Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-632-2012.pdf
PDF · 94.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/632/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Ninčák - správca so sídlom kancelárie: Mierová 2529/87, 066 52 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a. s. „v konkurze", Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243, zastúpený Advokátskou kanceláriou NOVIKMEC s.r.o., Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanej: U. P. - U.Á., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. Š. XXX/XX, XXX XX U. F. Q., o zaplatenie 1.994,27 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 1.994,27 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 1 promile za každý deň z omeškania:
zo sumy 2.018,85 eur od 01. 01. 2009 do 22. 01. 2009,
zo sumy 2.038,06 eur od 23. 01. 2009 do 28. 02. 2009,
zo sumy 2.067,27 eur od 01. 03. 2009 do 31. 03. 2009,
zo sumy 2.096,48 eur od 01. 04. 2009 do 30. 04. 2009,
zo sumy 2.246,41 eur od 01. 05. 2009 do 31. 05. 2009,
zo sumy 1.983,05 eur od 01. 06. 2009 do 30. 06. 2009,
zo sumy 1.991,02 eur od 01. 07. 2009 do 31. 07. 2009,
zo sumy 1.998,99 eur od 01. 08. 2009 do 31. 08. 2009,
zo sumy 2.006,96 eur od 01. 09. 2009 do 30. 09. 2009,
zo sumy 2.014,93 eur od 01. 10. 2009 do 31. 10. 2009,
zo sumy 2.022,90 eur od 01. 11. 2009 do 30. 11. 2009,
zo sumy 2.030,87 eur od 01. 12. 2009 do 31. 12. 2009,
zo sumy 2.038,84 eur od 01. 01. 2010 do 31. 01. 2010,
zo sumy 2.044,82 eur od 01. 02. 2010 do 28. 02. 2010,
zo sumy 2.050,80 eur od 01. 03. 2010 do 31. 03. 2010,
zo sumy 2.056,78 eur od 01. 04. 2010 do 30. 04. 2010,
zo sumy 2.058,86 eur od 01. 05. 2010 do 31. 05. 2010,
zo sumy 1.987,63 eur od 01. 06. 2010 do 30. 06. 2010,
s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň z omeškania:
zo sumy 1.989,71 eur od 01. 07. 2010 do 31. 07. 2010,
zo sumy 1.991,79 eur od 01. 08. 2010 do 31. 08. 2010,
zo sumy 1.993,89 eur od 01. 09. 2010 do 30. 09. 2010,
zo sumy 1.995,95 eur od 01. 10. 2010 do 31. 10. 2010,
zo sumy 1.998,03 eur od 01. 11. 2010 do 30. 11. 2010,
zo sumy 2.000,11 eur od 01. 12. 2010 do 31. 12. 2010,
zo sumy 2.002,19 eur od 01. 01. 2011 do 20. 01. 2011,
zo sumy 1.994,27 eur od 21. 01. 2011 do zaplatenia,
najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac z omeškania a to všetko p o v o ľ u j e odporkyni uhradiť v mesačných splátkach po 30,- eur splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca začínajúc dňom 01. 11. 2013, pod následkami straty výhody splátok.
Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal v podstate rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku a to z toho dôvodu, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 13. 07. 2009 Mestský podnik služieb s.r.o. Hanušovce nad Topľou prenechával za odplatu U. P. do užívania byt číslo 5, ulica H. Š.O. XXX/XX, XXX XX U. F. Q.. Keďže U. P. bola v čase uzavretia zmluvy v manželskom zväzku s Ľ. P., vznikol žalovaným spoločný nájom bytu medzi manželmi. Predmetný byt žalovaní už pred uzavretím uvedenej nájomnej zmluvy užívali spoločne so svojimi príbuznými na základe nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi prenajímateľom Mestským podnikom služieb s.r.o. Hanušovce nad Topľou a nájomcom, matkou jedného zo žalovaných, pani I. P.. Po smrti pani I. P. sa jedným zo štyroch nájomcov predmetného bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 13. 07. 2009 stala aj žalovaná U. P.. V nájomnej zmluve sa žalovaná zaviazala byt užívať, starať sa oň a v termíne uhrádzať cenu nájmu a služieb poskytovaných s užívaním bytu. Tieto služby súvisiace s nájmom sa uhrádzali prostredníctvom mesačných zálohových platieb a na základe vyúčtovania podľa skutočných nákladov vynaložených na ich zabezpečenie. Toto vyúčtovanie bolo splatné do 14 dní od jeho obdržania, s výnimkou vyúčtovania za január 2011, ktoré bolo splatné do 21 dní od jeho obdržania. Žalovaní nedodržiavali podmienky stanovené v nájomnej zmluve a neplatili úhrady za užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu. Mestský podnik služieb s.r.o. Hanušovce nad Topľou opakovane vyzýval žalovaných na splnenie svojich záväzkov aj prostredníctvom výzvy zo dňa 20. 09. 2006. Dňa 02. 08. 2006 žalovaní svoj dlh uznali aj písomne čo do dôvodu a výšky a zároveň uzavreli dohodu o jeho splácaní a dodatok k nájomnej zmluve. Žalovaní však túto dohodu nerešpektovali a naďalej neuhrádzali v potrebnej výške predpísané úhrady za užívanie bytu ani splátky vyplývajúce im z Uznania dlhu a dohode o jeho splácaní. Z titulu neuhradenia týchto nedoplatkov je celkový záväzok žalovaných voči Mestskému podniku služieb s.r.o. Hanušovce nad Topľou vo výške 1.994,27 eur. Žalovaní sú z týchto záväzkov viazaní spoločne a nerozdielne. Uplatňovaná pohľadávka je zapísaná v súpise konkurznej podstaty úpadcu.
Okresný súd v Prešove dňa 21. 11. 2011 uznesením rozhodol o vyhlásení rozsudku na majetok dlžníka Mestský podnik služieb s.r.o. Hanušovce nad Topľou a zároveň ustanovil za správcu konkurznej podstaty JUDr. Jána Ninčáka - žalobcu, ktoré informácie boli zverejnené v obchodnom vestníku číslo 227/2011 dňa 28. 11. 2011. Správca je povinný uskutočniť speňaženie konkurznej podstaty za účelom získania peňažných prostriedkov na uspokojenie veriteľov úpadcu. Mestský podnik služieb s.r.o. Hanušovce nad Topľou vykonával na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01. 07. 1998 a zmluvy o vzájomnej obchodnej spolupráci zo dňa 01. 07. 2005 uzatvorenej medzi ním a Mestom Hanušovce správcu bytového fondu, ktorého vlastníkom je Mesto Hanušovce a medzi jeho povinností patrilo okrem iného aj zabezpečenie výberu a evidencie nájomného a inkasa a zabezpečenie dodávok energií do bytov ako aj vymáhanie pohľadávok od nájomníkov. K návrhu pripojil jednak mandátnu zmluvu, zmluvu o vzájomnej obchodnej spolupráci, nájomnú zmluvu, účtovné listy nájomníka - žalovanej ako aj Ľ. P., vyúčtovanie nákladov za služby, uznanie dlhu a dohoda o splácaní a dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 02. 08. 2006 spolu s výzvou.
Vzhľadom k tomu, že pôvodne bola žaloba podaná aj proti Ľ. P., ktorý však zomrel pred podaním žaloby, z toho dôvodu súd uznesením zo dňa 07. 08. 2012 č. k. 4C/117/2012-33 konanie proti tomuto zastavil s tým, že návrh proti žalovanej vylúčil na samostatné konanie.
Po pojednávaní, ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, sa dostavila žalovaná, ktorá uviedla, že je pravdou, že v období rokov 2001 až 2006 neplatila nájomné, podpísala dohodu o uznaní dlhu nachádzajúcu sa v spise na čl. 20, žiada, aby súd jej povolil uhradiť uplatnenú pohľadávku v splátkach po 10 eur, maximálne po 15 eur, nakoľko nemá z čoho splácať viac. Je vdovou, poberá vdovský dôchodok vo výške 207,- eur a 24-ročný syn E. P. pracujúci na aktivačných prácach poberá mesačne 60 eur. Toho času ona za byt platí riadne.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 879f Občianskeho zákonníka platného a účinného od 01. 04. 2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s mandátnou zmluvou, zmluvou o vzájomnej obchodnej spolupráci, nájomnou zmluvou, účtovnými listami nájomníka - žalovanej ako aj Ľ. P., vyúčtovaním nákladov za služby, uznaním dlhu a dohodou o splácaní a dodatkom k nájomnej zmluve zo dňa 02. 08. 2006 spolu s výzvou a taktiež aj s podaním zástupcu žalobcu zo dňa 31. 07. 2013 a na základe toho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená.
Nakoľko sa žalovaná so zaplatením uvedenej sumy dostala do omeškania, súd žalobcovi v zmysle žalobného návrhu z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti priznal aj nárok na poplatok z omeškania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote v odseku 1 trovy nevyčíslil, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastupovania iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade si žalobca pri záverečnom návrhu pred odročením pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku prostredníctvom svojho zástupcu uplatnil náhradu trov konania, ktoré však v lehote troch dní, tak ako v záverečnom vyjadrení aj uviedol, že vyčísli trovy konania, nevyčíslil. Z toho dôvodu, keďže súd pri vyhlásení rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 156 ods. 2 druhá veta OSP (ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho zašle najneskôr do troch dní) mal rozsudok písomne vyhotovený pri vyhlasovaní, preto s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 151 ods. 1, 2 OSP súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia žalobcovi trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.