Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/132/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné družstvo Senica, IČO: 00 223 093, so sídlom Štefánikova 718, Senica, zastúpeného: JUDr. Miroslav Mečíř, advokát, so sídlom Štefánikova 718, Senica proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. o zaplatenie 1 293,25 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 9.6.2022, č.k. -202, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 434,75 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.), vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok III.) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , (ďalej len „“) a (ďalej len „“) a vecne tým, že zo Zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 3.10.2006 zistil, že A. B. (žalovaný) previedol svoje členské práva a povinnosti k bytu č. 6 na adrese C. D. XXX na svoju dcéru A. B., pričom medzi stranami bolo nesporné, že žalobca a A. B. nepodpísali ohľadom predmetného bytu nájomnú zmluvu. Taktiež medzi nimi bolo nesporné, že v roku 2015 bol ako vlastník predmetného bytu v katastri nehnuteľností zapísaný žalobca a že v uvedenom roku v byte býval žalovaný. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si voči žalovanému uplatňoval zaplatenie sumy 1 293,25 eur titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko tvrdil, že predmetný byt užíval v roku 2015 žalovaný a toto užívanie bolo bez právneho dôvodu s tým, že výšku bezdôvodného obohatenia určil ako súčet všetkých nákladov spojených s užívaním bytu v zmysle vyúčtovania nákladov spracovaného správcom príslušného bytového domu (ktorým je taktiež žalobca) po odpočítaní prijatých úhrad zo strany žalovaného vo výške 400 eur. Ďalej bolo medzi stranami nesporné, že v rozhodnom období, za ktoré si žalobca uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia (rok 2015) bol vlastníkom predmetného bytu práve žalobca. Poukázal na to, že aj vlastnícke právo k družstevnému bytu podľa zákona musí byť prevedené písomnou zmluvou, ktorá je predmetom vkladového konania do katastra nehnuteľností, a teda zákon neupravuje, že by vlastnícke právo k družstevnému bytu vzniklo automaticky splatením anuity. Z uvedeného dôvodu mal aktívnu legitimáciu žalobcu za danú. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že Zmluvou o prevode zo dňa 3.10.2006 žalovaný previedol členské práva a povinnosti k bytu vyplývajúce z jeho členstva v bytovom družstve na svoju dcéru A. B., pričom

zmluva bola doručená žalobcovi ako bytovému družstvu dňa 2.2.2007. V zmysle okamihom predloženia Zmluvy o prevode členských práv a povinností družstvu sa stal prevod účinným. Podľa žalovanému týmto okamihom zaniklo právo nájmu k predmetnému bytu, keďže týmto okamihom zaniklo jeho členstvo v družstve. V zmysle tohto ustanovenia je so zánikom členstva v družstve explicitne spojený aj zánik nájmu bytu. Súdom prvej inštancie tak bolo uzavreté, že priame užívacie právo žalovaný k bytu v rozhodnom čase nemal. Vyvodil, že prevodom členských práv a povinností člena družstva Zmluvou o prevode medzi žalovaným ako prevodcom a A. B. ako nadobúdateľkou nedošlo k automatickému prechodu nájmu bytu, ale vzniklo právo na uzavretie nájomnej zmluvy v zmysle , preto dospel k záveru, že žalovaný nemal ani nijaké odvodené právo na užívanie predmetného bytu. Pokiaľ ide o výšku uplatňovaného nároku, žalobca na preukázanie správnosti výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia predložil vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených pre uvedený byt, podľa ktorého skutočný náklad za rok 2015 na byt predstavoval sumu 1 693,25 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že celú túto sumu nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie žalovaného, pretože nie všetky vo vyúčtovaní uvedené platby boli za plnenia, ktoré žalovaný reálne bez právneho dôvodu obdržal. Podľa názoru prvoinštančného súdu preto žalobcovi náleží náhrada za spotrebovanú studenú vodu a elektrickú energiu v spoločných priestoroch, čo žalovaný ani nenamietal, rovnako mu patrí aj náhrada nákladov na teplo za vykurovanie, ktorá je počítaná, ako vyplýva z vyúčtovania, podľa podlahovej plochy. Uzavrel, že žalovaný, aj keď tvrdil, že v byte nekúril, fakticky služby vykurovania čerpal, pretože ním užívaný byt je aj pri vypnutých vykurovacích telesách pôsobením základných fyzikálnych zákonov vykurovaný susednými bytmi, čo je práve dôvod pre rozpočítavanie nákladov na vykurovanie podľa podlahových plôch jednotlivých bytov v dome. Naopak, na to, aby bol žalovaný povinný zaplatiť poplatok za správu, za spracovanie poštových poukážok alebo za zaslanie upomienky, musel by sa na úhradu takého poplatku zaviazať, čo žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a neuviedol ani, aké konkrétne plnenie poskytnuté žalovanému malo byť týmito platbami pokryté. Povinnosť hradiť platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj platiť príspevok zástupcom vlastníkov je povinnosťou žalobcu ako vtedajšieho vlastníka predmetného bytu, žalovaný v tejto súvislosti neobdržal na úkor žalobcu žiadne plnenia a k úhrade týchto platieb by bol žalobca zo zákona, resp. zmluvy o výkone správy ako vlastník povinný bez ohľadu na to, či predmetný byt niekto obýva alebo nie. Žalobcovi s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd prvej inštancie priznal právo na zaplatenie sumy 834,75 eur (721,66 eur vykurovanie, 109,97 eur voda, 3,12 eur elektrina v spoločných priestoroch), od ktorej odrátal (nesporné) úhrady žalovaného vo výške 400 eur a žalovanému uložil rozsudkom žalobcovi zaplatiť sumu 434,75 eur. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že náklady spojené s užívaním bytu mali byť uhradené z predaja bytu na dražbe, súd prvej inštancie uviedol, že dražba bola vykonaná na návrh vlastníkov bytov v danom bytovom dome ako veriteľov z titulu nedoplatkov vzniknutých na draženom byte, a to proti žalobcovi ako vlastníkovi predmetného bytu a ako povinnému z dražby, pričom po odpočítaní nákladov dražby bola vlastníkom bytov uhradená ich pohľadávka, čiže všetky nedoplatky, ktoré do dátumu podania návrhu na dražbu na byte vznikli a ktoré vlastníci bytov evidovali ako dlh žalobcu ako vlastníka predmetného bytu. Realizáciou dražby a protokolom o uspokojení pohľadávky žalobca preukázal, že všetky od žalovaného požadované platby titulom bezdôvodného obohatenia vlastníkom bytov skutočne uhradil, takou úhradou však nebol vysporiadaný dlh žalovaného voči žalobcovi, ale dlh žalobcu voči ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného proti žalobcovi, ktorou žalovaný žiadal, aby súd určil, že odhlásenie trvalého pobytu žalovaného z adresy C. D. XXX žalobcom je neplatné, uviedol, že žiaden právny predpis podanie takejto žaloby neupravuje, preto ju musel s poukazom na jej neprípustnosť ( ) bez meritórneho skúmania zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa s tým, že žalobca bol v konaní o žalobe úspešný v rozsahu 33,62 % oproti procesnému úspechu žalovaného v rozsahu 66,38 % a v konaní o vzájomnej žalobe bol plne úspešný žalobca. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán v konaní súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku v rozsahu prisudzujúceho výroku a výroku zamietajúceho vzájomnú žalobu (výrok I. a III.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že neuznáva výšku spotrebovanej studenej vody a elektriny, nakoľko žaloba spolu s prílohami neobsahujú koľko bolo spotrebovanej vody a elektriny na jeho osobu a aká bola cena za ich mernú jednotku, t.j. považoval ju za nedostatočne vydokladovanú. Ďalej uviedol, že nespotreboval v žalobe uplatnenú dodávku tepla, pretože mal priškrtené termoventily na radiátoroch. Tvrdil, že radiátory v byte boli opatrené pomerovými elektronickými meračmi tepla, ktoré do posledného dňa jeho prítomnosti v byte boli na nulových spotrebách tepla, preto neuznáva sumu 721,66 eur za vykurovanie podľa plochy. Ohradil sa voči

argumentácii, že užíval teplo vzniknuté prestupom, nakoľko si vytváral teplo v byte vlastnými zdrojmi tepla, ktorých spotrebu uhrádzal Slovenským elektrárňam a Slovenským plynárňam, okrem toho bytový dom je vykurovaný centrálne, takže sa nemohol obohatiť a on žiadne teplo od žalobcu nežiadal. Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaného uviedol, že jeho odhlásenie z trvalého pobytu bytovým družstvom je protizákonné a odporuje . Namietal, že listinný dôkaz, týkajúci sa výťažku z dražby mu bol odovzdaný až na pojednávaní dňa 12.5.2022, pričom mu nebola zachovaná päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil, aby bola znovu prepočítaná suma povinných úhrad a aby bolo určené, že odhlásenie z trvalého pobytu je neplatné.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 18.7.2022, v ktorom uviedol, že žalovaný užíval predmetný byt napriek tomu, že nemal platne uzatvorenú nájomnú zmluvu, teda ho užíval bez právneho dôvodu, čo vo svojich vyjadreniach nepopieral. Keďže za užívanie bytu v roku 2015 neplatil, vzniklo mu bezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný vydať. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo v roku 2015 a námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú ničím podložené a neopierajú sa o žiaden právny predpis.

5. Žalovaný reagoval podaním zo dňa 25.8.2022, v ktorom uviedol, že nepopieral len to, že sa v byte zdržiaval, nie že tam bol bez právneho dôvodu. Odvolával sa na znenie , pričom žalobca mu doposiaľ nezabezpečil primeraný náhradný byt, preto sa v byte zdržiaval legálne. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( , a ods. 1 , ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.

7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ).

8. Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

10. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak vyhovel nároku žalobcu v časti o zaplatenie sumy 434,75 eur. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by spochybnili záver prvoinštančného súdu o vzniku a výške bezdôvodného obohatenia žalovaného, ku ktorému došlo užívaním predmetného bytu žalovaným bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie veľmi podrobným spôsobom vysvetlil právny základ sporu a vysporiadal sa so všetkou podstatnou argumentáciou sporových strán, pričom s odôvodnením rozhodnutia prvoinštančného súdu sa odvolací súd plne stotožňuje. Pokiaľ ide o výšku priznaného nároku, súd prvej inštancie správne vychádzal z predloženého vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za rok 2015, pričom uplatňované bezdôvodné obohatenie iba kopíruje vyúčtované a zaplatené náklady za predmetný byt žalobcom ako vlastníkom bytu. Z vykonaného dokazovania pritom nijakým spôsobom nevyplynulo, že vyúčtovanie bolo spochybnené zo strany vtedajšej členky družstva (napr. reklamáciou) ani v rámci prebiehajúcej dražby bytu. Z obsahu súdneho spisu naviac vyplýva, že žalovaný na pojednávaní dňa 24.2.2022 ako aj dňa 12.5.2022 uviedol, že náklady za studenú vodu a elektrickú energiu v spoločných priestoroch uznáva. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal aj s námietkami žalovaného ohľadom odoberania tepla v byte, pričom žalovaný nepredložil na podporu svojich vlastných tvrdení žiadne relevantné dôkazy. Argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní tak nie je spôsobilá spochybniť závery rozhodnutia súdu prvej inštancie.

11. V súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa vzájomnej žaloby odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že vzájomná žaloba bola zamietnutá z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, t.j. bez meritórneho preskúmania. Odvolací súd sa so záverom o procesnej neprípustnosti vzájomnej žaloby stotožňuje, preto námietky žalovaného uvedené v odvolaní smerujúce k opodstatnenosti neplatnosti odhlásenia z trvalého pobytu nepovažoval za relevantné a dôvodné. Pokiaľ ide o námietku nedodržania lehoty na prípravu pojednávania, odvolací súd poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 12.5.2022 bol žalovanému daný k dispozícii listinný dôkaz (protokol o uspokojení pohľadávky), ku ktorému sa žalovaný vyjadroval, nemal námietky voči uvedenému dôkazu a nepožiadal o dodatočnú lehotu na prípadné vyjadrenie sa k uvedenému dôkazu. Na záver pojednávania žalovaný uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie. Strany sporu boli pritom riadne poučené, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Následne súd prvej inštancie uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s procesnými pravidlami stanovenými v , za súčasného zachovania procesných práv žalovaného. Za danej situácie nemožno konštatovať porušenie procesných práv žalovaného.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výroku I., III. ako aj v závislom výroku o trovách konania) podľa ako vecne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).