Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22C-40-2012.pdf
PDF · 111.08 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/40/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459 proti žalovanému Z. W., štátnemu občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom U., B. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO: 42 264 154, pr. zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1,o zaplatenie 1 261,22 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 138,26 €, k rukám JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 261,22 € spolu s úrokom z úveru 15 % ročne z istiny 968,69 € od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 969,69 € od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 09.03.2006 uzavrel jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému povolené prečerpanie, t.j. úverový rámec do výšky 829,85 € s úrokovou sadzbou 15% (Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 25.04.2006). Žalovaný sa s plnením dlhu dostal do omeškania a preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.03.2008 vypovedal zmluvu. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia predstavovala dlžná suma 1 261,22 €, z toho istina po splatnosti 969,69 €, úroky 2,15 €, úroky z omeškania 280,18 €, pričom istinu 969,69 € žalobca ďalej úročí úrokom 150 % ročne a zákonným úrokom z omeškania 9 % ročne.
Písomným podaním zo dňa 16.03.2012, doručeným súdu dňa 20.03.2012, žalobca doplnil, že úrok 2,15 € predstavuje úrok 15% ročne zo sumy 969,69 € od 16.12.2010 do 21.12.2010; úrok z omeškania 280,18 € predstavuje úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 969,69 € od 05.10.2007 do 21.12.2010, vrátane obdobia predchádzajúceho výpovedi zmluvy zo dňa 27.03.2008. Žalobca pri vyčíslení úrokov, úrokov z omeškania i ostatného príslušenstva 10,20 € vychádzal z vyčíslenia úveru jeho právnym predchodcom.
Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu 15%. Táto bola oznámením zo dňa 25.04.2006 stanovená ako premenlivá v zmysle § 502 ods. 1 Obch.zák..
Do konania dňa 12.11.2012 vstúpil vedľajší účastník, ktorý dňa 25.03.2012 doručil súdu písomné podanie, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Namietal, že prvý raz mohol žalobca svoje právo uplatniť na súde dňa 28.03.2008, ale žalobu podal až dňa 03.01.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 100 ods. 1 Obč.zák.
Žalobca sa k vznesenej námietke premlčania vyjadril podaním zo dňa 10.06.2013 tak, že nie je dôvodná. Poukázal na právnu povahu záväzkového vzťahu účastníkov konania, ktorí sa v zmluve o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 09.03.2006 dohodli, že ich vzťahy, výslovne neupravené v zmluve, sa budú riadiť Obchodným zákonníkom. V čase uzavretia tejto zmluvy bol síce účinný z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, avšak jeho právna úprava neurčovala povinnú aplikáciu Občianskeho zákonníka na právne vzťahy založené Obchodným zákonníkom. Ani z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nestanovoval obligatórne použitie Občianskeho zákonníka. V tomto smere tiež poukázal na ust. § 52 Obč.zák. v znení účinnom do 31.12.2007, ktorý ako spotrebiteľské zmluvy definoval iba zmluvu kúpnu, zmluvu o dielo alebo iné doplatné zmluvy upravené v 8. Časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55, teda pod spotrebiteľské zmluvy nezaraďoval zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu mal za to, že žaloba bola podaná v rámci plynutia štvorročnej premlčacej doby, t.j. včas.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal súd vec v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a jeho právneho zástupu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a požiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 09.03.2006, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 25.04.2006, zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 05.11.2001, výpoveďou zo dňa 27.03.2008, výpisom z obchodného registra ohľadom žalobcu a jeho právneho predchodcu, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, písomným podaním žalobcu zo dňa 16.03.2012 a zo dňa 10.06.2013, písomne vznesenou námietkou premlčania vedľajším účastníkom na strane žalovaného, výsluchom žalovaného, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 09.03.2006 súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „banka“) poskytol žalovanému k bežnému účtu č. XXXXXXXXX/XXXX platobnú kartu D. J. a zaviazal sa poskytovať mu ďalšie produkty a služby s kartou spojené.
Oznámením zo dňa 25.04.2006 banka oznámila žalovanému, že s účinnosťou od 25.04.2006 mu poskytla povolené prečerpanie na účte č. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 25 000,- Sk, a to do 06.06.2046. Zároveň mu oznámila, že pohľadávka banky z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška ku dňu vyhotovenia oznámenia je 15% ročne, typ premenlivá.
Výpoveďou zo dňa 27.03.2008 banka vypovedala zmluvu, ktorým boli žalovanému poskytnuté Balík/ Bankové produkty v balíku s tým, že zostatok na účte č. XXXXXXXXX/XXXX je k 27.03.2008 - 29 610,70 Sk. Účinky výpovede nastávajú uplynutím tretieho dňa po dni doručenia výpovede, ak v zmluve nie je dohodnuté inak. Zároveň vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Pohľadávka banky voči žalovanému titulom povoleného prečerpania na účte č. XXXXXXXXX/ XXXX v sume spolu 1 261,22 € bola postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení zo dňa 21.12.2010.
Z oznámenia banky adresovaného žalovanému o postúpení pohľadávky vyplýva, že peňažná pohľadávka vo výške 1 261,22 € s prísl. bola postúpená na žalobcu.
Poskytovanie úverov je predmetom podnikania právneho predchodcu žalobcu.
Žalovaný sa k návrhu vyjadril tak, že je pravdou, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu o platobnej karte a bolo mu poskytnuté povolené prečerpanie, z ktorého aj reálne čerpal. Nemal vedomosť o tom, v ktorý deň presne mu bola doručená výpoveď predmetnej zmluvy bankou. Pripojil sa však v námietke premlčania, vznesenej vedľajším účastníkom, vystupujúcim na jeho strane.
Podľa § 708 ods. 1 Obch.zák. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obch.zák v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa § 497 Obch.zák. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu sa účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1 cit.zák. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 cit.zák. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Obč.zák. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1,2 Obč.zák. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 52 ods. 1-4 Obč.zák. v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ cit.zák. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 3 cit.zák. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 100 ods. 1 Obč.zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Obč.zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vzhľadom na vedľajším účastníkom na strane žalovaného vznesenú námietku premlčania, ku ktorej sa pripojil i žalovaný, bolo potrebné vysporiadať sa v konaní najskôr s touto otázkou.
Na základe zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 09.03.2006 právny predchodca žalobcu
- Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol žalovanému k bežnému účtu č. XXXXXXXXX/XXXX platobnú kartu D. J.. Oznámením zo dňa 25.04.2006 právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol žalovanému k predmetnému bežnému účtu i povolené prečerpanie vo výške 25 000,- Sk. Záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu (bankou) a žalovaným potom predstavuje zmluvu o bežnom účte, uzavretú podľa § 708 a nasl. Obch.zák.. V súvislosti s poskytnutím prečerpania na predmetnom bežnom účte sa potom práva a povinnosti zmluvných strán spravujú ustanoveniami o zmluve o úvere podľa § 497 a nasl. Obch.zák. Súd konštatoval, že v oboch prípadoch ide o tzv. absolútny obchod, pričom podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver v zmysle tohto zákona (právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi povolené prečerpanie formou debetnej karty). Zmluvné strany si naviac dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom podľa § 262 Obchodného zákonníka.
Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu že vec nemožno posúdiť podľa ustanovení spotrebiteľského práva a na vec aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o vydaní a používaní platobnej karty bola vyhotovená ako formulár, ktorý žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §23a z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Taktiež argument navrhovateľa ohľadne nemožnosti aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na danú vec, mal súd za nedôvodný. Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. ( a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč.zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie § 52 ods. 1 Obč.zák. účinné do 31.12.2007 pritom znamenalo zúženú aplikáciu smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú štandardnú zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatne ovplyvniť, nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom. Keďže citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, účinné od 01.01.2008, v znení zodpovedajúcom smernici 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, boli použité i na predmetnú zmluvu uzavretú 09.03.2006. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1. § 101 Obč.zák. o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu.
Posúdiac prejednávanú vec podľa vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žalobnému návrhu nemožno vyhovieť. Zo žalobcom predloženej výpovede zmluvy vyplýva, že dňa 27.03.2008 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvný vzťah so žalovaným z predmetnej zmluvy a vyzval ho na úhradu dlhu 982,89 €/ 29 610,70 Sk. Žalobca v žalobe neuviedol, kedy bola výpoveď doručená žalovanému, k výpovedi nedoložil doručenku, preukazujúcu jej doručenie žalovanému, a preto súd, s ohľadom na bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno, ktoré v tomto smere zaťažuje žalobcu, vychádzal z dátumu uvedeného v samotnom dokumente (27.03.2008) a napokon z vyjadrení samotného žalobcu, že k zosplatneniu dlhu žalovaného došlo dňom 27.03.2008. Naviac, právny predchodca žalobcu vo výpovedi vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 29 610,70 Sk bez udania lehoty, a preto súd s poukazom na § 563 Obč.zák. konštatoval, že žalovaný bol povinný zosplatnený dlh zaplatiť dňa 28.03.2008. Žalobca, resp. jeho právny predchodca potom mohol svoj nárok na súde uplatniť prvýkrát už dňa 29.03.2008. Žalobca však uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 03.01.2012, teda takmer rok po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Obč.zák.. Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo žalobcu na zaplatenie žalovanej čiastky je premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k námietke vedľajšieho účastníka na strane žalovaného- priznať ( § 100 ods. 1 Obč.zák. ). Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Na uvedenom závere súdu nemohla nič zmeniť ani dohoda, obsiahnutá v zmluve o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 09.03.2006 o aplikácii Obchodného zákonníka na zmluvné vzťahy účastníkov zmluvy. Predmetná dohoda je obsiahnutá v zmluve, pripravenej vopred právnym predchodcom žalobcu ako formulár, žalobca nepreukázal, že by bola individuálne dojednaná zmluvnými stranami a súd tak musel vychádzať z predpokladu, že nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalovaný potom nemal na výber a musel ju akceptovať, ak chcel uzavrieť zmluvu s právnym predchodcom žalobcu. Žalobca naviac v konaní neuviedol, v čom je dojednanie o aplikácii Obchodného zákonníka na spotrebiteľský vzťah výhodné i pre spotrebiteľa- žalovaného. Podľa názoru súdu táto zmluvná klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 52 ods. 2 Obč. zák.a o preferovaní právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, a je preto zo zákona neplatná (§ 39 Obč.zák.).
Na základe všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému trovy konania preukázateľne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Vzhľadom na plný úspech žalovaného vo veci, vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu v konaní na jeho strane. Súd konštatoval, že vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia. V danej veci sa žalobca podaným návrhom proti žalovanému domáhal zaplatenia 1 261,22 € s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 61,41 €. Právny zástupca vykonal 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky ) a vyjadrenie zo dňa 25.03.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky ), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 122,82 €. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,63 € a 7,81 €, t.j. spolu vo výške 15,44 €. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia 138,26 €, na ktorých zaplatenie súd zaviazal neúspešného žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.