Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/14/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: V. D., D.. XX.XX.XXXX S. O. B., V. L. F. (Ď. U. „.), V. Š. A., H. D., L. S., Z., Č. Z. Y.C. A. Y. Z. W. A. W. XX.XX.XXXX, A. H. A. S. R. S. O. G., Š. G., H. X., V., toho času miesto pobytu O. Č.. XXX, XXX XX A., Slovenská republika, zastúpeného na základe plnomocenstva Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, č. zápisu v SAK: 5117, so sídlom Geromettova 131, 966 21 Lovča, pracovisko Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-126-11/PO-Ž-2013 zo dňa 24.04.2013, takto

rozhodol:

Z r u š u j e v zmysle ustanovenia a rozhodnutie odporcu ČAS: MU-126-11/PO-Ž-2013 zo dňa 24.04.2013 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-126-11/PO-Ž-2013 zo dňa 24.04.2013 v zmysle ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") z dôvodu nesplnenia podmienok podľa citovaného zákona nepredĺžil navrhovateľovi doplnkovú ochranu.

Navrhovateľovi bola poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) rozhodnutím migračného úradu Č.p.: MU-2795-42/PO-Ž-2005 zo dňa 27.02.2007, a to na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, t. j. odo dňa 26.04.2007. Vzhľadom k tomu, že v prípade navrhovateľa pretrvávali podmienky, uvedené v a navrhovateľ si v zákonom stanovenej lehote podal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany, táto mu bola rozhodnutiami migračného úradu Č.p.: MU-2795-59/PO-Ž-2005 zo dňa 23.04.2008, Č.p.: MU-2795-59/PO-Ž-2005 zo dňa 28.04.2009, Č.p.: MU-96-8/PO-Ž-2010 zo dňa 29.04.2010, ČAS: MU-98-8/PO-Ž-2011 z 28.04.2011 a ČAS: MU-53-12/PO-Ž-2012 z 27.04.2012 predĺžená (a to až do 03.05.2013) z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Afganistane, nakoľko nebolo možné s dostatočnou istotou vylúčiť, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu navrhovateľ nebol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle .

Navrhovateľ pred pracovníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru F. Z. požiadal dňa 01.03.2013 opakovane o predĺženie doplnkovej ochrany. Pri podaní žiadosti uviedol, že dôvody, pre ktoré mu bola poskytnutá doplnková ochrana, naďalej trvajú.

Za účelom posúdenia ostatnej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany bol s navrhovateľom vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že bezpečnostná situácia sa v Afganistane vôbec nezmenila, ba dokonca sa ešte zhoršila. Dodal, že všade sa bojuje a zomierajú ľudia. Aj v G., kde mal pred odchodom z krajiny pôvodu trvalý pobyt je nebezpečná situácia. Navrhovateľ neveril, že v Afganistane existujú bezpečné regióny a domnieval sa, že dôvody, pre ktoré mu bola poskytnutá doplnková ochrana naďalej trvajú a on sa nemôže vrátiť do Afganistanu. Ďalej uviedol, že je nezamestnaný a býva v trojizbovom byte so svojou priateľkou a dvoma maloletými dcérami v obci O., okres A..

Ako ďalej správny orgán uviedol, za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa boli využité informácie z verejne dostupných zdrojov, ako aj z materiálu „Afganistan/ Afghanistan“, vedenom v internej databáze migračného úradu pod č. p.: MU-ODZS-2013/000035-004 z 23.01.2013 a pod č. p.: MU- ODZS-2012/000122-078 z 31.10.2012.

Odporcovi po vyhodnotení žiadosti navrhovateľa vyplynulo, že v súčasnosti neboli v prípade osoby navrhovateľa splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle (t. j. že by bol navrhovateľ v prípade návratu do G. v Afganistane vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak, ako to bolo vyhodnotené v minulosti).

Vychádzajúc zo zabezpečených informácií o krajine pôvodu navrhovateľa odporca ďalej konštatoval, že hoci v Afganistane toho času prebieha vnútroštátny konflikt medzi afganskými národnými bezpečnostnými silami (ďalej len „ANSF“), podporovanými medzinárodnými vojenskými silami a afganskými opozičnými silami na čele s Talibanom, bezpečnostná situácia sa v jednotlivých častiach krajiny líši. Oblasť G. odporca označil za oblasť najbezpečnejšiu, s minimálnou úrovňou útokov.

Správny orgán ďalej dospel k záveru, že k zhoršeniu situácie v provincii G. nedošlo, práve naopak. Uviedol, že o stabilizácii situácie v G. svedčí aj skutočnosť, že zodpovednosť za bezpečnosť v tejto provincii prešla priamo na Afganské národné bezpečnostné sily, pričom medzinárodné vojenské sily im naďalej poskytujú pomoc. Zároveň podotkol, že pri posudzovaní bezpečnostnej situácie v Afganistane z hľadiska vnútroštátneho konfliktu a z toho plynúcich rizík vážneho bezprávia, je nevyhnutné brať do úvahy ciele, počty, intenzitu a rozšírenie týchto útokov, ako i individuálny charakter ohrozenia osoby navrhovateľa z dôvodu vnútroštátneho konfliktu.

Podľa názoru odporcu primárnymi cieľmi opozičných ozbrojených skupín v G. sú najmä príslušníci bezpečnostných a ozbrojených zložiek, politickí predstavitelia, či iné osoby, reprezentujúce štátnu moc, cudzí štátni príslušníci (ktorí môžu byť unášaní za účelom výkupného), či budovy oficiálnych štátnych inštitúcií alebo zahraničných či medzinárodných predstaviteľov, zastupiteľstiev a pod., ako aj humanitárnych organizácií a ich predstaviteľov. Zároveň odporca argumentoval, že navrhovateľ nespadá ani do jednej z týchto skupín.

Za hlavný spôsob boja opozičných síl odporca označil najmä nástražné výbušné systémy a samovražedné útoky s tým, že pri týchto útokoch síce dochádza i k obetiam na civilistoch, avšak je nevyhnutné brať do úvahy ciele, počty, intenzitu a rozšírenie týchto útokov.

Záverom napadnutého rozhodnutia správny orgán skonštatoval, že navrhovateľ je civilistom, pred opustením Afganistanu zdržiavajúcim sa a žijúcim v G., kde migračný úrad vyhodnotil predmetné ohrozenie v súvislosti s bezpečnostnou situáciou a vnútroštátnym ozbrojeným konfliktom ako také, ktoré nemožno považovať za „nediskriminačné“. Dodal, že navrhovateľ nebol v minulosti predmetom žiadneho prenasledovania alebo vážneho bezprávia vo forme uloženia trestu smrti alebo mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, a nebol ani vystavený priamym hrozbám takéhoto prenasledovania alebo takéhoto bezprávia, keďže sa nepreukázala opodstatnenosť jeho obáv prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a . Podľa názoru

odporcu bola doplnková ochrana na území SR navrhovateľovi v minulosti poskytnutá len na základe rizikovej bezpečnostnej situácie v G..

S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti správny orgán dospel k záveru, že u navrhovateľa na základe individuálneho posúdenia dôvodov nebolo preukázané, že by bol v prípade návratu do G. v Afganistane vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak, ako to vyplýva zo . Preto migračný úrad rozhodol v jeho prípade doplnkovú ochranu nepredĺžiť.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené v , odporca doplnkovú ochranu navrhovateľovi v zmysle citovaného zákona nepredĺžil, čím navrhovateľovi doplnková ochrana v zmysle zanikla.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 05.05.2013, odoslaným na poštovú prepravu dňa 06.06.2013, sa splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa domáhala zrušenia rozhodnutia odporcu ČAS: MU-126-11/PO-Ž-2013 zo dňa 24.04.2013 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa v podanom opravnom prostriedku argumentovala, že:

- zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov [vo vzťahu k prvej odvolacej námietke splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa poznamenala, že odporca rozhodoval na základe všeobecných neaktuálnych informácií o krajine pôvodu navrhovateľa so zameraním sa na provinciu G., pričom časovo najaktuálnejšie informácie boli staré viac ako tri mesiace (čo považovala v oblastiach s tak rýchlo meniacou sa bezpečnostnou situáciou za nedostatočné); splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa taktiež namietala, že odporca nijako neskúmal situáciu osôb vracajúcich sa do krajiny pôvodu po tom, ako boli neúspešní vo svojich žiadostiach o udelenie medzinárodnej ochrany či situáciu osôb, vracajúcich sa bez majetku, ubytovania alebo práce; odporca rovnako nevenoval pozornosť existencii pomoci takýmto osobám, nezisťoval, či sa osoby majú akým spôsobom do miesta svojho dávneho pobytu vrátiť, nezisťoval, či by mohli byť tieto osoby vystavené závažným problémom vzhľadom na nedostatočné zaistenie individuálnej bezpečnosti a sociálno- ekonomické podmienky, potrebné k reintegrácii; záverom poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ je otcom dvoch detí tu na území SR a je plne integrovaný a až na krátke obdobie nezamestnanosti doposiaľ riadne pracoval],

- zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci [splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa argumentovala časovo neaktuálnymi informáciami s tým, že správny orgán pre svoje rozhodnutie využil správy, ktoré pojednávali o údajne zlepšujúcej sa situácii v krajine pôvodu navrhovateľa (hoci samotný spis odporcu obsahoval správy svedčiace o opaku); dodala, že afganské národné bezpečnostné sily pri zabezpečovaní bezpečnosti zlyhávajú; taktiež záverom uviedla, že žiadna zo správ, založených v spise odporcu, nepojednáva o dobrej bezpečnostnej situácii (hoci je pravdou, že niektoré zo správ uvádzajú situáciu ako zlepšujúcu sa)],

- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov [v nadväznosti na túto odvolaciu námietku splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa poznamenala, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ako odporca vyhodnotil individuálne faktory počas svojej rozhodovacej činnosti a na základe čoho dospel k záveru, že navrhovateľovi v krajine pôvodu nehrozí nebezpečenstvo vážneho bezprávia; zároveň uviedla, že odporca neuviedol, že akých dôvodov navrhovateľ žiadal o predĺženie doplnkovej ochrany a ako sa odporca s týmito dôvodmi vysporiadal pri rozhodovaní (odporca taktiež neanalyzoval žiadosť navrhovateľa v kontexte dôvodov prednesených na pohovore, ako aj na predchádzajúcich pohovoroch)].

S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa mala za to, že dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany u navrhovateľa stále trvajú a že by navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu bol vystavený hrozbe vážneho bezprávia alebo aj smrti. Na podporu svojich

tvrdení splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa argumentovala viacerými časovo aktuálnymi správami, mapujúcimi súčasnú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa.

Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhol napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-126-11/PO- Ž-2013 zo dňa 24.04.2013 o nepredĺžení doplnkovej ochrany potvrdiť ako vecne správne a zákonné.

Správny orgán konštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu veci a náležité vykonanie dokazovania, ktoré vyústilo v správny záver o tom, že v prípade navrhovateľa neboli splnené podmienky na predĺženie doplnkovej ochrany. S ohľadom na uvedené považoval odporca napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom a azyle.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti odporcu, ktorý prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 09.08.2013 (doručenka na č. l. 23 súdneho spisu) a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil faxovým podaním zo dňa 03.09.2013 s tým, že súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci aj v jeho neprítomnosti.

Rovnako sa na pojednávanie nedostavil ani navrhovateľ, u ktorého bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané dňa 09.08.2013.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na podanom opravnom prostriedku v plnom rozsahu a navrhla, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že trovy konania si neuplatňuje.

Zdôraznila predovšetkým dva odvolacie dôvody, a to prvý dôvod, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci vzhľadom na to, že odporca vychádzal zo všeobecných informácií o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa a že sa jednalo o absolútne neaktuálne informácie, staršie ako tri mesiace. Ďalej argumentovala absenciou posudzovania individuálnych dôvodov, najmä v prípade navrátilcov do krajiny pôvodu a taktiež skutočnosťou, že odporca sa nezaoberal otázkou reintegrácie navrhovateľa v mieste bydliska a že rovnako v napadnutom rozhodnutí absentovalo náležité odôvodnenie hrozby vážneho bezprávia v zmysle .

Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod, a to nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa poukázala na nepreskúmateľnosť z hľadiska individuálneho posudzovania žiadosti navrhovateľa. Uviedla, že migračný úrad síce konštatoval vo svojom rozhodnutí individuálny prístup pri posudzovaní veci, no v samotnom rozhodnutí nebola ani zmienka o tom, ako sa odporca vysporiadal so skutočnosťami, odôvodňujúcimi nepredĺženie doplnkovej ochrany z hľadiska hrozby vážneho bezprávia.

Podľa ustanovenia ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

V zmysle doplnková ochrana zaniká:

a) udelením azylu na území Slovenskej republiky,

b) udelením povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

c) písomným vyhlásením o vzdaní sa doplnkovej ochrany,

d) smrťou,

e) nepredĺžením doplnkovej ochrany alebo

f) zrušením doplnkovej ochrany.

Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. (ustanovenie )

Vo vzťahu k preskúmavanej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, krajský súd udáva, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u ktorých by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.

V nadväznosti na odvolacie dôvody splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa krajský súd v prvom rade poznamenáva, že v zmysle ustanovenia sa doplnková ochrana podľa a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa až 4. Z citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že správny orgán je pri rozhodovaní o predĺžení/ nepredĺžení doplnkovej ochrany povinný skúmať splnenie zákonných podmienok a následne na základe podanej žiadosti cudzinca rozhodnúť vo veci.

Nakoľko správny orgán v prípade napadnutého rozhodnutia navrhovateľovi doplnkovú ochranu nepredĺžil z dôvodu nesplnenia podmienok podľa , krajský súd má za to, že u navrhovateľa mal skúmať, či v prípade osoby navrhovateľa sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, t. j. že by bol vystavený:

1. uloženiu trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu alebo

3. vážnemu a individuálnemu ohrozeniu života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

S ohľadom na uvedené sa odvolací súd v plnej miere stotožnil s odvolacou námietkou splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, v zmysle ktorej je napadnuté rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné v zmysle , nakoľko je pravdou, že hrozba vážneho bezprávia v zmysle nie je obmedzená výlučne iba na nebezpečenstvo z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného

alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu [ ]. Je taktiež nevyhnutné v prípade správneho orgánu posúdiť, či by navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu nečelil nebezpečenstvu vážneho bezprávia i vo forme uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, respektíve mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu [ a ].

Vo vzťahu k druhej odvolacej námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, v rámci ktorej zástupkyňa navrhovateľa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu pre posúdenie veci, krajský súd udáva, že i vo vzťahu k ustanoveniu považuje krajský súd závery odporcu za nedostatočné, nakoľko v odôvodnení absentovali jasné, výstižné a najmä časovo aktuálne závery o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa v mieste jeho posledného bydliska - v meste G., datované čo najbližšie k času vydania rozhodnutia odporcu.

Zjavným pochybením v prípade preskúmavaného rozhodnutia bol taktiež charakter doložených správ, z ktorých správny orgán pri písaní rozhodnutia vychádzal (jednalo sa o správy všeobecného charakteru a správy, ktoré sa len okrajovo venovali bezpečnostnej situácii v krajine - najmä z pohľadu útokov na civilistov so zohľadnením H. národnosti navrhovateľa). Obsahový charakter doložených správ teda krajský súd považuje za nedostatočný a najmä nerelevantný pre možnosť správneho právneho posúdenia otázky predĺženia, respektíve nepredĺženia doplnkovej ochrany tak, ako to namietal navrhovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne.

So zreteľom na uvedené bude preto v ďalšom konaní povinnosťou odporcu:

- doplniť dokazovanie doplnením časovo aktuálnych správ z dostupných zdrojov o súčasnej bezpečnostnej situácii v Afganistane, konkrétne v meste G., so zameraním sa na život civilistov - H. národnosti,

- zohľadniť všetky navrhovateľom tvrdené skutočnosti, uvedené navrhovateľom vo vykonaných pohovoroch a v nadväznosti na ne dôkladne posúdiť, či by navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu nečelil nebezpečenstvu vážneho bezprávia i vo forme uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, respektíve mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu,

- skúmať situáciu osôb vracajúcich sa do krajiny pôvodu po tom, ako boli neúspešní vo svojich žiadostiach o udelenie medzinárodnej ochrany (v tomto kontexte rovnako skúmať situáciu osôb, vracajúcich sa bez majetku, ubytovania či práce), ako i venovať náležitú pozornosť existencii/neexistencii reálnej a efektívnej pomoci takýmto osobám po ich návrate,

a v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie nanovo vyhodnotiť tvrdenia navrhovateľa a skutočnosti, ktorými odôvodňuje svoje obavy o svoju bezpečnosť v prípade návratu do krajiny pôvodu.

Po doplnení dokazovania odporca opätovne posúdi, či v prípade navrhovateľa sú/ nie sú dôvody na predĺženie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia a či tieto predstavujú/ nepredstavujú reálnu hrozbu vážneho bezprávia z dôvodov uvedených v .

Navrhovateľom udávanú túžbu žiť a zotrvať na území Slovenskej republiky po boku svojej priateľky a detí nie je možné subsumovať pod zákonné dôvody hodné predĺženia doplnkovej ochrany na území SR, nakoľko túto si navrhovateľ má riešiť využitím iných právnych inštitútov právneho poriadku Slovenskej republiky, než prostredníctvom inštitútu doplnkovej ochrany.

S ohľadom na vyššie zmienenú argumentáciu krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 24.04.2013 ČAS: MU-126-11/PO-Ž-2013 zrušil podľa , z dôvodov uvedených v a a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd mal za to, že v prípade napadnutého rozhodnutia odporca nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci a rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa , ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením . Navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech, ani jeho splnomocnená zástupkyňa, si právo na náhradu trov konania neuplatnili, odporcovi právo na náhradu trov konania zo zákona nepatrí a preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.