Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6P/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľky J. S., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B.K. Č.. XXX/X, C.. Č.. V. Č.. XXXX, Č., právne zast. JUDr. Petrom Pohančeníkom, advokátom, Advokátska kancelária Palárikova č. 93, Čadca, proti odporcovi R. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Č.. XXX/X, za účasti maloletých detí: V. S., nar. X.XX.XXXX a F. S., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky J. S., rod. L., nar. XX.X.XXXX a odporcu R. S., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T., vo zväzku X, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a . Súd maloleté deti V. S., nar. X.XX.XXXX a F. S., nar. XX.X.XXXX, z v e r u j e na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako matky, ktorá j e o p r á v n e n á obe maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich prípadný majetok. Odporca ako otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej V. S., nar. X.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov sumou 200,- Eur mesačne a na výživu maloletej F. S., nar. XX.X.XXXX sumou 200,- Eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred. Súd p o n e c h á v a styk otca s maloletými dcérami V. P. F. S. na dohodu rodičov. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 23.4.2013 žiadala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov uzatvorené dňa X.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T., vo zväzku X, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. U oboch manželov ide o prvé manželstvo, účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, národnosti slovenskej, ich posledným spoločným bydliskom je B., okres Č., z manželstva pochádzajú dve maloleté deti V. S., nar. X.XX.XXXX a F. S., nar. XX.X.XXXX. Navrhovateľka ako dôvod rozvodu manželstva uvádzala v návrhu požívanie alkoholických nápojov odporcom vo väčšom množstve s tým, že po požití alkoholu bol v domácom prostredí agresívny, týral ju aj deti psychicky, vulgárne jej nadával a aj fyzicky ju viackrát napadol. V ostatnom období je alkoholizmus odporcu už neznesiteľný a preto sa približne pred rokom odsťahovala zo spoločnej domácnosti aj s deťmi. Nie je už ochotná zotrvať v manželskom zväzku s odporcom. Žiadala, aby súd po rozvode manželstva obe maloleté deti V. P. F. zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu ako otca zaviazal prispievať na ich výživu po 200,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o úpravu styku, nežiadala upraviť styk, vo svojom výsluchu pred súdom uviedla, že dáva prednosť dohode s odporcom ako otcom o stretávaní sa s maloletými dcérami.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vyžiadaním si správ od Obecného úradu v Staškove o výške príjmu od zamestnávateľa navrhovateľky Jozefa Michalíka - MEL, Jašíkova č. 2630, Čadca, od Mestského úradu v Č., od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Č. o výchovnom prostredí maloletých detí a ďalšími listinnými dôkazmi súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa X.X.XXXX pred Matričným úradom v T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T., vo zväzku X, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX s tým, že u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Navrhovateľka svoje tvrdenie o požívaní alkoholu odporcom vo veľkej miere a po jeho požití, agresivite nielen slovnej, ale aj fyzickej, považovala takéto spolužitie za neznesiteľné a asi pred jedným rokom sa zo spoločnej domácnosti od odporcu odsťahovala. Vo svojej výpovedi pred súdom ďalej uvádzala, že odporca nemal žiadne väčšie starosti s deťmi, pretože väčšinou ona zabezpečovala všetky potreby a starostlivosť o obe maloleté dcéry. Aj z tohto dôvodu dochádzalo často k hádkam a výmenám názorov. Postupne ako deti dorastali a začali chápať celú situáciu v rodine a nabádali ju, aby nejakým spôsobom riešila celú vec. Stávalo sa, že keď vedeli, že odporca, teda otec príde domov neskoro a bude mať vypité, tak staršia dcéra automaticky odchádzala k starým rodičom a vlastne ako rodina veľmi málo času trávili spoločne. Za celé obdobie spolužitia boli dva krát na dovolenke s deťmi, nemali žiadne spoločné záujmy, ani športové, kultúrne a podobne. Odporca väčšinou sa nezaujímal o deti a domácnosť a v súčasnej dobe, teda v čase, keď nežijú v spoločnej domácnosti, sa ona sama niekoľko krát stretla s odporcom, aby riešila otázku výživného, prípadne iných záležitostí týkajúcich sa detí, ale nemala z kontaktov s odporcom pocit, že by mal nejaké bližšie informácie o dcérach, že by sa o ne zaujímal a neprejavoval svojim vyjadrovaním ľútosť nad celou záležitosťou. Niekoľko krát prejavil záujem o obnovenie spolužitia, ale vzhľadom na skúsenosti z minulosti a správania sa odporcu, navrhovateľka neverí tomu, že na strane odporcu došlo k pozitívnej zmene v jeho správaní. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa dohodli s odporcom výživnom po 100,- Eur na každú z detí s tým, že obe dievčatá majú relatívne dobrý zdravotný stav, i keď mladšia má problémy so štítnou žľazou, chodieva na kontroly, obe nosia okuliare, majú problémy s chrupom, obe mali strojček, v súčasnej dobe musia pravidelne chodiť na stomatologickú kontrolu, s čím sú spojené výdavky asi 18,- Eur mesačne. Navštevujú obe Gymnázium v Č., náklady sú primerané tomuto druhu štúdia, skladajú sa naviac po 100,- Eur každá ročne na budúcu stužkovú slávnosť. Teda náklady na ich potreby sú pomerne vysoké. Bývajú v 3-izbovom nájomnom byte, náklady spojené s bývaním predstavujú 350,- Eur mesačne, v ktorej sume sú zahrnuté aj energie. Odporca vo svojej výpovedi uvádzal, že čiastočne uznáva dôvody, ktoré uvádzala navrhovateľka, správal sa niekedy tak, že teraz sa sám hnevá na to, že sa takto správal, ale popieral, že by každý deň vysedával v pohostinstve. Svoje požívanie alkoholu zdôvodňoval charakterom práce u predošlého zamestnávateľa, keď veľa krát končili pracovné povinnosti v neskorých večerných hodinách, tak si s kamarátmi zašiel na pivo a prišiel neskoro domov. Ale boli situácie, kedy sa to skončilo aj v bare a prišiel domov aj v ranných hodinách. Pre charakter práce sa o deti, keď boli maličké, nemohol starať a sám sa nepovažoval za alkoholika. Jednoducho si vypil, ale nie v takej miere a tak často, aby to bolo možné považovať za alkoholizmus. K otázke vyživovacej povinnosti uvádzal, že jeho priemerný mesačný príjem s diétami sa pohybuje okolo 1.000,- Eur mesačne. Pokiaľ výdavky za trvania manželského spolužitia hradili spoločne, teda splácali pôžičku na byt, preto mali založený spoločný účet, z ktorého hradili tieto náklady. Potom ako odišla navrhovateľka zo spoločnej domácnosti, tak má samostatný účet a na účet navrhovateľky mesačne posiela 340,- Eur, ktoré sumy navrhovateľka používa na splácanie pôžičky a v uvedenej sume je zahrnuté aj nájomné a elektrina za byt, v ktorom vlastne on v súčasnej dobe býva. Výživné hradí na základe spomínanej dohody medzi ním a matkou detí vo výške po 100,- Eur mesačne. Okrem toho spláca v súčasnej dobe aj dlh na auto, ktoré si nedávno zobral, kúpil si staršie ojazdené auto asi za 3.000,- Eur a spláca túto pôžičku po 120,- Eur. Má ešte zaplatiť celkom 21 splátok. Bol nútený toto auto si zobrať, pretože keď sa z pracovných ciest vracia v neskorých nočných hodinách, potrebuje sa dopraviť domov aj s rôznymi osobnými vecami. Vzhľadom na to, že odporca považuje sumu požadovanú na výživné pre deti navrhovateľkou za vysokú, uvádzal, že on má náklady okrem spomínaných výdavkov aj také, že jazdí po zahraničí autom a zaplatí rôzne pokuty za porušenie dopravných predpisov, napríklad v Č. alebo v N., má tiež ďalšie výdavky, napríklad gumy na auto alebo rôzne iné potreby a je v súčasnej dobe so svojim účtov v mínuse. Nedokáže vyjsť z týchto finančných prostriedkov. Býva v byte, ktorý obývali predtým spoločnej s manželkou a platí 140,- Eur za bývanie plus elektrina. Pokiaľ ide o záujem o dcéry, zdôvodňoval svoje informácie tak, že vždy ho navrhovateľka pravidelne informuje o dosahovaných výsledkoch v prípade, že sa spolu stretnú a rozprávajú sa. Sám sa nezaujíma o dosahované výsledky dcéra v škole. O tom, že

po skončení gymnázia by eventuálne obe dcéry pokračovali v štúdiu na vysokých školách, sa odporca vyjadril, že nad tým ešte neuvažoval. Podľa §-u 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa §-u 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada na záujem maloletých detí. Podľa ods. 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §-u 18 a 19 Zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva účastníkov mal zistené, že odporca nemá kritický prístup k svojmu vzťahu k požívaniu alkoholu. Na strane navrhovateľky táto skutočnosť bola tou veľmi dôležitou príčinou rozvratu ich manželstva, ktorá ovplyvňovala ďalšie spolužitie, ich komunikáciu a riešenie spoločných problémov v manželstve. Naviac z výsluchu oboch účastníkov vyplynulo, že kontakt a vzťah odporcu v súčasnej dobe po odchode navrhovateľky s obomi dcérami zo spoločnej domácnosti nie je pravidelný. Vyplýva nepriamo z výpovede odporcu ako aj z výpovede navrhovateľky, že odporca javil skôr záujem o to, aby „prehovoril“ navrhovateľku, aby obnovila s ním manželské spolužitie, ale o nejakých blízkych a častých kontaktoch s dcérami sa nevyjadroval ani samotný odporca a ani navrhovateľka, pretože podľa výpovede navrhovateľky to boli práve dcéry, ktoré matku iniciovali, aby neudržateľnú situáciu v ich rodine riešila. Teda dôsledkom toho bol odchod navrhovateľky aj s dcérami zo spoločnej domácnosti. Je zjavné, že odporca navrhovateľku nepresvedčil o tom, že má záujem zmeniť svoje správanie a postoje a vzhľadom na to, že neuverila týmto vyjadreniam odporcu a zotrvala na podanom návrhu, súd chápal ako pevné rozhodnutie navrhovateľky neobnoviť manželské spolužitie. Súd považoval rozvrat vzťahov za kvalifikovaný. Intenzita rozvratu je podľa názoru súdu veľmi vysoká, pretože odporca vo svojom vyjadrovaní zľahčoval celú situáciu a neprikladal svojmu pričineniu sa o rozvrat nejakú závažnú dôležitosť. Aj požívanie alkoholu hodnotil zo svojho subjektívneho hľadiska, keď sa nepovažoval za alkoholika, ale pritom nepopieral, že sa často stávalo, že s kolegami z práce končili pri pive v pohostinstvách a niekedy aj v nočných baroch, kedy prichádzal v skorých ranných hodinách domov. Tak ako to má na mysli komentár k ustanoveniu §-u 23 Zákona o rodine, trvalosť rozvratu sa nehodnotí dĺžkou trvania problémov do minulosti, ale je potrebné hodnotiť tento atribút trvalosti so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia. To znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinností vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu do budúcnosti sú veľmi dôležité a ďalšie spolužitie treba hodnotiť z hľadiska toho, či rozvrat manželstva je napraviteľný alebo nie. V tomto prípade súd zaujal stanovisko, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý a je nenapraviteľný, pretože odporca zľahčuje svoj negatívny podiel na rozvrate manželstva a v podstate neprejavil skutočný záujem o zmenu na svojej strane iba v tom, že mal tendenciu pri stretnutiach navrhovateľku presviedčať, aby obnovila manželské spolužitie s ním, ale ničím navrhovateľku nepresvedčil, že sa kvalitatívne zmenil a že v ich vzťahoch nastane nejaká ďalšia kvalitatívna zmena. Podľa §-u 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní v otázke práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k obom maloletým deťom dospel iba k takej dohode medzi účastníkmi, že nie je potrebné upravovať styk otca s maloletými dcérami, pretože sú spôsobilí tento kontakt a styk upraviť vzájomnou konzultáciou a dohodou v čase, kedy budú mať časový a vôbec priestor na takéto stretávanie sa. Odporca neprejavil záujem o zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti a vzhľadom na doterajší postoj k výchove a potrebám maloletých dcér ani súd neuvažoval o inom riešení ako o riešení, ktoré navrhla navrhovateľka, teda zverení oboch maloletých do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželstva. V rozhodovaní ostala problematickou medzi účastníkmi výška výživného, keď na jednej strane matka, ktorá pracuje vo firme zamestnávateľa Jozefa Michalíka - MEL, Jašíkova č. 2630, Čadca, podľa potvrdenia zamestnávateľa má priemerný čistý mesačný príjem 318,30 Eur a odporca, ktorý pracuje ako vodič motorových vozidiel s tým, že cestuje často podľa vlastného udania do zahraničia, má priemerný čistý mesačný príjem okolo 1.000,- Eur podľa jeho vlastnej informácie. V súčasnej dobe pracuje vo firme Štefan Jurčo - AUTODOPRAVA, s.r.o., Raková, kde podľa priemeru za posledných 12 mesiacov je

príjem 1.174,41 Eur, keď zamestnávateľ zdôraznil, že stravné a vreckové, ktoré sa vypláca odporcovi, nie je súčasťou mzdy, je to náhrada stravného pri zahraničnej pracovnej ceste. Súd pri určovaní výšky výživného sa riadil ustanovením §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Matka maloletých má priemerný čistý príjem málo prevyšujúci 300,- Eur mesačne. I keď odporca tvrdil, že jej zamestnávateľ jej mimo oficiálneho príjmu vždy poskytoval aj nejaké ďalšie finančné prostriedky, avšak súdu sa nepodarilo preukázať, že skutočne matka takýto príjem má a ani v akej výške. Na druhej strane je nesporné, že odporca má príjem, ktorý predstavuje spolu so stravným a cestovnými náhradami okolo 1.200,- Eur mesačne. Teda ak uhradí náklady spojené s bývaním a spoločným úverom, tak pre jeho potreby slúži čiastočne na krytie jeho stravného a jeho potrieb počas pracovnej činnosti stravné a náhrady, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ, pretože sa nerozlišuje medzi stravou v práci a stravou v domácnosti. Na druhej strane obe maloleté dcéry účastníkov sú vo veku, kedy dátum narodenia oboch nezohráva takú veľkú úlohu, resp. vekový rozdiel medzi nimi, pretože sú blízke veku dospelých, obe študujú na gymnáziu, kde náklady a nároky na učebné pomôcky a ďalšie výdavky spojené so štúdiom sú pomerne vysoké, obe majú okuliare, ktoré je treba v určitých časových intervaloch vymieňať, majú problémy s chrupom, ktorý treba kontrolovať a sú výdavky, tak ako uvádzala matka, okolo 18,- Eur mesačne s tým, že matka s dcérami obýva nájomný byt, za ktorý uhrádza mesačne sumu 350,- Eur. Teda z príjmu, ktorý má od zamestnávateľa, zrejme nie je schopná všetky tieto výdavky hradiť a preto súd sa prikláňa k takej alternatíve, že zamestnávateľ matky neuviedol naozaj objektívne výšku skutočného príjmu, ale súd nemôže vychádzať pri určovaní výšky nepreukázaného príjmu v prípade, ak na strane otca skutočne sú nepomerne vyššie príjmy, okrem výživného 200,- Eur na obe deti ničím neprispieva na potreby a náklady oboch dcér, sám považuje za dôležité a nutné kúpiť si motorové vozidlo, s ktorým podľa vlastného vyjadrenia má spojené ďalšie náklady okrem toho, že spláca toto vozidlo, ktoré má na pôžičku, súd nepovažoval zakúpenie motorového vozidla za prednostný výdavok pred výživným na svoje dve maloleté deti, pretože pri určovaní výživného sa zohľadňuje osobná starostlivosť navrhovateľky ako matky o potreby oboch maloletých dcér a teda pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal nielen na potreby oboch maloletých dcér účastníkov, ale aj na veľký príjmový rozdiel medzi navrhovateľkou a odporcom a preto považoval výživné určené sumou 200,- Eur mesačne za primerané potrebám oboch maloletých detí. Po poukázaní výživného na dcéry a úhrade nevyhnutných výdavkov odporcovi zostane minimálne na jeho potreby suma zodpovedajúca výške výživného, ktoré poukazuje na svoje obe dcéry. Na druhej strane príjem matky takejto úrovni nezodpovedá aj za predpokladu, že by zamestnávateľ matke „načierno“ poskytoval mesačne nejakú finančnú čiastku navyše. Teda súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadnuc na schopnosti a možnosti oboch rodičov a odôvodnené potreby maloletej F. S. P. V. S. určil výživné, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu oboch maloletých po 200,- Eur mesačne. Rozhodnutie o spôsobe stretávania sa otca s maloletými dcérami ponechal na dohodu rodičov. Rozhodnutie o trovách konania je v zmysle §-u 144 , keď v konaní o rozvod manželstva, o neplatnosť manželstva alebo určení, či tu manželstvo je alebo nie, nemajú účastníci právo na náhradu trov konania. Súd nezistil také dôvody, pre ktoré by mal rozhodnúť tak, že navrhovateľke sa náhrada trov konania prizná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (, ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého ( ). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie ( ). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ). Podľa manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.