Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-59-2013.pdf
PDF · 109.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/59/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., U P. č. XXX, zastúpenú splnomocneným zástupcom JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom O., ul. O. F. č. XXXX a otca: K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. J. Y. č. XXXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s. r. o., so sídlom Žilina, Dolný Val č. 11, IČO: 36 841 200, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5P/80/2011-116 zo dňa 31. januára 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 5P/80/2011-116 zo dňa 31. 01. 2013 Okresný súd Čadca zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súd v Čadci sp. zn. 11C/406/2001 zo dňa 08. 10. 2001 na maloletú H. J., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 33,19 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15 dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 18. 04. 2011. Zameškané výživné za obdobie od 18. 04. 2011 do 31. 01. 2013 vo výške 3.215 eur na maloletú H. J. súd povolil otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom (33,19 eur mesačne) na maloletú H. J., nar. XX. XX. XXXX rozsudkom Okresného súdu v Čadci sp. zn. 11C 406/2001 zo dňa 08. 10. 2001, v tom čase mala mal. H. jeden rok. V súčasnosti navštevuje 7. ročník ZŠ. Z uvedeného vyplýva, že o výživnom bolo rozhodnuté pred 13-rokmi. Okresný súd mal tak jednoznačne preukázané, že u mal. dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje v značnej miere zvýšenie výživného. Mal. H. do školy denne dochádza, matka jej prispieva na cestovné sumou 20 eur mesačne, na stravné lístky 15 eur mesačne. Taktiež jej platí všetky bežné školské pomôcky, výlety a pod. Maloletá navštevuje ZUŠ, chodí na spev a gitaru, ktoré krúžky matku vrátane cestovného stoja asi 20 eur mesačne. H. má aj zdravotné problémy, prehnutý chrbát, nohy jej upadajú dozadu v dôsledku poškodených šliach. Lieky neberie, avšak musí veľa športovať, chodiť na plaváreň, cvičiť a pod., s čím má matka zvýšené náklady. V čase posledného rozhodovania o výživnom bola matka na materskej dovolenke Nemala vyživovaciu povinnosť k inému dieťaťu. Poberala rodičovský príspevok a prídavky na jedno dieťa. V súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 116,31 eur a prídavky na tri mal. deti, ako aj výživné na H. vo výške 50 eur mesačne. Od doby posledného rozhodovania o
výživnom jej pribudla vyživovacia povinnosť k dvom mal. deťom. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojim druhom, ktorý zarába asi 500 eur mesačne. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom sa zdržiaval na neznámom mieste. V súčasnosti je zamestnaný vo Švédsku vo firme Stena s hrubým mesačným zárobkom podľa pracovnej zmluvy 21.401 švédskych korún (č. l. 106 spisu), pričom vo Švédsku platí 33 % daň, teda v čistom zarába 16.091 švédskych korún (1693 eur). Na bývanie vynakladá 2.203 švédskych korún, 182 na elektriku, 671 odbory, 224 internet, 169 odpad, 2-3-krát za rok príde na Slovensko, pričom letenka sa pohybuje od 223-270 švédskych korún, 500 švédskych korún platí mesačne výživné, ako aj matke prispieva sumou 50 eur mesačne na veci súvisiace s bývaním, kde je prihlásený k trvalému pobytu, 800 švédskych korún ho stojí benzín do práce a späť, 3.000-4.000 švédskych korún dáva na stravu, 300 na hygienické potreby a 1.000 švédskych korún na pracovné pomôcky. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd jednoznačne preukázané, že u všetkých účastníkov došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, keďže o výživnom bolo rozhodnuté pred 13-rokmi, maloleté dieťa malo jeden rok, v súčasnosti navštevuje 7. ročník ZŠ, pričom dieťa je nadané, navštevuje dva krát týždenne ZUŠ a taktiež má zdravotné problémy s prehnutým chrbtom, s upadaním nôh dozadu, v dôsledku poškodených šliah, s čím má matka jednoznačne zvýšené výdavky. Maloletá nemusí brať lieky, avšak musí veľa športovať, chodievať na plaváreň a cvičiť. Pokiaľ ide o matku, v čase posledného rozhodovania o výživnom bola na materskej dovolenke mala len jedno mal. dieťa, v súčasnosti je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi, pričom jej pribudla vyživovacia povinnosť k ďalším dvom mal. deťom, ktoré majú t.č. 4-roky, sú to dvojičky. Otec sa v čase posledného rozhodovania o výživnom zdržiaval na neznámom mieste, v súčasnosti je zamestnaný vo Švédsku vo firme Stena s čistým mesačným zárobkom 1.693 eur. Žiadal určiť výživné vo výške 50 eur mesačne, majúc za to, že jeho príjem s ohľadom na jeho výdavky nepostačuje na platenie výživného vo výške 200 eur mesačne, avšak v danom prípade sa súd stotožnil s názorom právneho zástupcu matky, ako aj kolízneho opatrovníka, že aj po odpočítaní určitých nákladov otca, ktoré mal preukázané alebo ktoré sú považované za všeobecne známu skutočnosť, si môže otec zo svojho príjmu môže platiť výživné vo výške 200 eur mesačne. Je pravdou, že vo Švédsku sú zvýšené náklady s bývaním a pod., avšak je taktiež pravdou, že zamestnanci tam dosahujú podstatne vyššie príjmy ako na Slovensku. Je zrejmé, že otec išiel pracovať do zahraničia z toho dôvodu, aby si zarobil určité finančné prostriedky a nie aby ich tam všetky minul na svoje výdavky, nakoľko potom by mohol pracovať taktiež aj na Slovensku. Navyše otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že dáva mesačne 1.000 švédskych korún na pracovné pomôcky, pričom je v zamestnaneckom pomere, má riadnu pracovnú zmluvu, nie je živnostníkom, preto by mu mal jeho zamestnávateľ všetky pracovné pomôcky zabezpečiť. Taktiež okresný súd poukázal nato, že otec podľa vlastného vyjadrenia minie na stravu 3.000 - 4.000 švédskych korún, na hygienické pomôcky 300 švédskych korún, pričom na výživu dieťaťa zasiela len 500 švédskych korún, z ktorej sumy má matka hradiť všetky nevyhnutné náklady na výživu dieťaťa. Taktiež v rovnakej sume 500 švédskych korún posiela príspevok zrejme svojej vlastnej matke (keďže matka mal. dieťaťa poprela, že by takúto sumu dostávala), pričom otec neuviedol za akým účelom jej tieto peniaze posiela. Ak by malo ísť o príspevok na bývanie, je to v zjavnom nepomere s výživným na maloleté dieťa. Pritom druh matky nemá vyživovaciu povinnosť k maloletej H.. Okresný súd príležitostné darčeky od otca označil za úplne štandardné správanie, s poukazom na citový vzťah otca k dcére. Je však jednoznačné, že podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) má výživné prednosť pred všetkými inými výdavkami rodičov a preto súd určil otcovi prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 200 eur mesačne s ohľadom na životnú úroveň otca, na jeho schopnosti a možnosti a taktiež, aby matka z týchto finančných prostriedkov mohla riadne zabezpečiť všetky potreby mal. dieťaťa. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plní svojou dennou riadnou osobnou starostlivosťou, pričom súd prihliadal aj na to, že jej príjem pozostáva len z dávok v hmotnej núdzi, prídavkov na tri deti a výživného vo výške 50 eur mesačne. Pokiaľ by v súčasnosti nepomáhal matke s výživou mal. detí jej druh, ktorý zarába asi 500 eur mesačne, matka by zo svojho príjmu určite nebola schopná zabezpečiť ani tie najzákladnejšie potreby mal. detí. Keďže súd určoval výživné spätne za obdobie od podania návrhu, t.j. od 18. 04. 2011 do 31. 01. 2013, vzniklo otcovi zameškané výživné za obdobie 21-mesiacov a 13-dní z apríla 2011 v celkovej výške 3.215 eur, t. j. 150 eur x 21-mesiacov = 3.150 eur + 150 x 13-dní (od 18. 04 .2011 do 30. 04. 2011) = 65 eur, ktoré mu okresný súd povolil splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec dieťaťa, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal to, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež aj nesprávne právne posúdenie veci. Mal ta zo, že okresný súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 75 Zákona o rodine. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými povinnosťami, výdavkami na výkon povolania). Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov rodiča sú predmetom dokazovania aj pasíva. I keď podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, tak ako je uvedené v prvej vete, podľa druhej vety tohto ustanovenia pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Aplikačná prax ustálila, že na zadĺženie povinného rodiča sa za výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, považujú výdavky predmetov nadštandardnej hodnoty ako je napr. spotrebný úver na nákup novšej spotrebnej elektroniky, pôžička na kúpu ďalšieho motorového vozidla, chaty, nákladného športového vybavenia, exkluzívnych dovoleniek. Takéto výdavky súdy nepovažujú za výdavky na prostriedky na výživu dieťaťa, taktiež ako dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne náhrada škody, ku ktorej je povinný zaviazaný v trestnom konaní. Na strane otca sa o výdavky (špecifikované nižšie) v zmysle uvedených kritérií nejedná. Pravidelné odôvodnené náklady otca boli preukázané dôkazmi predloženými na pojednávaní dňa 15. 08. 2011, str. 5, 6 zápisnice, a to: • 182,- švédskych korún el. energia • 671,- švédskych korún odbory • 224,- švédskych korún internet • 169,-švédskych korún odpad • 223,- až 270,- švédskych korún ho stojí letenka, ktorú hradí minimálne 2x ročne, • 500,- švédskych korún je mesačné výživné na maloletú • 500,- švédskych korún príspevok matke • 800,- švédskych korún benzín do práce a späť • 3.000,- až 4.000,- švédskych korún strava • 300,- švédskych korún hygienické potreby • 1.000,- švédskych korún pracovné pomôcky. Podaním zo dňa 09.12.2011 predložil dôkaz: • o úhrade poistky na auto - č. l. 68 spisu (originál súd skontroloval na pojednávaní 23. 02. 2012, str. 2 zápisnice) • daň za auto - č. l. 68 spisu (originál súd skontroloval na pojednávaní 23.2.2012, str. 2 zápisnice). SPOLU cca 8.000,- až 9.000,- švédskych korún Jedine výdaj ohľadne zakupovania pracovných pomôcok vo výške 1.000,- švédskych korún otec nepreukázal, avšak na pojednávaní konanom dňa 15. 08. 2011 zdôvodnil, že tieto pracovné pomôcky si zabezpečuje pre svoju ochranu (rukavice, overal a ochrana tváre pri zberaní kvapalného odpadu). Otec pracuje ako zberač nebezpečného odpadu a tieto pomôcky mať nemusí. Preto mu ich zamestnávateľ ani neposkytuje. Len mu ich doporučil a to z hľadiska preventívnej ochrany zdravia, čo otec z opatrnosti urobil. Vzhľadom na prevenciu pri nakladaní s nebezpečným odpadom mal preto odvolateľ za to, že sa jedná o akceptovateľný nevyhnutný výdavok. Vylúči sa tým možnosť trvalého poškodenia zdravia otca. Pokiaľ sa týka výdavkov 500,- švédskych korún, ktoré posiela otec podľa tvrdenia okresného súdu „zrejme svojej matke“, tieto súvisia s bývaním na mieste, kde je prihlásený k trvalému pobytu. Otec nemá na Slovensku totiž žiadnym spôsobom vyriešenú bytovú situáciu, matka mu v čase jeho pobytu poskytuje možnosť bývania. Náklady z hľadiska ubytovania počas jeho pobytu na Slovensku by boli u tretích subjektov - v hoteloch omnoho vyššie. V tomto príspevku je taktiež poňatá už i určitá finančná pomoc syna matke, ktorá povinnosť mu vo vzťahu k rodičovi vyplýva s poukazom na § 66 Zákona o rodine, keďže matka otca je prestárlou osobou a starostlivosť detí vo vzťahu k rodičom je tiež jednou z ich zákonných povinností, načo mal súd v určitej miere prihliadnuť. Aj keby sa však tieto dve položky: pracovné pomôcky, príspevok matke otca (starej matke maloletej zo strany otca) javili súdu ako neopodstatnené, vo vyčíslenom rozpise pravidelných nákladov nie sú zahrnuté žiadne kultúrne a športové podujatia, osobné vyžitie a rekreácia, jednorazové osobné náklady na zubára, lekára
pri bežných ochoreniach a prechladnutiach lieky, zakupovanie ošatenia a darčekov dcére, rodne a blízkym, čo sú bežné výdavky dospelého človeka, ktoré súdu nie je nutné preukazovať a nie sú žiadnym nadštandardnom, čo súd nezobral vôbec do úvahy. Ďalej okresný súd nesprávne na ťarchu otca vyhodnotil porovnanie nákladov ním vynakladaných na stravu, hygienické pomôcky vo vzťahu s výživným, ktoré otec maloletej zasiela. Takáto úvaha súdu je podľa názoru otca nesprávna, nakoľko súd musí zobrať do úvahy okolnosti, ktoré plne dokresľujú potrebné životné náklady tejto osoby, ktoré sú určujúcimi pre životnú úroveň človeka v prostredí a v spoločenských a hospodárskych pomeroch v krajine, v ktorej žije, t. j. vo Švédsku, (R 26/80) a nemôže ich porovnávať s nákladmi v Slovenskej republike, tak ako to urobil prvostupňový súd. Ďalšie pochybenie okresného súdu spočíva v tom, že nesprávne posudzoval príjem a výdavky otca dosahované v zahraničí s príjmom a výdavkami občanov pracujúcich na Slovensku. Príjem otca bol preukázaný pracovnou zmluvou, túto akceptoval i Krajský súd v Žiline v rámci rozhodnutia sp. zn. 8CoP/72/2012 zo dňa 28. 08. 2012. Obdobne úvaha o tom, že otec mohol ostať na Slovensku a tu pracovať. Pri súčasnej miere nezamestnanosti, priemerných mzdách pracujúcich v danom odbore, je v úplnom rozpore so stavom v našej spoločnosti. Otec nevlastní žiaden majetok, len staré ojazdené motorové vozidlo, rok výroby 1997, ktoré mu slúži na premiestňovanie sa do zamestnania. Porovnaním príjmu otca a jeho výdavkov, ktoré vôbec nie sú neprimerané, súdom určené výživné nezodpovedá schopnostiam a možnostiam otca. Pri správnom posúdení preukázaných výdavkov otca vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, porovnaním existenčného charakteru vyživovacej povinnosti vo vzťahu k výdavkom otca mal okresný súd dospieť k záveru, že v žiadnom prípade nie sú výrazným spôsobom uspokojované žiadne osobné záujmy a záľuby rodiča, ktoré nemožno pokladať za nevyhnutné, ako mal na mysli zákonodarca: luxusné dovolenky, nadštandardné vybavenie domácnosti uspokojovanie osobných potrieb, zábavnej techniky a pod. Ďalším zákonným kritériom pre určenie výšky výživného sú potreby dieťaťa. V tomto smere si okresný súd nesprávne osvojil tvrdenia matky dieťaťa ohľadne niektorých výdavkov, ktoré na dieťa má a to bez náležitého preukázania dôkazmi (mimoškolské aktivity, zdravotné problémy). Otec v žiadnom smere nespochybnil záver okresného súdu, že od posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov na strane maloletej, vzhľadom k tomu, že uplynulo 13. rokov. Pokiaľ by však bol zaviazaný na platenie sumy 200,- eur mesačne a pokiaľ by bolo na výživné prispievané obdobnou mierou aj zo strany matky, zohľadňujúc jej osobnú starostlivosť, jednalo by sa o mimoriadne vysokú čiastku, vzhľadom na pomery rodičov, ako aj vek, a oprávnené potreby mal. dieťaťa. Vyššie výživné by prichádzalo do úvahy len vtedy, pokiaľ by dieťa malo nižšiu životnú úroveň ako má otec, vzhľadom na to, že má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Je to ale práve matka, ktorá má vyššiu životnú úroveň ako otec. V rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka je vlastníčkou rodinného domu č. XXX, čo je oproti otcovi neprimeraná hodnota. Na jeho kúpu nemusela vynaložiť žiadne finančné prostriedky, nakoľko ho získala darom od svojich rodičov, dom novo zrekonštruovala (prerobenie vrchu, nová strecha, prerobenie izieb). Čo sa týka pravidelných mesačných nákladov súvisiacich s týmto domom ako sú rozhlas, TV, elektrina, drevo, uhlie a podobne, sa má teda matka podieľať spoločne so svojimi rodičmi, ako aj druhom, ktorý s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Matkou prezentované náklady súvisiace s domom sú preto opodstatnené len v pomernej časti. V konaní bolo ďalej preukázané spoluvlastníctvo k ďalšej nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom 1/5-tiny rodinného domu č. XXX, o ktorom matka uvádza, že v nej býva nejaký starý pán, ona dom vôbec nenavštevuje, nič o tomto dome nevie. Tieto okolnosti dal otec do pozornosti z hľadiska posúdenia majetkových pomerov matky v porovnaní s otcom a nedôvodné zbavovanie sa príjmu matky z domu č. XXX, ktorý užíva tretia osoba, keďže z titulu vlastníctva má právo na finančnú kompenzáciu. Opätovne napadnutý rozsudok neobsahuje vyporiadanie sa so spoluvlastníckym podielom v dome č.s. XXX, rozsudok túto majetkovú hodnotu neuvádza hoc vyplynula z vykonaného dokazovania. Tým nie je ani vyhodnotené bezdôvodné zbavenie sa príjmu z tejto nehnuteľnosti, užívaním treťou osobou, nakoľko súd sa ňou vôbec nezaoberal. Za ďalšie, aj keď osobnú starostlivosť o mal. dieťa, z dôvodu pôsobenia otca v zahraničí, zabezpečuje prakticky výlučne matka, otec sa dlhodobo snaží o stretávanie s dieťaťom, má záujem tráviť s dieťaťom čas, keď je na Slovensku, čo mu vôbec nie je umožňované. Opakovane sa musí domáhať vydaní predbežných opatrení v rámci vedeného konania o úprave styku na OS Čadca sp. zn. 16P 251/2010. Otec prispieva maloletej aj nad rámec bežného výživného, podľa žiadosti maloletej a jej potrieb, čo Krajský súd Žilina v svojom zrušujúcom uznesení žiadal aj skúmať, no prvostupňový súd to len stroho konštatuje. Pritom plnenia otca ako gitara, príslušenstvo k nej, trampolína v hodnote 200,- Eur, kredit na mobil, mobil, sladkosti, knižky, náušnice, korálky, oblečenie, boli v konaní preukázané poštovými poukazmi o odosielaní balíkov, odpoveďami matky na otázky súdu a právnej zástupkyne otca, dokladmi o zakúpení vecí a výpoveďou maloletej v konaní sp. zn.16P/251/2010.
Otec po celý čas prezentoval, že nie je pravdivé tvrdenie matky, že o maloletú sa vôbec nestaral. Tak v konaní o určenie výživného, tak i v konaní o úpravu styku popisoval, ako to bolo z jeho odchodom do zahraničia, že tam išiel zarobiť peniaze po dohode s matkou mal. dieťaťa. Správa kolízneho opatrovníka, predložená v konaní, vychádza výlučne z informácií získaných od matky, kolízny opatrovník ignoruje vykonané dôkazy. Otec preukázal dokladmi a predkladal ich aj súdu, že na maloletú platil výživné aj v predchádzajúcom období, čo matka pred súdom i kolíznym opatrovníkom zatajovala. Matka vedela, kde sa nachádza, že pôsobí v zahraničí, čo súdu úmyselne zatajila v rámci rozvodového konania, aj v rámci tohto konania zavádzala súd, že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľal na výžive na mal. Naopak otec v rámci svojej výpovede toto poprel, uviedol, že vôbec nemal vedomosť o tom, že prebieha rozvodové konanie. Potom ako sa dozvedel, že manželia sú rozvedení, všetky svoje povinnosti si plnil a doplatil všetky platby v zmysle rozsudku, o čom svedčia predložené poštové poukážky na pojednávaní dňa 10. 01. 2013, čím otec vyvrátil tvrdenia matky o neplatení výživného v minulosti. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti vykonané dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Vyššie uvedené požiadavky napadnutý rozsudok nespĺňa. Vyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov vzťahujúcich sa na predmetné konanie je podstatnou a ťažiskovou časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súdom určené výživné by nemalo byť likvidačné a nemalo by viesť k neschopnosti rodiča ho plniť, čo sa v napadnutom rozhodnutí, určením neprimerane vysokého výživného, jeho schopnostiam, ako aj potrebám dieťaťa stalo. Na základe vyššie uvedeného je potom i výrok rozsudku týkajúci sa nedoplatku na výživnom neopodstatnený, nakoľko tento je vypočítaný z nesprávne určenej sumy mesačného výživného, ktoré otec v rámci tohto odvolania napáda. Taktiež stanovená výška splátok vôbec nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, nakoľko pri nedodržaní čo i len jednej splátky by sa stalo výživné splatné naraz.
Matka dieťaťa a opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu otca dieťaťa písomne nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“).
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolností dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zemnou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale ja invalidita povinného a pod.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - otec dieťaťa konštatuje, že
prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie (aj v zmysle záverov zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu zo dňa 28. 08. 2012 č. k. 8CoP 72/2012-88), ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, dospel aj odvolací súd k záveru (už v čase svojho predchádzajúceho rozhodnutia), že došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho než naposledy určeného výživného. V tomto smere si okresný súd správne všimol, tak výrazný odstup času od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (13 rokov) a s tým súvisiaci vývoj životných nákladov vynakladaných na maloletú, výšku doposiaľ plateného výživného (len 33,19 eur mesačne), vek a odôvodnené potreby maloletej ako aj schopnosti a možnosti povinného rodiča, v danom prípade prezentované podľa názoru odvolacie súdu na domáce pomery pomerne nadpriemerným zárobkom. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok, argumentácia výdavkami otca dieťaťa neobstojí, pretože v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto si je otec dieťaťa povinný korigovať svoje výdavky tak, aby si v prvom rade zabezpečil plnenie vyživovacej povinnosti. Oboznámiac sa s výsledkami vykonaného dokazovania bol aj odvolací súd toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa platiť prvostupňovým súdom určené zvýšené výživné. Samotný odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Všetky ním produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok okresného súdu tiež zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .