Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-67-2013.pdf
PDF · 96.67 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-6C/67/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, L.X. X. L., 2/ U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, proti odporcom: 1/ R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, L. X. L., 2/ A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, L. X. L., o zaplatenie 988,83 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 758,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 570,00 eur od 01.02.2011 do zaplatenia.
II. Súd povoľuje odporcom 1/ a 2/ uhrádzať uvedené plnenie spoločne a nerozdielne v s p l á t k a c h po 50 eur mesačne, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom podaným dňa 10.9.2012 domáhali voči odporkyni 1/ zaplatenia sumy 988,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 988,83 eur od 1.1.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že s odporkyňou 1/ uzavreli dňa 20.11.2009 nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej vznikol dňom 1.12.2009 nájomný pomer a odporkyňa 1/ mala platiť mesačné nájomné vo výške 200,- eur. Výška nájomného bola z dôvodu zvyšovania nájomného osobným dohovorom upravená na 230,- eur mesačne. Nájomný pomer zanikol dňa 31.12.2010. Odporkyňa 1/ mala navrhovateľom zaplatiť nájomné za obdobie december 2009 - december 2010 vo výške 230,- eur mesačne, ako aj nedoplatok na nájomnom za rok 2010 vo výške 188,83 eur, spolu teda 3 178,83 eur, uhradila však - v piatich splátkach rôznej výšky - spolu len 2 190,- eur. Odporkyňa 1/ teda dlhuje navrhovateľom sumu 988,83 eur.
Súd vydal dňa 16.10.2012 platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa 1/ včas odpor. V ňom uviedla, že nájomný pomer vznikol dňom 1.12.2009, nasťahovali sa okolo 10.12.2009. Na základe nájomnej zmluvy platila dohodnuté nájomné vo výške 200,- eur mesačne, ale keďže jej príjem nebol dostatočný, platila vo väčších sumách vždy za určitý čas. Výška nájomného nebola žiadnym dohovorom upravená na sumu 230,- eur. Za obdobie od 10.12.2009 do 10.12.2010 - keďže v decembri 2010 sa už do bytu nasťahoval vnuk navrhovateľov - uhradila odporkyňa 1/ spolu sumu 2 190,- eur, na nájomnom je
teda dlžná sumu 210,- eur. Túto sumu bola ochotná navrhovateľom uhradiť, ale nedalo sa s nimi nijako dohodnúť.
V písomnom vyjadrení k odporu navrhovatelia uviedli, že nie je pravda, že sa odporkyňa 1/ snažila s nimi dohodnúť, práve naopak, neustále sa im vyhýbala. O tom, že sa dohodli na splátkach 230,- eur svedčí aj uznanie dlhu, ktoré odporkyňa 1/ vlastnoručne podpísala a v ktorom uznala dlh ku dňu 20.12.2010 vo výške 570,- eur vyrátaný ako rozdiel nájomného za december 2009 - november 2010 (12 x 230 eur) a odporkyňou dovtedy zaplatenou sumou 2 190 eur. V uznaní dlhu nebol zarátaný dlh za mesiac december 2010. Navrhovatelia osobne odovzdali odporkyni 1/ fotokópiu výpisu z bytového družstva o vyúčtovaní nedoplatku za rok 2010. Ak odporkyňa 1/ tvrdí, že sa nasťahovala 10.12.2009, je to nepodstatné, pretože nájomný pomer vznikol dňom 1.12.2009, odkedy mala odporkyňa 1/ byt k dispozícii. Pokiaľ ide o dátum jej odsťahovania, nie je pravda, že by sa odsťahovala 10.12.2010, pretože ešte dňa 20.12.2010 podpisovala v prenajatom byte uznanie dlhu.
Podaním z 21.6.2013 navrhovatelia 1/ a 2/ navrhli pribrať do konania odporcu 2/ s odôvodnením, že v čase prenajímania bytu boli odporcovia 1/ a 2/ manželmi a v prenajatom byte aj obaja bývali. Uznesením z 12.7.2013 súd pripustil, aby do konania pristúpil odporca 2/.
Odporca 2/ na pojednávaní dňa 3.9.2013 potvrdil, že v prenajatom byte býval spoločne s manželkou a že v tom čase boli manželmi. Odporkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že vyúčtovanie od firmy Byttherm za rok 2010 našla medzi svojimi papiermi, ale nevie, kedy jej ho navrhovatelia doručili. K podpisu uznania dlhu povedala, že ho podpísala, lebo navrhovateľka 2/ prišla za ňou do práce a robila rozruch na vrátnici, výšku dlhu vtedy nepreratávala. Navrhovateľka 2/ na pojednávaní uviedla, že pri dohode o zvýšení nájomného na 230 eur nebol nikto iný prítomný, bolo to len medzi nimi, ale v nájomnej zmluve je uvedené, že v prípade zvýšenia platieb bude výška nájomného upravená. Len náklady na byt boli 200 eur. Odporcovia od začiatku platili 230 eur.
Odporcovia požiadali súd, aby im umožnil uhrádzať dlh v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä: nájomná zmluva z 20.11.2009 s prílohou č. 1 (protokol o počiatočnom stave meračov k 1.12.2009) a prílohou č. 2 (zoznam osôb oprávnených užívať byt), protokol o stave meračov k 20.12.2010, výpoveď nájomnej zmluvy z 21.10.2010, vyúčtovanie dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2010 od spoločnosti Byttherm, s.r.o., podací lístok o zaplatení 188,83 eur spoločnosti Byttherm, s.r.o., výpisy z účtu navrhovateľky 2/, uznanie dlhu z 20.12.2010, potvrdenie o vklade v hotovosti 130 eur zo dňa 14.12.2010, výplatné pásky odporkyne 1/ za obdobia 08/2012, 09/2012, 10/2012, 05/2013, 06/2013 a 07/2013, zmluva o prenájme bytu z 29.2.2012, mzdový list odporkyne 1/, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovatelia a odporkyňa 1/ uzavreli dňa 20.11.2009 nájomnú zmluvu, na základe ktorej navrhovatelia prenechali odporcom 1/ a 2/ a ich deťom do užívania byt od 1.12.2009. Mesačné nájomné bolo dohodnuté na 200 eur s tým, že výška cien a preddavkov za služby sa zúčtuje vždy za kalendárny rok najneskôr s vyúčtovaním vykurovacej sezóny. V nájomnej zmluve bola dojednaná výpovedná lehota dva mesiace, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď. V priebehu roka 2010 odporcovia uhradili navrhovateľom v rôznych splátkach spolu 2 190 eur. Dňa 21.10.2010 navrhovatelia dali odporcom výpoveď nájomnej zmluvy. Dňa 20.12.2010 odporcovia podpísali uznanie dlhu voči navrhovateľom vo výške 570 eur s tým, že sa tento dlh zaviazali splatiť do 31.1.2011.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne. Navrhovatelia 1/ a 2/ a odporkyňa 1/ uzavreli nájomnú zmluvu. Keďže odporcovia 1/ a 2/ boli v tom čase manželia a nájom bytu slúžil na ich spoločné bývanie, patrí táto nájomná zmluva do rozsahu vtedajšieho bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto navrhovatelia môžu žiadať uhradenie dlhu od ktoréhokoľvek z odporcov 1/ a 2/ alebo od obidvoch spoločne a nerozdielne.
V nájomnej zmluve bolo dohodnuté nájomné vo výške 200 eur mesačne, splatné 75 dní pred začiatkom toho-ktorého mesiaca, s tým, že nájomné zahŕňa preddavkové poplatky za elektrickú energiu, plyn, vodné a stočné, odvoz smetí, rozhlas a televíziu, káblovú televíziu, ako aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, avšak skutočná výška preddavkov a cien za jednotlivé služby sa zúčtuje vždy za kalendárny rok najneskôr s vyúčtovaním vykurovacej sezóny.
Súd nepovažoval za preukázanú dohodu o zvýšení nájomného na 230 eur mesačne. Keďže nájomná zmluva bola uzavretá písomnou formou, v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka ju bolo možné zmeniť iba písomne.
Na druhej strane však došlo k písomnému uznaniu dlhu zo strany odporcov, ktoré súd považoval za platné, keďže v uznaní dlhu je dlh špecifikovaný čo do dôvodu (zmeškané nájomné za prenájom bytu, ktorý je v uznaní dlhu presne označený) aj čo do výšky (570 eur). Odporkyňa 1/ síce tvrdila, že podpísala toto uznanie dlhu pod tlakom, keď navrhovateľka 2/ prišla za ňou do práce a robila rozruch na vrátnici (bližšie neuviedla, akým spôsobom), avšak nijako nepreukázala nátlak, tieseň alebo iné okolnosti, ktoré by robili uznanie dlhu neplatným. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka 2/ prišla na vrátnicu do práce k odporkyni 1/ a tam prípadne nahlas hovorila o dlhu, ktorý voči nej odporkyňa 1/ má, sama o sebe nie je skutočnosťou zakladajúcou neplatnosť uznania dlhu. Súd teda v súlade s ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka predpokladal existenciu dlhu ku dňu podpisu uznania dlhu vo výške, ktorá je v uznaní dlhu uvedená.
Pokiaľ ide o začatie nájomného vzťahu, súd vychádzal zo znenia nájomnej zmluvy, podľa ktorej nájomcovia prevzali byt do užívania 1.12.2009, preto od uvedeného dátumu boli povinní platiť nájomné. Kedy sa skutočne do prenajatého bytu nasťahovali, je pre platenie nájomného irelevantné.
Medzi navrhovateľmi a odporcami bolo tiež sporné, kedy došlo k skončeniu nájomného vzťahu - podľa navrhovateľov to bolo 31.12.2010, podľa odporcov 10.12.2010. Navrhovatelia tvrdili, že uznanie dlhu z 20.12.2010 nezahŕňalo nájomné za december 2010. Podľa nájomnej zmluvy však bolo nájomné splatné 75 dní vopred, teda v čase podpísania uznania dlhu bolo splatné aj nájomné za december 2010. V uznaní dlhu nie je výslovne uvedené, že nezahŕňa nájomné za december 2010. Okrem toho suma uznaná v tomto uznaní dlhu je vyššia než rozdiel medzi nájomným za obdobie od decembra 2009 do novembra 2010 (200 eur mesačne, spolu 2 400 eur) a dovtedy zaplatenými platbami odporcov (2 190 eur) a keďže
- ako bolo vyššie uvedené - navrhovatelia nepreukázali, že došlo k dohode o zvýšení nájomného na 230 eur mesačne, súd dospel k záveru, že uznanie dlhu z 20.12.2010 zahŕňa všetky dovtedy splatné úhrady nájomného, vrátane nájomného za december 2010. Pri takomto ustálení skutkového stavu nebolo potrebné zisťovať, či došlo k skončeniu nájomného vzťahu k 10.12.2010 alebo k 31.12.2010, keďže celkový dlh na nájomnom by bol tak či tak nižší než suma uvedená v uznaní dlhu.
Z dôvodu uznania dlhu teda súd priznal navrhovateľom nárok na sumu uvedenú v uznaní dlhu z 20.12.2010 (570 eur) ako celkový dlh odporcov na nájomnom splatnom ku dňu podpísania uznania dlhu (teda vrátane nájomného za december 2010). Vo zvyšnej časti nájomného súd návrh zamietol.
Okrem toho súd priznal navrhovateľom aj nárok na úhradu nedoplatku vyúčtovaného správcom bytov, spoločnosťou Byttherm, s.r.o., za rok 2010 (188,83 eur), keďže tento nedoplatok bol spoločnosťou Byttherm vyúčtovaný až po spísaní uznania dlhu, preto nemohol byť zahrnutý do uznania dlhu z 20.12.2010. Tento nedoplatok navrhovatelia uhradili spoločnosti Byttherm, s.r.o., dňa 3.6.2011. Navrhovatelia majú nárok na úhradu tohto nedoplatku odporcami v súlade s ustanovením nájomnej zmluvy (čl. 3 bod 3), podľa ktorého sa preddavky za jednotlivé služby zúčtujú vždy za kalendárny rok najneskôr s vyúčtovaním vykurovacej sezóny.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd dospel k záveru, že listinu označenú ako Uznanie dlhu z 20.12.2010, ktorú podpísali nielen odporcovia, ale aj navrhovateľka 1/, treba podľa jej obsahu považovať nielen za uznanie dlhu ako jednostranný úkon odporcov, ale aj za dohodu o novej splatnosti dlhu, keďže je v nej uvedené, že tento dlh odporcovia splatia v lehote do 31.1.2011. Súd preto dospel k záveru, že odporcovia sa dostali do omeškania po uplynutí tejto novej lehoty splatnosti dlhu, teda od 1.2.2011, a nie od 1.1.2011, ako uviedli navrhovatelia v návrhu. Keďže k 1.2.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,00 %, zákonná sadzba úroku z omeškania je 9,00 % ročne. Súd priznal navrhovateľom nárok na úrok z omeškania len z neuhradenej časti nájomného (z dlhu uznaného odporcami uznaním dlhu z 20.12.2010). Súd nepriznal navrhovateľom úrok z omeškania z odporcami neuhradeného vyúčtovania dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2010, pretože - aj keď odporkyňa 1/ priznala, že toto vyúčtovanie jej navrhovatelia predložili - z vykonaného dokazovania nevyplynulo, kedy navrhovatelia dali odporcom toto vyúčtovanie na preplatenie (odporkyňa 1/ uviedla, že nevie, kedy jej ho dali a navrhovatelia nepredložili žiaden dôkaz o doručení tohto vyúčtovania odporcom). V tejto časti teda navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a súd návrh v časti úroku z omeškania zo sumy 188,83 eur zamietol.
Keďže odporcovia požiadali súd, aby im umožnil uhrádzať dlh v splátkach a predložili dôkazy o svojich príjmoch a o výdavkoch, súd im povolil uhrádzať dlh v splátkach so sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže navrhovatelia a odporcovia mali v konaní úspech len čiastočný, pričom pomer čistého úspechu navrhovateľov a odporkyne je približne rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v štyroch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.