Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8T-47-2013.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/47/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 03.09.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný
G. R., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., R. R.. XX,
j e v i n n ý , ž e
hoci ako otec mal. U. R., nar. XX.XX.XXXX je povinný v zmysle § 62 a násl. Zákona o rodine ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17C 2/2010 zo dňa 09.02.2010, právoplatného dňa 15.02.2010, prispievať na výživu na mal. U. v sume 80,- € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., ul. M. č. XXX/XX, pričom si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní od mesiaca september 2012 do mesiaca september 2013 vrátane, pričom v predmetnom období bol riadne zamestnaný, tiež pracoval formou brigád, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce a nebol poberateľom peňažných príspevkov, či peňažných dávok, čím mu vnikol dlh na nezaplatenom výživnom vo výške 1.040,- €,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného.
T ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona. Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a s prihliadnutím k § 36 písmeno j) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť k rukám W. Y., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom Q., ul. M. č. XXX/XX, v skúšobnej dobe každý mesiac minimálne 1/12 zo sumy 1.040,- €, ktorá zodpovedá zameškanému výživnému.
odôvodnenie:
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci bez ospravedlnenia nedostavil napriek tomu, že mal doručenie predvolania na hlavné pojednávanie riadne vykázané dňa 30.05.2013, t.j. bol naň riadne a včas predvolaný osobne na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo odročené, teda obžalovaný neprejavil záujem o využitie svojho práva účasti na hlavnom pojednávaní a keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného v zmysle ustanovenia § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku, obžaloba bola obžalovanému doručená dňa 22.04.2013, obžalovaný sa mal možnosť v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia v zmysle Trestného poriadku a spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie bol obžalovaný upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a tiež bol poučený v zmysle ustanovenia § 263 odsek 2 Trestného poriadku, súd v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže s prihliadnutím k povahe veci a jej závažnosti bolo možné i bez výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní a bez jeho súčinnosti pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Pričom s prihliadnutím k vyššie uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 Trestného poriadku.
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom obžalovaného, svedkyne W. Y. a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol: „Som zamestnaný na dohodu v spol. TSS železnice od tohto mesiaca, 650,- až 700,- € by som mal priemerne mesačne v čistom zarábať. Predtým som bol tiež zamestnaný rôzne brigádne alebo na dohody, priemerne som zarobil 120,- až 200,- €. V máji 2012 som bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚP, od tejto doby doposiaľ som nebol evidovaný na úrade práce, soc. dávky som žiadne od mája 2012 doposiaľ nepoberal. V júni 2012 som bol operovaný a tri mesiace som bol aj PN, je pravda, že od mesiaca september 2012 som bol práceschopný a som práceschopný aj teraz. Trikrát som zaplatil od septembra 2012 do dnešného dňa po 80,- €, dlžné výživné k dnešnému dňu som schopný zaplatiť do dvoch mesiacov, preto žiadam súd, aby odročil hlavné pojednávanie a dal mi šancu k naplneniu účinnej ľútosti. Pred vyše mesiacom som videl svoju dcéru naposledy. Nad rámec výživného, ktoré som uviedol, ktoré som zaplatil, som dcére prispel na oblečenie, každú chvíľu, keď bola u nás, tak som jej prispel na oblečenie, neviem uviesť koľko. Bývam spolu so svojimi rodičmi v byte v spoločnej domácnosti. Moje mesačné náklady na stravu a bývanie sú asi 200,- €.“
Svedkyňa W. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Od septembra 2012 do dnešného dňa uhradil obžalovaný na výživnom čiastku 240,- €, avšak jedná sa o dlžné výživné za mesiace jún, júl, august 2012, preto obžalovaný od septembra 2012 do dnešného dňa na bežnom výživnom neuhradil žiadnu čiastku, preto mi je naďalej k dnešnému dňu dlžný na výživnom 720,- €, vďaka tomu, že pracujem a mám príjem, som bola schopná zabezpečiť všetky základné potreby pre svoju dcéru aj napriek riadnemu si neplneniu si vyživovacej povinnosti obžalovaným. Dcéra momentálne navštevuje škôlku, bývam s dcérou sama v byte. Pacujem v Hornej Súči na Obecnom úrade, kde mám priemerne mesačný čistý príjem vo výške 540,- €.“
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 17C/2/2010-14 zo dňa 09.02.2010 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživné mesačne na U. sumou 80,- € a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok OS TN, rodný list, správy ÚPSVaR Trenčín, správy OÚ Trenčín, správy Soc. poisťovne Trenčín, správa DÚ Trenčín, správa MÚ Trenčín, výpis z evidencie priestupkov a odpis z RT.
Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal, a že tohoto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný.
Súd, bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred súdom (obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným v konaní pred súdom). Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku, usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzoval však aj sám obžalovaný, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďou svedkyne W. Y. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný bol v inkriminovanom období zamestnaný. Aj keď obžalovaný počas inkriminovaného obdobia vykazoval nízky príjem, nešlo v zásade po zohľadnení jeho majetkových pomerov o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si jeho vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatoval aj občianskoprávny súd. Obžalovanému nič nebránilo k tomu, aby vyvíjal dostatok iniciatívy pre získanie finančných prostriedkov, z ktorých mohol riadne prispievať na jeho deti. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávneho súdu o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči maloletému dieťaťu v rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám maloletého dieťaťa, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovaného po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam druhého rodiča, t. j. matky, svedkyne, ktorá svoju povinnosť vo väčšej miere vyvažovala, resp. aj vyvažuje poskytovaním bezprostrednej starostlivosti výchovou, ale aj výživou u maloletého dieťaťa, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že životná úroveň maloletých detí nemá byť v zásade nižšia ako životná úroveň povinnej osoby, t. j. osoby, ktorej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné, čo je v zásade s platnou úpravou Zákona o rodine, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného za inkriminované obdobie než tak, ako určil občianskoprávny súd, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď obžalovaný ani v podstate zásadným spôsobom nespochybňoval výšku tohto dlhu.
Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného skutku a po právnej stránke tento posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, pretože boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme nepriameho (dolus eventualis). Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby maloletých detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, ako aj obdobie, po ktoré si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu riadne neplnil.
Obžalovaného v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný viedol pred spáchaním predmetného trestného činu riadny život súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno j) Trestného zákona, na ktorú musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, a priťažujúca okolnosť zistená nebola, teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znížila sa horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona (až 3 roky) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 3 v spojení s § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa znížila na 2 roky, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery až 2 roky.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením výchovného trestu odňatia slobody, t. j. nespojeného s jeho výkonom v primeranej výmere s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie tejto povinnosti prináša tak ako aj v tomto prípade pre matku detí, ale aj pre samotné deti, značné problémy nielen s ich výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má dôležitý vplyv na rozvoj telesných a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaný si túto svoju základnú a nesmierne dôležitú povinnosť neplnil, avšak pred spáchaním predmetného trestného činu viedol riadny život. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný je momentálne riadne zamestnaný, teda má možnosť zabezpečenia zdroja financií na plnenie vyživovacej povinnosti a prípadný nepodmienečný trest odňatia slobody by mal za následok oddelenie obžalovaného od tejto možnosti. Preto bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v strede vyššie uvedenej a upravenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok, za súčasného uloženia primeranej povinnosti, ktorá je v konkrétnom vzťahu k spáchanému trestnému činu a v podstate predstavuje príkaz na pozitívne správanie obžalovaného viesť riadny spôsob života, čo zodpovedá tak naplneniu individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku trestu.
Predmetné trestné konanie nebolo spojené s adhéznym konaním, t. j. s konaním o náhrade škody, keďže dlh obžalovaného spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.