Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/131/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Františka Kováča, v trestnej veci proti obžalovanej M. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2005, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. júna 2012, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. septembra 2013, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok o uloženom treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.06.2012, sp. zn. , bola obžalovaná M. Z. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2005, na skutkovom základe, že

dňa 27.08.2005 okolo 13,30 hodine v Y. v areáli letiska počas jazdy zručnosti sprievodnej akcie konanej v rámci zrazu Matador autotuning riadila osobné motorové vozidlo I. P. 1.3 LX s EČV: G.-XXX M., s ktorým v závere slalomovej dráhy pravdepodobne v dôsledku vyšmyknutia volantu nestihla natočiť riadenie doprava v potrebnom uhle, prešla s ním do priestoru vyhradeného pre divákov, kde s vozidlom v jazde pokračovala, nebrzdila, naopak začala zrýchľovať a postupne prednou časťou vozidla narazila do tam stojacich divákov a až po približne 20 metroch havarijným brzdením znížila rýchlosť vozidla, s ktorým na konci letiskovej dráhy zastavila, následkom nárazom utrpeli G. A. - pomliaždenie mozgového tkaniva, difúzne axonálne poškodenie mozgu, epidurálne krvácanie vľavo malého rozsahu, zlomeninu tvárových kostí vľavo, zlomeninu čuchových kostí, zlomeninu a zakrvácanie do čeľustných dutín, zlomeninu spodiny lebečnej, zlomeninu V. a VI. rebra vľavo, pomliaždenie pľúc vľavo, zakrvácanie do ľavej hrudnej dutiny, odreniny kože, svojim charakterom zranenia ťažké s dobou liečenia najmenej 6 týždňov, pričom porucha zdravia je trvalá, S. G. - pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, tržnozmliaždenú ranu na pravom lakti, odreninu kože na ľavej ruke, pomliaždenie a podvrtnutie pravej nohy bez úrazových zmien s dobou liečenia od 27.08.2005 do 13.09.2005, M. U. - pomliaždenia mäkkých tkanív ľavej strany hrudníka, pomliaždenie ľavého ramena a pomliaždenie ľavého lakťa a zápästia s dobou liečenia od 27.08.2005 do 24.09.2005, ml. O. Z. - pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavého kolena s odreninou kože, zlomeninu dolného konca pravého predkolenia, holennej a lýtkovej kosti s posunom kostných úlomkov s dobou liečenia od 27.08.2005 do 29.10.2005, K. H. - otras mozgu ľahkého stupňa, odreniny tváre, zlomeninu pravej lopatky, pomliaždenie pravého ramena s krvným výronom, odreniny kože v oblasti oboch predlaktí a rúk, zlomeninu II. predpriehlavkovej kosti na ľavej nohe a pomliaždenie ľavého bedra a odreniny kože krížovej oblasti, odreniny kože a pomliaždenie v oblasti kolien a pravého predkolenia s dobou liečenia od 27.08.2005 do 21.09.2005, S. K. - pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého pleca a ramena, pomliaždenie ľavého kolena, odreniny kože v oblasti ľavého boku, ľavého kolena, ľavého predkolenia s dobou liečenia od 27.08.2005 do 06.09.2005, X. U. - pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého predkolenia, pomliaždenie a podvrtnutie členka ľavej dolnej končatiny, odreninu kože v oblasti ľavého

predkolenia s dobou liečenia od 27.08.2005 do 22.09.2005, ml. G. M. - otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie mäkkých tkanív brušnej steny, tržnozmliaždené rany v oblasti oboch lakťov, pomliaždenie ľavého kolena s nahromadením krvi, pomliaždenie oboch predkolení bez úrazových zmien, pomliaždenie pravej nohy, početné odreniny horných a dolných končatín, čím porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, s poukazom na § 415 Obč. zákonníka keď si nepočínala tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, nakoľko rýchlosť jazdy vozidla neprispôsobila svojim schopnostiam.

Za to bola odsúdená podľa § 224 ods. 1 Tr. zák., účinného do 01.01.2006 na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov a podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 1 Tr. zák., účinného do 01.01.2006 sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a zároveň podľa a Tr. zák., účinného do 01.01.2006 bol obžalovanej uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 (dva) roky. Podľa súd odkázal poškodenú spoločnosť M., s. r. o. so sídlom G., J. K. XX, IČO: XX XXX XXX a ostatných poškodených: G. A., nar. 13.XX.XXXX, bytom G. pod G., ul. G. č. XXX/XX, S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. č. XXX, O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. č. XXX, K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Q. cesta č. XXX/XX, S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S. č. XX, G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - L., L. č. XXX/XXX, M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - K. G., K. XXXXX/X, X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ul. O. č. XXX/XX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadla obžalovaná odvolaním proti všetkým výrokom rozsudku, nakoľko sa necíti byť vinná zo spáchania prečinu, z ktorého je obžalovaná. Pokiaľ ide o skutkové zistenia súdu prvého stupňa nesúhlasí so záverom, že by prešla do priestoru vyhradeného pre divákov a tam do nich narazila. Taktiež nesúhlasila so skutkovým zistením, že by pred nárazom do divákov jazdu vozidla zrýchľovala a že si bola vedomá, že sa v priestore, do ktorého vchádza nachádzajú diváci. Takéto skutkové zistenia nevyplývajú z dokazovania. Naopak bolo preukázané, že všetci diváci, do ktorých motorovým vozidlom narazila sa nachádzali v priestore, kde sa nachádzať nemali, nakoľko tento priestor bol súčasťou pretekárskej trate a vyhradený pre výjazd vozidiel z trate, ich následné brzdenie po prejdení cieľovej roviny, otočenie sa a pristavenie vozidla k štartu. Do uvedeného priestoru prišli počas jej jazdy a videozáznam nepreukazuje, že by pri náraze do divákov zrýchľovala. Predmetný videozáznam nemá jednoznačnú dôkaznú hodnotu a nie je istota, že presne a úplne zachytáva celý priebeh skutkového deja. Tento vyhotovil a médiám poskytol priateľ jednej z postihnutých. Preto nepovažuje videozáznam za hodnoverný dôkaz, na čo v priebehu pojednávania upozornila aj súd, naviac tento nie je podstatným dôkazom, nakoľko namieta nedostatok subjektívnej stránky prečinu, t. j. že by svojím konaním porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa s poukazom na . Túto povinnosť porušili predovšetkým organizátori preteku ale aj samotní poškodení. Spoločenské podujatie bolo v uvedený deň organizované spoločnosťou M., s. r . o. na letisku v Y., pričom súčasťou tohto podujatia bola aj súťaž pretekárok v jazde motorovými vozidlami po vytýčenej trati na čas. Ako jednej z účastníčok tejto súťaže bolo jej povinnosťou dodržať pokyny organizátorov, t. j. jazdiť po trase, ktorú jej ukázali a po absolvovaní trate prejsť do priestoru za cieľom, kde mala začať brzdiť, otočiť sa a vozidlo pristaviť na jazdu ďalšej pretekárky. Jej motiváciou a úsilím bolo predstihnúť iné pretekárky a dosiahnuť prvenstvo, čo je prirodzeným a podstatným znakom každej súťaže a v tomto smere nevidí žiadny rozdiel v jej postavení ako pretekárky športovkyne alebo pretekárky nešportovkyne. V tomto smere prvostupňový súd neodôvodnene rozdelil vo vzťahu k zodpovednosti status súťažiacich na športovcov a nešportovcov. Obe tieto skupiny sa totiž z pohľadu subjektívneho myslenia nachádzajú v rovnakom postavení a nie je medzi nimi žiadny rozdiel aj čo sa týka zodpovednosti za nezvládnutie preteku, teda v danom prípade nezvládnutie riadenia motorového vozidla. Pokiaľ je organizovaný pretek na čas a koná sa vo vyhradenom priestore, nemôže ako pretekárka niesť trestnoprávnu zodpovednosť za ublíženie na zdraví divákom, ktorí sa vo vyhradenom priestore neoprávnene nachádzajú, len pre to, že nezvládne riadenie a minie cieľ, keď následne autom cielene zamieri do náhradného výjazdového otvoru a vojde do priestoru, o ktorom sa dôvodne domnieva, že je súčasťou pretekárskej trate, teda vyhradeným priestorom, kde sa diváci nemôžu nachádzať a pritom si bola vedomá, že sa tam na začiatku jej jazdy nenachádzali. Neobstojí záver súdu prvého stupňa, že s poukazom na množstvo divákov v okolí trate mohla a mala predvídať, že v dôsledku neprimeranej rýchlosti môže divákov v okolí trate zraziť a ublížiť im na zdraví, pretože nenarazila do divákov v okolí trate ale v priestore vyhradenom na pretek a nevedela, že sa tam počas jej jazdy dostali viacerí diváci, teda že sa tam nachádzajú nepovolané osoby. Na podporu jej presvedčenia, že z pretekárskej trate môže výjsť aj druhým výjazdom, ktorým skutočne aj vyšla je

aj skutočnosť, že aj ďalšia z pretekárok I. O. vyšla týmto výjazdom po tom, čo sa jej vyšmykol volant a minula cieľ, avšak v tom čase sa v uvedenom priestore žiadne nepovolené osoby nenachádzali. Vzhľadom k uvedenému namieta nedostatok subjektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví, pretože nebolo preukázané jej zavinenie ani vo forme nevedomej nedbanlivosti. Pokiaľ ide o znalecký posudok ÚSI Žilina, tento považuje za nepoužiteľný, nakoľko pre preteky hoci aj neorganizované ako motoristický šport nemôžu platiť pravidlá primeranej a neprimeranej rýchlosti a nemôže byť vyhodnocovaná jej technika jazdy v dôsledku nezvládnutia rýchlosti ako nesprávna z trestnoprávneho hľadiska. Ak by malo platiť pri automobilových pretekoch pravidlo primeranej rýchlosti jazdy, potom by sa žiadna rýchlostná automobilová súťaž konať nemohla. Naviac je potrebné dodať, že rýchlosť ako ju ustálil znalecký ústav nebola neprimerane rýchla vzhľadom na parametre trate, avšak je nutné podotknúť, že podkladom na záver znaleckého ústavu bol nie jednoznačne hodnoverný dôkaz, ktorým je videozáznam. Pri vyhodnocovaní miery zavinenia opomenul prvostupňový súd vyhodnotiť zodpovednosť samotných divákov za spôsobený následok. Všetci diváci, teda aj poškodení boli uzrozumení s tým, že sa koná automobilová súťaž, kde pretekárky jazdia na čas. Poškodení uvádzajú, že im nikto nezakázal vstúpiť do priestoru, kde im bol spôsobený následok a zdržiavať sa tam a tento priestor ani nebol vyznačený ako vyhradený priestor pre súťaž automobilov. Za takého stavu bolo na zvážení samotných divákov, či do takéhoto nebezpečného priestoru v bezprostrednej blízkosti trate vstúpia, budú sa tam zdržiavať a sledovať preteky práve z tohto miesta. Konanie poškodených je potrebné vyhodnotiť ako porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 O. z., pretože si aj vo vzťahu k vlastnej osobe nepočínali tak obozretne, aby obmedzili alebo zabránili možnému vzniku škody na zdraví, ktorá im hrozila zo strany vozidiel pohybujúcich sa v priestore, pričom pri bežnej miere opatrnosti museli zvýšené riziko kolízie s vozidlami predpokladať. Z uvedených dôvodov obžalovaná žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa a sám rozhodol tak, že ju podľa alternatívne písmeno b) oslobodí spod obžaloby.

K odvolaniu obžalovanej sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril poškodený G. A.. V písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s výrokom o náhrade škody, ktorým bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a v ďalšej časti vyjadrenia sa vyjadroval k otázkam viny, čo mu však ako poškodenému neprináleží. V závere navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovanej prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť podľa ako nedôvodné, nakoľko rozsudok okresného súdu považuje za zákonný vo všetkých výrokoch.

Splnomocnenkyňa poškodeného G. A. a poškodená G. M. navrhli, aby odvolací súd odvolanie obžalovanej zamietol.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava svojho písomného podania a žiadal, aby odvolací súd rozhodol v jeho intenciách.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania dospel k nasledujúcim záverom.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci pomerne rozsiahle dokazovanie a pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení , pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchala obžalovaná. Podrobne sa zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery a tieto riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia

V prvom rade je nutné poukázať na to, že predmetná akcia pod názvom Miss tunning, na ktorej došlo k inkriminovanej nehode sa konala v rámci organizovanej akcie Autotuning Matador zrazu, pričom nešlo o podujatie organizované Slovenskou asociáciou motoristického športu a teda sa naň nevzťahovali žiadne v tej dobe platné predpisy pre motoristický šport, mimo všeobecne platných zákonov. Z vyjadrenia tejto asociácie ďalej vyplýva, že podujatia organizované pod ich hlavičkou musia spĺňať bezpečnostné kritériá podľa prílohy H medzinárodných športových poriadkov, vrátane schválenia a vydania licencie na trate, schválenia bezpečnostného plánu, určenia a umiestnenia diváckych zón a taktiež sú takéto podujatia poistené voči tretím osobám. Ak sa teda v prejednávanom prípade obžalovaná zúčastnila podujatia Miss tunning, mala sa sama zaujímať o to, či predmetné podujatie je organizované pod oficiálnou záštitou Slovenskej asociáciou motoristického športu, čo by zaručovalo nielen dodržanie všetkých vyššie uvedených kritérií na organizovanie takéhoto podujatia, ale by zahŕňalo aj jej postavenie pretekárky na športovom podujatí, vrátane poistenia. V opačnom prípade, ako je uvedené už vyššie, sa na ňu nevzťahovali žiadne predpisy pre motoristický šport a bola povinná dodržiavať všeobecne platné predpisy. Preto nemožno súhlasiť s námietkou obhajoby, že v tomto smere nevidí žiadny rozdiel v jej postavení ako pretekárky športovkyne alebo pretekárky nešportovkyne. Správne pritom súd prvého stupňa skonštatoval, že z vykonaných svedeckých výpovedí, videozáznamu, znaleckého posudku a výpovede samotnej obžalovanej je zrejmé, že obžalovaná počas absolvovania jazdy zručnosti (tak bola táto disciplína aj oficiálne uvádzaná v programe) pri obchádzaní zľava posledného kužeľa slalomu pred príjazdom do cieľa v dôsledku vyšmyknutia volantu, neprimeranej rýchlosti a následného nezvládnutia riadenia s vozidlom nezabočila doprava do vytýčeného priestoru cieľa, ale s vozidlom minula cieľový priestor naľavo od neho, prešla líniu štartu a cieľa a pokračovala v jazde dokonca s čiastočnou akceleráciou vozidla, počas ktorej zrážala vyššie uvedených poškodených. Námietka obžalovanej, že nebolo preukázané, že by pred nárazom do divákov jazdu vozidla zrýchľovala neobstojí. Táto skutočnosť vyplýva nielen z viacerých svedeckých výpovedí, ale je zrejmá aj z videozáznamu a znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. V znaleckom posudku znalci vyslovene konštatujú, že od opustenia dráhy až do nárazu do posledného diváka vozidlo zrýchľovalo. V momente vybočenia zo slalomovej dráhy sa vozidlo vedené obžalovanou pohybovalo rýchlosťou 34,2 až 37,8 km/h. V momente nárazu do prvého diváka išlo rýchlosťou 36,1 až 39,9 km/h, nasledovala zrážka s ďalšími siedmimi poškodenými, kde posledným zrazeným bol A. a kedy bola rýchlosť vozidla 43,9 až 48,3 km/h. Pritom mala obžalovaná možnosť zabrániť nehode, ak by sa pohybovala po slalomovej dráhe rýchlosťou 37,4 km/h a neurobila by technickú chybu (vyšmyknutie volantu). Taktiež mala možnosť zabrániť nehode zastavením vozidla pred miestom nárazu do prvého diváka, ak by sa pohybovala maximálnou rýchlosťou 36 km/h a v momente vyšmyknutia volantu by reagovala v čase 1 sek a brzdila by plným brzdným spomalením. Chybou pri vedení vozidla (vyšmyknutie volantu) a nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu teda došlo k nárazu do prvého diváka, pričom následnú reakciu (pomýlenie brzdového pedálu s pedálom akcelerátora) možno hodnotiť ako skratovú.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že prvotnou príčinou pre ktorú došlo k nehode bolo pochybenie obžalovanej pri vedení vozidla a jej následná nesprávna reakcii na vzniknutú situáciu, ako kombinácia rýchlosti jazdy v spojení s jej nedostatočnou zručnosťou a malými jazdeckými skúsenosťami. Aj keď prvostupňový súd (a je nutné povedať že oprávnene) poukazuje na určitú mieru zodpovednosti organizátorov súťaže pre celkové nedostatočné bezpečnostné opatrenia spočívajúce v použití bezpečnostných prvkov, ale aj v samotnej práci na mieste prítomných organizátorov vrátane ich nedostatočného počtu a ktorí sa mali fyzicky postarať, aby nedošlo zo strany divákov k prekročeniu bezpečnostných zón, je nutné uviesť, že v danom prípade s poukazom na zistenia znalcov, o ktorých správnosti ani odvolací súd nemal žiadnu pochybnosť, nesie hlavnú zodpovednosť za zavinenie obžalovaná, ktorá mohla nehode pri správnej reakcii po prvotnom pochybení ešte zabrániť, no tým, že namiesto brzdenia akcelerovala, sa dostala s vozidlom až do miesta, kde sa nachádzali diváci. Preto je správny záver prvostupňového súdu, že medzi konaním obžalovanej a vzniknutým následkom v podobe ujmy na zdraví (vrátane ťažkej ujmy na zdraví ) viacerých osôb je jednoznačne daná príčinná súvislosť.

Z hľadiska námietok obhajoby vo vzťahu k vykonaným dôkazom a to predmetnému videozáznamu a znaleckému posudku odvolací súd uvádza, že v zmysle je aj takýto videozáznam dôkazom (zaznamenáva dôležitú časť jazdy obžalovanej), ktorého dôkaznú hodnotu a autenticitu nemožno spochybňovať len s poukazom na skutočnosť, že ho vyhotovil a médiám poskytol priateľ jednej z postihnutých. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ani tu nemožno súhlasiť s názorom obhajoby, že je nepoužiteľný z dôvodu, že pre preteky hoci aj neorganizované ako motoristický šport nemôžu platiť pravidlá primeranej a neprimeranej rýchlosti a

nemôže byť vyhodnocovaná jej technika jazdy v dôsledku nezvládnutia rýchlosti ako nesprávna z trestnoprávneho hľadiska. Práve naopak tento znalecký posudok je nevyhnutný pre posúdenie príčin vzniku nehody a možnosti jej zabránenia z technického hľadiska a tým aj posúdenia zodpovednosti za následok pri zohľadnení skutočnosti, že nešlo o podujatie organizované Slovenskou asociáciou motoristického športu a teda sa naň nevzťahovali žiadne v tej dobe platné predpisy pre motoristický šport.

Vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré odvolací súd považoval nutné poukázať z hľadiska podaného odvolania, pričom s ďalším odôvodnením týkajúcim sa jednotlivých vykonaných dôkazov, celkového vyhodnotenia dôkaznej situácie a ustálenia skutkových zistení v plnej miere odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil.

Vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovanej prvostupňový súd taktiež postupoval správne, keď s poukazom na miesto konania slalomu medzi kužeľmi, ktorým bola letisková dráha, neaplikoval na prejednávaný prípad porušenie povinností podľa o premávke na pozemných komunikáciách a konanie obžalovanej vyhodnotil ako konanie v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou podľa Obč. zákonníka s poukazom na Obč. zákonníka, ktorej zmyslom je predchádzať vzniku škôd, nakoľko si nepočínala tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku. Následne v súlade so zákonom uznal obžalovanú vinnou s poukazom na Tr. zák. z trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. účinného do 01.01.2006, teda účinného v čase spáchania činu, nakoľko svojím konaním z nedbanlivosti inému spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a tak naplnila všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu.

K predmetnému výroku o vine odvolací súd podotýka, že v písomnom vyhotovení rozsudku a jeho rovnopisoch došlo k pisárskej chybe, keď je vo výrokovej časti o vine uvedené nesprávne ustanovenie § 157 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom k tomu, že rozsudok bol na hlavnom pojednávaní vyhlásený správne, (čo vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní) teda vina bola uznaná podľa Tr. zák., nebolo nutné rozsudok v odvolacom konaní zrušiť. Súd prvého stupňa však bude musieť uvedené pochybenie v písomnom vyhotovení rozsudku a jeho rovnopisoch napraviť postupom podľa tak, aby tieto boli v úplnej zhode s tým ako bol vyhlásený.

Z uvedených dôvodov preto nepovažoval odvolanie obžalovanej vo vzťahu k výroku o vine a treste za dôvodné

Preskúmajúc výrok o treste odvolací súd skonštatoval, že pri určení druhu a jeho výmery okresný súd správne prihliadol v zmysle § 31 Tr. zák., účinného do 01.01.2005, na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska ukladania trestu, t.j. na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, okolnosti za akých bol spáchaný, mieru zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovanej bolo zistené, že v mieste bydliska nie sú k jej chovaniu žiadne negatívne pripomienky. Súdne trestaná nebola, čo je poľahčujúcou okolnosťou. Po zhodnotení všetkých rozhodných skutočností aj odvolací súd napriek rozsahu následkov a počtu poranených spôsobených nehodou, s prihliadnutím na doposiaľ riadny spôsob života obžalovanej a taktiež čiastočné spoluzavinenie ďalších subjektov na vzniku žalovanej udalosti dospel k záveru, že obžalovanej uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) a § 59 ods.1 Tr. zák. účinného do 01.01.2005 podmienečne odložený a bola jej určená skúšobná doba 2 roky je zákonným, nie neprimeraným a bude ním splnený účel trestu uvedený v ustanovení § 23 Tr. zák. účinného do 01.01.2005.

Z podnetu odvolania obžalovanej však odvolací súd zrušil výrok o uloženom treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel a to s poukazom na skutočnosť, že aj napriek tomu, že k nehode došlo pri vedení motorového vozidla, v prejednávanom prípade zo strany obžalovanej nešlo o porušenie povinností podľa o premávke na pozemných komunikáciách, ale o iné porušenie tak, ako je konštatované vyššie.

Napokon výrok, ktorým boli všetci poškodení podľa odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie je zákonný, nakoľko na vyslovenie povinnosti o náhrade škody by bolo nutné vzhľadom na vyslovený názor o spoluzavinení organizátorov podujatia vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a dôvody rozhodol odvolací súd z podnetu podaného odvolania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.