Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-147-2008.pdf
PDF · 79.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/147/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v právnej veci žalobkyne O. U., bývajúcej v Q., H. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Romanom Tomanom, PhD., advokátom v Bratislave, Rudnayovo námestie 1, proti žalovaným 1/ K. I., bývajúcemu v H., F. XX, 2/ X. I., bývajúcej v H., F. XX, o odstránenie stavby a iné, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 7.11.2007 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným ako vlastníkom susediacich nehnuteľností povinnosť: odstrániť strechu, teleso komína a plynovú prípojku rodinného domu s. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X v k. ú. Q.; zabrániť nadmernému odtekaniu vody zo zrážok z ich pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. Q.; odstrániť terénne úpravy vykonané na pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. Q., a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že ako vlastníčka susediacich pozemkov a rodinného domu má za to, že objektívne je tu hrozba, nebezpečenstvo vzniku škody na jej dome s. č. XXX v dôsledku nadmerného presakovania vody, čím hrozí podmáčanie základov jej domu a v dôsledku toho statické poruchy. Okrem toho uviedla, že pre vlhnutie pivnice hrozí poškodenie vnútornej povrchovej úpravy stien a vznik plesní. Poukázala na § 126 ods. 1, § 135c ods. 1, § 127 ods. 1, § 415 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaní sa k návrhu žalobkyne písomne vyjadrili a uviedli, že od roku 2007 už nie sú vlastníkmi susediacich pozemkov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1/ a 2/ a listinnými dôkazmi /najmä návrh (č. l. 1 a nasl.), LV č. XX, LV č. XXXX, kópia katastrálnej mapy, stavebné povolenie z 24.3.2004, rozhodnutie mesta Q. zo 14.1.2004 o umiestnení novostavby rodinného domu na pozemkoch v k.ú. Q. parc. č. XXX/1 a XXX/2, rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava z 22.1.2007 o zrušení rozhodnutia Mesta Leopoldov z 29.3.2006, rozhodnutie Mesta Q. z 20.9.2007, vyjadrenie žalovaných k návrhu z č. l. XX, LV č. XXXX k 23.5.2013, LV č. XX k 23.5.2013, k 3.9.2013 ako i ostatný obsah spisu/ a zistil nasledovný skutkový stav.
V danej veci sa žalobkyňa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka ako vlastníčka susediacich nehnuteľností voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí v čase začatia konania boli vlastníkmi nehnuteľností susediacich s nehnuteľnosťami žalobkyne.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Z výpisov LV č. XX a XXXX pre k. ú. Q. vyhotovených ku dňu podania žaloby je zrejmé, že účastníci konania boli vlastníkmi susediacich pozemkov. V priebehu konania však žalovaní 1/ a 2/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Q. predali, čo vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností (č. l. 44 spisu). Titulom kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX z 31.12.2007 boli do katastra nehnuteľností zapísaní ako vlastníci p. W. P. a p. C. P. (podiel 1/1).
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
Hmotnoprávna legitimácia (vecná legitimácia aktívna alebo pasívna) je vyjadrením korelačného vzťahu medzi subjektmi určitého právneho vzťahu zakladajúceho vzájomné práva a povinnosti tak, že určitému právu (oprávneniu) na strane jednej svedčí povinnosť na strane druhej, čo má vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia (porovnaj napr. R XX/XXXX).
Vzhľadom k tomu, že súd zistil, že žalovaní 1/ a 2/ už neboli vlastníkmi susediacich nehnuteľností (teda neboli v danom spore ku dňu rozhodnutia súdu pasívne legitimovaní), nemožno im uložiť povinnosti, ktorých uloženia sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala. Nemožno totiž tieto povinnosti uložiť osobám, ktoré v čase vydania rozhodnutia nie sú vlastníkmi susediacich pozemkov a rodinného domu. Z príslušných ustanovení zákona vyplýva, že povinnosti v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva, tak ako žiada žalobkyňa, možno ukladať vlastníkom nehnuteľností a to či už s poukazom na § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, § 135c ods. 1 alebo § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko žalovaní ku dňu rozhodnutia súdu neboli vlastníkmi susediacich pozemkov a rodinného domu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešným žalovaným 1/ a 2/ však voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).