Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kvietkom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 44527-2/2022-BA zo dňa 29.09.2022, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš rozhodnutím č. 200-002333-CA04/2022 zo dňa 06.07.2022 rozhodla, že žalobca má nárok na materské od 16.03.2022 do 19.04.2022 vo výške 15,23370000 € za deň. Materské sa bude poskytovať v priznanej výške po dobu, kým budú splnené podmienky nároku na túto dávku, vrátane podmienky starostlivosti o dieťa. V odôvodnení pobočka Sociálnej poisťovne uviedla, že žalobca je považovaný za iného poistenca, ktorý sa stará o dieťa podľa o sociálnom poistení. Pobočka Sociálnej poisťovne konštatovala, že žalobca si nárok na materské a výplatu uplatnil predložením žiadosti z poistného vzťahu od 16.03.2022 z dôvodu starostlivosti o dieťa, ktorým je F. A. B. od tohto dňa, z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Anpet EU, s.r.o., kde je v pracovnom pomere od 07.09.2021 zamestnaný ako vodič MKD. U uvedeného zamestnávateľa má dohodnutý pracovný čas 40 hodín týždenne s mesačnou odmenou 739,- €. Žalobca od 20.04.2022 uzatvoril so zamestnávateľom NIKKI Transport, s.r.o. nový pracovný pomer, kde je zamestnaný ako výjazdový technik LKV v rozsahu pracovného času 22,5 hodín týždenne s dohodnutou odmenou 429,- € mesačne, pričom miestom výkonu práce je Bratislava. Menovaný býval v Hrušove, okr. Veľký Krtíš. V čestnom vyhlásení uviedol, že v čase, keď je v práci, dieťaťu poskytuje starostlivosť stará matka. Pobočka Sociálnej poisťovne z predložených podkladov a z dochádzky od zamestnávateľa za mesiac apríl 2022 zistila, že u žalobcu v porovnaní s pracovným vzťahom zakladajúcim nemocenské poistenie, z ktorého si uplatnil nárok na materské, došlo k skráteniu výkonu zárobkovej činnosti. Žalobca síce vykonáva prácu v menšom časovom rozsahu, ale keďže do miesta výkonu práce dochádza z Veľkého Krtíša do Bratislavy, k času, kedy dieťaťu neposkytuje starostlivosť v dôsledku výkonu zárobkovej činnosti, je potrebné prirátať aj čas na cestu za prácou a späť (cca 190 km, jednosmerná cesta trvá viac ako 2 hodiny). Ak poistenec v období starostlivosti o dieťa vykonáva zárobkovú činnosť z iného nemocenského poistenia ako z toho, z ktorého si nárok na materské uplatnil, je nevyhnutné, aby kratšiemu časovému rozsahu priamo úmerne zodpovedala aj zníženie príjmu. Žalobca má síce upravený pracovný čas zdanlivo v kratšom rozsahu a rovnako aj znížený príjem, ale ak sa prepočíta mzda za vykonanú prácu za odpracované hodiny, tak žalobca dosahuje aktuálne vyššiu hodinovú mzdu, ako v zamestnaní, z ktorého nemocenského poistenia si uplatnil nárok na materské. Pobočka Sociálnej poisťovne zhodnotiac uvedené rozhodla tak, ako uviedla vo výroku svojho rozhodnutia.

2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 44527-2/2022-BA zo dňa 29.09.2022 zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že prvú časť výroku rozhodnutia nahradila znením: „A. A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom X, XXX XX G., podľa § 30, § 49, § 53 a § 55 zákona v znení neskorších predpisov má nárok na materské od 16. marca 2022 do 19. apríla 2022 vo výške 15,23370000 EUR za deň. Dňom 20. apríla 2022 nárok na materské v zmysle § 51 ods. 2 zákona zanikol. Nárok na materské opätovne vznikne odo dňa, kedy budú splnené zákonné podmienky pre jeho vznik.“.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka starostlivosti o dieťa. Zmyslom materského je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa, predpokladom splnenia podmienky starostlivosti o dieťa je skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. Žalovaný podobne ako prvostupňový správny orgán porovnal príjem žalobcu u predchádzajúceho zamestnávateľa a zamestnávateľa NIKKI Transport, s.r.o. a konštatoval, že je zrejmé, že u žalobcu došlo v ďalšom pracovnom pomere v porovnaní s pracovným pomerom založeným na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.09.2021 k zníženiu rozsahu pracovného času (zo 40 hodín týždenne na 22,5 hodín týždenne, t.j. takmer na polovicu pôvodného pracovného času), avšak k zníženiu príjmu pri novom pracovnom vzťahu (429,- €) v porovnaní s predchádzajúcim dosahovaným príjmom (priemerná výška mzdy 561,48 €) došlo približne len o štvrtinu, čo nezodpovedá rozsahu zníženia pracovného času. Na účely splnenia podmienky starostlivosti o dieťa je možné tolerovať dostatočne skrátený výkon zárobkovej činnosti jedine za predpokladu, ak zároveň došlo aj k primeranému poklesu príjmu, nakoľko účelom materského je nahradiť stratu príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku starostlivosti o dieťa. Žalovaný konštatoval, že u žalobcu došlo k výpadku príjmu v období od 16.03.2022 do 19.04.2022, v ďalšom období nedošlo k výpadku príjmu, ktorý by bolo potrebné kompenzovať dávkou materského. V danom prípade v období od 20.04.2022 nemožno považovať podmienku poskytnutia starostlivosti dieťaťu za splnenú a súčasne nie je naplnený účel poskytovania materského. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2021, podľa ktorého zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa, predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. Žalovaný tiež poukázal na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.04.2021, sp. zn. zo dňa 28.04.2021 a v neposlednom rade na rozsudok sp. zn. zo dňa 27.04.2022.

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Žalobca považuje druhostupňové rozhodnutie za nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské a na zistený skutkový stav. Žalovaný rozhodol o žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa. V odôvodnení zároveň žalovaný mylne vyhodnocuje skutočnosť ohľadne príjmu žalobcu, čím nesprávne konštatuje, že u žalobcu od 20.04.2022 nedošlo k výpadku príjmu a tým žalobca nespĺňa podmienku starostlivosti o dieťa ustanovenú v Žalobca uviedol, že v období pred podaním žiadosti o materské bol jeho priemerný príjem 561,48 € a v novom pracovnom pomere mal priemerný príjem len vo výške 329,74 €. Tento rozdiel je teda potrebné kompenzovať dávkou materského. Rozhodnutie žalovaného javí známky všeobecného zamietavého stanoviska, ktoré nezohľadňuje špecifiká jeho konkrétneho prípadu, nakoľko aj spomínané súdne rozhodnutia v závere odôvodnenia rozhodnutia sú diametrálne odlišné prípady a nezohľadňujú situáciu žalobcu. Prvostupňový orgán nesprávne vychádzal z toho, že prácu žalobca vykonáva v Bratislave, čo v odvolaní žalobca upresnil tým, že výkon práce je v C., čo je cca 3 min. autom od miesta jeho pobytu. Čo sa týka výšky hodinovej mzdy, tá je daná trhovou cenou a je nelogické hľadať si prácu, ak má žalobca byť mimo dcéry v kratšom čase v nižšej sadzbe, niekde pod hranicu minimálnej mzdy, preto je nespravodlivé týmto odôvodniť stratu práva na materské. Žalobca tiež poukázal na to, že po celú dobu trvania jeho osobnej starostlivosti o dcéru si plnil všetky povinnosti, dodržal všetky zákonom stanovené podmienky. Poctivým zámerom sa podujal využiť status otca na rodičovskej dovolenke, ale žiaľ na základe nesprávneho rozhodnutia a porušenia zákona zo strany Sociálnej poisťovne, bol nútený podať správnu žalobu, v ktorej sa domáha iba svojich základných práv.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom konštatoval, že cieľom sociálneho poistenia je zabezpečiť zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku zákonom predvídaných sociálnych udalostí majúcich za následok nemožnosť výkonu práce alebo pokles pracovnej činnosti, resp. zníženia alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Žalovaný opätovne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré uviedol už v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že je zrejmé, že u žalobcu došlo v ďalšom pracovnom pomere (u zamestnávateľa NIKKI Transport, s.r.o.) v porovnaní s pracovným pomerom u zamestnávateľa Anpet EU, s.r.o. založeným na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.09.2021 k zníženiu rozsahu pracovného času (zo 40 hodín týždenne na 22,5 hodín týždenne; t.j. takmer na polovicu pôvodného pracovného času), avšak k zníženiu príjmu pri novom pracovnoprávnom vzťahu (429,- €) v porovnaní s predchádzajúcim dosahovaným príjmom (priemerná výška mzdy 561,48 €) došlo približne len o štvrtinu, čo nezodpovedá rozsahu zníženia pracovného času. Vychádzajúc z predložených dokladov, z informácií známych žalovanému zo svojej činnosti, resp. z predložených dokladov, žalovaný uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky ustanovené v a v znení neskorších predpisov. V prípade žalobcu poskytovanie materského za súčasného vykonávania pracovných činností by bolo v príkrom rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení.

6. Žalobca v replike uviedol, že nový pracovný pomer vznikol až po konzultácii s pracovníkmi na pobočke žalovaného, tak ako to uviedol v žalobe a zároveň k vyjadreniu pripojil ešte ďalšie 3 verejne dostupné informácie, ktoré sa nachádzajú na stránkach internetu, a teda sa žalobca domnieva, že ani jednotliví pracovníci žalovaného nemajú doteraz jasno, ako majú rozhodovať pri vzniku nového pracovného pomeru a iba kopírujú predošlé rozhodnutia žalovanej bez dostatočného individuálneho preskúmania okolností jednotlivých prípadov a odôvodňujú svoje rozhodnutia rozsudkami NS SR bez ohľadu, či jednotliví účastníci majú rovnaké pracovné podmienky a okolnosti a tým sa budí dojem, že žalovaný koná automaticky zákonne a občan bez právneho vzdelania má čo robiť, aby sa v tých paragrafoch zorientoval. Poukázal za to, že žalovaný doručil prvé rozhodnutie 12.07.2022, čo je presne 120 dní, teda celé 4 mesiace odo dňa podania jeho žiadosti o materské, čo je síce v zákonom stanovenej lehote, ale v konečnom dôsledku to malo za následok vznik finančných komplikácií. V prvom rozhodnutí žalovaný uviedol, že dôvodom na zánik nároku na materské je výkon práce určený v meste Bratislava, čo v odvolaní upresnil a žalovaný na to už vôbec neprihliadol. Žalovaný zároveň vôbec neprihliadol na žalobcove novo upravené pracovné podmienky. Žalovaný nenamietal v druhom rozhodnutí pracovný čas a sám uviedol, že má za to, že otec dieťaťa môže poskytovať starostlivosť len v prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky napr. primeranou úpravou pracovného času, čo žalobca aj splnil. Žalovaný v rozhodnutí rieši skôr príjem, čo v konečnom dôsledku nemá vplyv na zánik nároku, keďže stačí podľa zákona, že jednoznačne došlo k jeho zníženiu, čo sám žalovaný konštatuje prepočtami a v konečnom dôsledku robí jeho rozhodnutie zmätočným a zavádzajúcim. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudky NS SR, k tomu žalobca uviedol, že sa jedná o diametrálne odlišné prípady otcov, ktorí síce formálne prevzali dieťa do starostlivosti a uzavreli nový pracovný pomer, ale nemali upravený pracovný čas, ani pracovné podmienky, teda prácu vykonávali v rovnakom objeme pracovného času (40 hodín týždenne) a to v aktívnej časti dňa dieťaťa v čase od 8:00 do 16:00 hodiny. Žalobca tiež uviedol, že keby mu žalovaný neposkytol zavádzajúce informácie na začiatku čerpania rodičovskej dovolenky a hneď by rozhodol zákonne, nie až 05.10.2022 v rozhodnutí bez možnosti sa odvolať, postupoval by žalobca v danom období inak a možno by ukončil nový pracovný pomer ešte v skúšobnej dobe a neprišiel by po skončení rodičovskej dovolenky o prácu vodiča a možno by bol v lepšej sociálnej situácii ako je teraz.

7. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

8. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrení účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

9. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, stanoviskami účastníkov konania, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa .

10. Podľa (ďalej len „“); sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

11. Podľa § 30 Zákona o sociálnom poistení; zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

12. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

13. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) Zákona o sociálnom poistení; iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

14. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť v žalobe namietanú zákonnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne (v oboch stupňoch), eventuálne postupu v konaní, t. j. posúdiť, či orgán verejnej správy v konkrétnom prípade postupoval v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnými právnymi predpismi aplikovanými v konkrétnej veci.

15. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, zároveň neporušila žiadne z namietaných princípov právneho štátu. Použitú právnu normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona, s prihliadnutím aj na také hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť.

16. Je pravdou, že žiadny právny predpis nezakazoval otcovi, ako inému poistencovi po dobu poberania materského vykonávať závislú činnosť, t. j. môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z ustanovenia vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného pracovného vzťahu, t.j. z iného nemocenského poistenia. Zároveň okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku, v danom prípade na materské žiadateľ musel spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a zabezpečovania starostlivosti takémuto dieťaťu.

17. Správny súd zastáva stanovisko, že Sociálna poisťovňa vyhodnotila v súlade so zákonom obe žalobcom namietané, zákonom predpokladané podmienky, čo vyústilo do vydania správneho rozhodnutia, ktorým nebol priznaný žalobcovi nárok na materské.

18. Splnenie týchto podmienok nie je možné posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel.

19. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia, po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti, v súvislosti s čím má ušlý príjem. Vymyká sa plne zmyslu a účelu Zákona o sociálnom poistení, aby bola poskytovaná nemocenská dávka, ktorá má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, aby sa takáto dávka vyplácala v prípade, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej pracuje hoc u iného zamestnávateľa v skrátenom pracovnom čase, ale približne za rovnako dohodnutú odmenu.

20. Niet pochýb o tom, že v predmetnej veci žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Anpet EU, s.r.o. Z tohto pracovného pomeru čerpal rodičovskú dovolenku a požiadal o materské. Sociálna poisťovňa porovnala príjem žalobcu u predchádzajúceho zamestnávateľa a zamestnávateľa NIKKI Transport, s.r.o. a konštatovala, že je zrejmé, že u žalobcu došlo v ďalšom pracovnom pomere v porovnaní s pracovným pomerom založeným na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.09.2021 k zníženiu rozsahu pracovného času (zo 40 hodín týždenne na 22,5 hodín týždenne, t.j. takmer na polovicu pôvodného pracovného času), avšak k zníženiu príjmu pri novom pracovnom vzťahu (429,- €) v porovnaní s predchádzajúcim dosahovaným príjmom (priemerná výška mzdy 561,48 €) došlo približne len o štvrtinu, čo nezodpovedá rozsahu zníženia pracovného času. Konštatovanie žalovaného, že u žalobcu došlo k výpadku príjmu v období od 16.03.2022 do 19.04.2022, a že v ďalšom období nedošlo k výpadku príjmu, ktorý by bolo potrebné kompenzovať dávkou materského, bolo teda správne.

21. V danom prípade nedošlo k zmene životnej situácie, čo predpokladá Zákon o sociálnom poistení pre kompenzovanie zníženého príjmu, ale naďalej žalobca pracuje i keď u iného zamestnávateľa a dosahuje porovnateľný príjem. Žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Stalo sa tak len formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku, a tiež formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Ide o kvázi „prerušený“ pracovný pomer rodičovskou dovolenkou, ktorá v skutočnosti ňou nie je, ak žiadateľ vykonáva porovnateľnú prácu u iného zamestnávateľa. Žalobca formálne urobil úkon nástupu na rodičovskú dovolenku a uzatvoril nový pracovný pomer, čím evidentne obchádza zákon, hoci navonok sa to javí ako súladné so zákonom, v konečnom dôsledku však sleduje zvýhodnenie v podobe neoprávneného získania finančného prospechu, ak splnenie zákonom predvídaných podmienok len predstiera.

22. Podľa názoru správneho súdu nemení na tomto závere nič, ani skutočnosť, že v novej pracovnej zmluve uzatvorenej má žalobca skrátený pracovný čas, ale za skoro rovnakú odmenu, ako pri predchádzajúcom zamestnávateľovi. Teda k zníženiu príjmu došlo tiež iba formálne.

23. Poukazovanie žalobcu na ukrátenie rodiny o rodičovský príspevok považuje správny súd za irelevantné. V prípade nepriznania nároku materského otcovi ako inému poistencovi, môže matka dieťaťa požiadať o doplatenie rodičovského príspevku.

24. Správny súd nepovažuje žalobu za dôvodnú ani v časti pokiaľ žalobca poukazoval na rozdielny postup Sociálnej poisťovne a pracovníkov pobočiek. K uvedenému správny súd v prvom rade

poukazuje na to, že posudzuje zákonnosť konkrétneho žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom neposudzuje zákonnosť predchádzajúceho postupu Sociálnej poisťovne a skôr vydaných rozhodnutí v obdobných prípadoch. Sociálna poisťovňa začala postupovať správne, ak sa odklonila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe, pokiaľ Sociálnej poisťovni v zásade postačovalo len preukázanie formálneho splnenia zákonom predpokladaných podmienok a Sociálna poisťovňa sa nezaoberala reálnym premietnutím týchto podmienok do každého individuálneho prípadu. Súčasný postup Sociálnej poisťovne plne zodpovedá účelu a zmyslu Zákona o sociálnom poistení. K tomu, aby bolo vydané rozhodnutie v súlade s § 209 Zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). K tomu je nevyhnutné, aby každý prípad posudzovala individuálne, deklarované splnenie podmienok vyhodnocovala v reálnom premietnutí, čím sa vylúči nežiaduce obchádzanie zákona a účelové konanie žiadateľov.

25. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa tak, aby zámerne dosiahol právnou normou upravené podmienky, t.j. predstiera splnenie zákonom požadovaných podmienok, pričom v skutočnosti sa jedná len o simulovanie splnenia týchto zákonných podmienok pre vyhovenie žiadosti, t.j. priznanie nároku. V danom prípade ukončenie pracovného vzťahu a uzatvorenie nového pracovného vzťahu na skrátený pracovný čas, ale za približne rovnakú ak nie totožnú odmenu ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, napĺňa predpoklady obchádzania zákona, t.j. uzatvorený nový pracovný pomer predstavuje predstieraný právny úkon s úmyslom vylákať materské. S takýmto právnym úkonom nemožno spájať právne účinky, rovnako ako s vážne uzavretým právnym úkonom, ktoré zákon spája s takýmto úkonom, teda nárok na materské nevnikol pre nesplnenie podmienky podľa § 30 písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Pri obchádzaní zákona je podstatným to, čo svojím konaním, uzavretými úkonmi mienil žalobca dosiahnuť. V danom prípade tým bolo poberanie materského, avšak bez zmeny životnej situácie, ktorá v podobe zníženia straty príjmu poberateľa materského je zákonom predpokladaná, k čomu však v tomto konkrétnom prípade nedošlo, pretože žalobca za aj za skrátený pracovný čas u nového zamestnávateľa dosiahol približne rovnakú odmenu, ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. K zníženiu príjmu žalobcu v skutočnosti nedošlo, pretože u nového zamestnávateľa žalobca dosahuje dokonca vyššiu hodinovú mzdu než u predchádzajúceho zamestnávateľa, teda k zníženiu mesačného príjmu došlo iba formálne.

26. Najvyšší súd SR už v rozhodnutí sp. zn. z 19.06.2018 konštatoval, že je zneužívaním sociálneho systému, ak poistenec plánovane ukončí pracovnoprávny vzťah a bezprostredne nadväzujúc na to, uzatvorí nový, bez žiadneho iného dôvodu len s cieľom ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj prospech. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 30.06.2021 prijal záver, že materské je nemocenskou dávkou, ktoré sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia, pričom ide o opakujúcu sa peňažnú dávku, ktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Nemocenská dávka plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, resp. u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ citovaného zákona). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku materstva alebo prevzatia dieťaťa do starostlivosti poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. Zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok.

27. Pokiaľ žalobca namietal diskriminačný postup zo strany Sociálnej poisťovne voči žalobcovi, správny súd jeho námietku taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú. V konaní nebol preukázaný rozpor v postupe orgánu verejnej správny so zákonom a prípadné nároky súvisiace s predmetom ochrany poskytovanej antidiskriminačným zákonom by mohli byť uplatňované len v konaní pred civilným súdom ( a nasl. , ktoré sú s použitia správnym súdom vylúčené v zmysle a contrario), a to na základe tomu zodpovedajúcej žaloby.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol aplikujúc a contrario a v spore neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).