoprávňovalo žalobcu spätne zosplatňovať úver, dokonca spätne až o 9,5 mesiaca pred učineným prejavom vôle žalobcu, „zosplatniť úver“, robeným navyše až v čase po splatnosti poslednej splátky úveru. Postup žalobcu bol pritom v rozpore s aj ním uvádzaným ustanovením § 53 ods. 8 OZ, ktoré v spojení s § 565 OZ, na ktoré priamo § 53 ods. 8 OZ odkazuje, ustanovuje, že právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Preto súd pri stanovení počiatku omeškania vychádzal pri priznaní uplatnených úrokov z omeškania u splátok úveru, splatných po 31.01.2011 (od ktorého dátumu si žalobca uplatňoval zaplatenie úroku z omeškania z celej dlžnej sumy), zo splatnosti tej ktorej splátky.
S poukazom na uvedené, aplikujúc na zistený skutkový a právny stav ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách, keďže súd mal preukázané, že žalovaná z celkového záväzku 1.104,- eur doposiaľ uhradila žalobcovi 14,- eur, žalobe pokiaľ ide o žalovanú istinu vyhovel v prevažnej časti, a to ohľadne sumy 1.090,- eur zo žalovaných 1.100,- eur. Zároveň s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 NV priznal žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej výške 9 % ročne, a to zo sumy 226,40 eura (súčet splátok 2 a 3 - každej po 4,- eurá a splátok 4 a 5 - každej po 109,20 eura, z ktorých posledná bola splatná 27.01.2011) až od 31.01.2011 (od ktorého dátumu si žalobca uplatnil úroky z omeškania) až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura (splátky 6 splatnej 25.02.2011) za obdobie od 26.02.2011 do 10.03.2011 (kedy žalovaná uhradila sumu 10,- eur) a zo sumy 99,20 eura za obdobie od 11.03.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura (splátky 7 splatnej 27.03.2011) za obdobie od 28.03.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura (splátky 8 splatnej 26.04.2011) za obdobie od 27.04.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura (splátky 9 splatnej 26.05.2011) za obdobie od 27.05.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura (splátky 10 splatnej 25.06.2011) za obdobie od 26.06.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura (splátky 11 splatnej 25.07.2011) za obdobie od 26.07.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 109,20 eura (splátky 12 splatnej 24.08.2011) za obdobie od 25.08.2011 až do jej zaplatenia a zo sumy 109,20 eura (splátky 13 splatnej 23.09.2011) za obdobie od 24.09.2011 až do jej zaplatenia.
Žalobou sa žalobca tiež domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 184,80 eura, a to za sedem mesiacov omeškania od januára do júla 2011, pri mesačnej výške pokuty 26,40 eura, čo zodpovedá 3,3 % z istiny úveru (800,- eur), tak ako bolo dohodnuté v čl. 3 OP.
Podľa čl. 3 OP sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere (čl. II zmluvy o úvere zakotvuje záväzok platiť úver a odplatu v mesačných splátkach), je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.
Súd poskytol žalobcovi na základe výzvy súdu z 05.06.2013, ktorá bola doručená jeho zástupcovi 11.06.2013, možnosť vyjadriť sa k predbežnému posúdeniu zmluvnej podmienky, podľa ktorej si žalobca uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3,3 % z istiny (bez ohľadu na rozsah jej splatenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Túto možnosť zástupca žalobcu aj využil vo svojom vyjadrení z 25.06.2013, ktorým predložil svoje argumenty už súdom uvádzané vyššie (strana 3 a 4 odôvodnenia).
K uvedeným argumentom žalobcu súd uvádza, že keďže ide o dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, súd musel posúdiť, či daná zmluvná podmienka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Toto posúdenie súd vykonáva aj bez návrhu, resp. námietok spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 04.06.2009 vo veci C-243/08, podľa ktorého čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ vopred úspešne napadol takúto podmienku. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute je dojednaním, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ) a teda ide neprijateľnú zmluvnú a tým neplatnú podmienku (§ 53 ods. 4 a 5 OZ). Tento záver súd opiera o skutočnosť, že zmluvná pokuta je dohodnutá vo výške, ktorá vôbec nereflektuje rozsah skutočného plnenia záväzku dlžníkom, je dohodnutá z pevnej čiastky, a to z výšky poskytnutého úveru (v tomto prípade zo sumy 800,- eur). V januári 2011, odkedy si ju žalobca uplatnil, však žalovaná nebola v omeškaní so zaplatením celej istiny úveru, ale len jej časti. Tieto skutočnosti dohodnutý mechanizmus určenia zmluvnej pokuty nijako nezohľadňuje. Nie je pritom podstatné, ako sa výška zmluvnej pokuty vo väzbe na „rozsah“ omeškania žalovanej prejavila v tomto prípade, ale dôležitejšie je to, aké by takto jednostranne žalobcom stanovená podmienka, ktorá nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná, mohla mať v určitých situáciách dôsledky, napr. ak by dlžník bol v omeškaní len s nepatrnou časťou splátky, predstavujúcou len zlomok výšky zmluvnej pokuty, veriteľ by si mohol uplatňovať jej zaplatenie v jej plnej výške, čo by vôbec nezohľadňovalo intenzitu porušenia povinnosti dlžníka zabezpečenej zmluvnou pokutou. Žalobcovi ako veriteľovi takto dohodnutá zmluvná pokuta zásadne prináša väčší prospech, než aký by mala, a tento jeho prospech je priamo úmerný neprospechu spotrebiteľa. V danom prípade je tiež zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti, z ktorého žalobca môže (a podanou žalobou tak aj urobil), žiadať zákonné úroky z omeškania. Ide teda o ďalšiu (duplicitnú) sankciu za omeškanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor Jaroslava Krajča vyslovený na str. 157 v publikácii „Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi v SR a EÚ“, vydavateľstvo Eurounion-Ikarus, r. 2011, ktorý uvádza, že neprimeranou zmluvnou podmienkou môže byť napríklad zmluvná pokuta, dojednaná popri zákonnej povinnosti úroku z omeškania vyplývajúcej zo zákona. Aj v tomto kontexte súd vyhodnotil predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú. Takisto súd vyhodnocoval dotknutú zmluvnú podmienku v kontexte so všetkými právami a povinnosťami zo zmluvy a zobral do úvahy, že odplata za poskytnutý úver predstavuje 38 % (304,- eur) z výšky poskytnutého úveru (800,- eur), pri dohodnutej dobe splácania 13 mesiacov, teda je dohodnutá v takej výške, ktorá dostatočne kompenzuje prípadnú škodu žalobcu vzniknutú v dôsledku omeškania sa žalovanej s plnením záväzku, keď aj výška konkrétnej RPMN - 67,70 % je podstatne vyššia ako priemerná RPMN aktuálna pre dané obdobie pre príslušný spotrebiteľský úver, ktorá podľa údajov v zmluve bola 47,39 %.
Pokiaľ žalobca uvádzal, že si uplatnil zmluvnú pokutu v súlade s ust. § 3a NV, tak v podstate dohodnutú zmluvnú pokutu moderoval tak, aby týmto ustanoveniam zodpovedala. Ak by súd prijal jeho prax a priznal mu ju v takto ním upravenej výške, „menil“ by tým obsah tejto zmluvnej podmienky, čo však urobiť nemôže s poukazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10, v ktorého výroku sa uvádza, že čl. 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je
súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.
Dospejúc k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute, súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 184,80 eura zamietol a súčasne túto podmienku uviedol vo výroku rozsudku s poukazom na ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Súd teda celkovo zamietol žalobu ako ohľadne uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 184,80 eura, tak aj ohľadne časti žalovanej istiny 10,- eur s uplatneným úrokom z nej za obdobie od 10.03.2011 a napokon aj ohľadne úroku z omeškania pokiaľ si ho žalobca (vychádzajúc z ním realizovaného neplatného zosplatnenia záväzku) uplatňoval vo väčšom rozsahu, než mu ho súd priznal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že priznal žalobcovi majúcemu prevažný úspech vo veci, proti žalovanej právo na ich náhradu.
Žalobca mal z celkového predmetu konania, predstavujúceho po vyčíslení uplatnených úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 1.541,92 eura, úspech v rozsahu 85 % - ohľadne sumy 1.316,63 eura a vo zvyšnej časti (v rozsahu 15 %) bol neúspešný, teda jeho tzv. čistý úspech činí 70 %. V rámci konania vznikli žalobcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 166,13 eura, pozostávajúce z odmeny za 2 úkony právnej služby (l úkon á 61,41 eura + 7,81 režijný paušál + 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu) za úkony 1/ príprava a prevzatie zastúpenia 02.01.2013, 2/ podanie žaloby z 18.01.2013. Pri ich vyčíslení súd postupoval podľa § 18 ods. 1, 3 v spojení s § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 15 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien. Z takto vyčíslených trov právneho zastúpenia predstavuje 70 % priznaných 116,29 eura. Ďalšie trovy vznikli žalobcovi v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za podanú žalobu, zaplateného vo výške 82,50 eura, z čoho 70 % predstavuje priznaných 57,75 eura. Žalobcovi priznané trovy je žalovaná povinná s poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť na účet zástupcu žalobcu.
S poukazom na § 160 ods. 1 časť vety prvej za bodkočiarkou O. s. p. súd stanovil žalovanej s ohľadom na výšku priznaného nároku a ňou deklarované jej pomery dlhšiu, a to 60-dňovú lehotu na zaplatenie, počítanú od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).