Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/209/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. E. U., F.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. H., J. R. I. S. J. F. R., H. G., dieťa rodičov, matky E. U., F.. XX.X.XXXX, Q. T. R. - C. a otca E. U., F.. XX.X.XXXX, Q. T. S. XXX, v konaní o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto

rozhodol:

Zveruje sa mal. E. U., F.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a matka sa zaväzuje prispievať na výživu mal. syna mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré výživné je povinná uhrádzať k rukám otca počnúc od 1.6.2013 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany matky na mal. E. za obdobie od 1.6.2013 do 31.8.2013 v celkovej výške 80,91 Eur je matka povinná uhradiť k rukám otca do 31.12.2013.

Súd návrh otca v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa svojím návrhom zo dňa 19.6.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.6.2013 a pozmeneným na pojednávaní dňa 2.9.2013 domáhal, aby súd zveril mal. E. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne vo výške 30,-- Eur s účinnosťou od 1.6.2013.

Svoj návrh odôvodnil tým, že sa sa matkou maloletého spoločne starali o ich syna E.. Problém nastal približne pred rokom. Došlo k nevere z oboch strán, jeho aj manželkinej a táto skutočnosť narušila ich vzťah. Matka maloletého v auguste 2012 odišla zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom do R.. On čiel za ňou, ale odmietla sa vrátiť späť. Začali sa hádať a rodina jeho manželky- matky maloletého na neho fyzicky zaútočila. V mesiaci marec 2013 sa matka maloletého vrátila späť a obnovili spolužitie. Trvalo to však len krátko, iba jeden týždeň a matka maloletého opätovne odišla. Zistila, že má novú družku a s ňou čaká v júli 2013 dieťa. Ich vzťah je rozvrátený a nie sú schopní už žiť v spoločnej domácnosti. Po celý čas je maloletý syn E. v jeho starostlivosti . O dieťa sa riadne stará. So starostlivosťou mu pomáha aj jeho družka, I. C.. Matka maloletého sa o mal. Marek nezaujíma. Doposiaľ neprejavila záujem o to, aby si syna vzala k sebe.

Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka. Matka sa pojednávania nezúčastnila, hoci naň bola riadne predvolaná a svoju neúčasť neospravedlnila a tak súd konal a napokon aj rozhodol v jej neprítomnosti podľa

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že že mal. E. býva u neho od marca tohto roku, kedy mu ho doniesla jeho manželka, teda matka maloletého. Naposledy bola matka syna navštíviť 25.8.2013 kedy si syna zobrala aj so sebou, ale hneď na to 27.8.2013 mu ho vrátila a to cez svoju sestru, ktorá ho doniesla otcovi. Keďže on sa riadne stará o dieťa od marca, chce aby mu bol maloletý zverený. Na syna poberá prídavky na dieťa matka maloletého, ktorá ich otcovi následne odovzdáva. On okrem toho poberá aj dávku v hmotnej núdzi vo výške 119,-- Eur mesačne. Býva v drevenom domčeku spolu s jeho terajšou družkou I. C. a s troma maloletými deťmi a to mal. E., ďalej spoločným synom E., ktorého matkou je jeho terajšia družka a s dcérou G., ktorá je dcérou jeho družky, ale on nie jej otcom. Manželka - matka maloletého na syna ničím neprispieva.

Kolízny opatrovník cestou poverenej zamestnankyne zohľadňujúc podrobné šetrenie vykonané v rodine otca navrhol mal. Mareka zveriť do starostlivosti otca a matku zaviazať na úhradu minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima počnúc od 1.6.2013.

Z rodného listu maloletého mal súd preukázané, že jeho rodičmi sú matka a otec uvedení v tomto konaní.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. F. R., pracovisko G. vyplynulo, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a maloletý toho času žije s otcom. Bývajú v drevenej chatrčí, ktorá má jednu miestnosť. Otec maloletého žije v spoločnej domácnosti s družkou, I. C., jej dcérou G. C., F.. XX.X.XXXX a ich spoločným synom E., F.. XX.X.XXXX. Otcovstvo k tomuto synovi však nie je určené, nakoľko matka - súčasná družka otca je maloletá. Matka maloletého E. sa odsťahovala k svojej rodine a o maloletého sa dlhodobo nezaujíma. Ničím neprispieva na jeho výživu.

Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. F. R., H. G. otec maloletého je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.6.2013 a je tiež poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 119,10 Eur mesačne.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť.

Pokiaľ šlo o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté dieťa v súčasnej dobe žije s otcom, ten sa o maloletého riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca.

Pokiaľ ide o výživné na maloletého syna , súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej matky a prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté dieťa je toho času v osobnej starostlivosti otca, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému nedostáva zo strany matky, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany matky na maloletého syna na sumu minimálneho zákonného výživného, ktorá za mesiac jún 2013 predstavovala sumu 26,65 Eur a počnúc od 1.7.2013 sumu 27,13 Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol.

Súd priznal uvedené výživné počnúc od 1.6.2013 tak, ako to požadoval otec, berúc do úvahy ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a pre maloleté dieťa možno ho priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, jedine ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V tomto prípade spätný odstup 25 dní pred podaním návrhu súd vyhodnotil ako časový odstup, ktorý nie je možné hodnotiť ako snahu otca zneužiť inštitút spätného priznávania výživného. Otec jednoducho požiadal o výživné na syna za mesiac, za ktorý zo strany matky nebolo uhradené a kedy bolo zrejmé, že matka uvedené výživné neuhradí čo napokon je preukázané aj jej doterajším postojom, kedy sa o syna nezaujíma a ignorovala bez ospravedlnenia aj súdne pojednávanie , ktoré vo veci maloletého bolo vytýčené.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté dieťa za obdobie od 1.6.2013 vznikol matke do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom na maloletého, za obdobie od 1.6.2013 do 31.8.2013 v celkovej výške 80,91 Eur, na úhradu ktorej súd zaviazal matku do 31.12.2013. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet súm určeného minimálneho zákonného výživného vo výške 26,65 Eur mesačne za mesiac jún 2013 a vo výške 27,13 Eur, mesačne za mesiace júl a august 2013 vrátane, čo predstavovalo už spomínaných 80,91 Eur spolu (26,65 Eur + 2x 27,13 Eur). Keďže matka za uvedené obdobie na maloletého neuhradila žiadne výživné, z takto určenej sumy zaostalého výživného sa preto neodrátavala žiadna čiastka.

Uvedené zaostalé výživné bolo vyčíslené k 31.8.2013, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného na maloletého bola určená na 20.deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť výživného za mesiac september 2013 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa a , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. ( v znení neskorších predpisov).