Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-33-2023.pdf
PDF · 88.99 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/33/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: D. S. C., nar. X. X. XXXX a S. A. G., nar. X.. XX. XXXX, bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, deti matky U. C., nar. X. X. XXXX, prihlásená k trvalému pobytu a bytom X. O. XXXX/ XXX, U. O., zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Medveckou, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 51 838 745 a otca A. G., nar. X. X. XXXX, prihlásený k trvalému pobytu a bytom N. XXX, U. O., zastúpeného advokátmi 1. JUDr. Martinom Cibuľom, so sídlom M. Pišúta 919/2. Liptovský Mikuláš, IČO: 37 977 504, 2. JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom Ul. X. O. XXX/XX, U. O. a 3. JUDr. Jaroslavom Kiapešom, so sídlom Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši 9P/90/2020-676 zo dňa 6. marca 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (III.) ako aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania (V.) z r u š u j e a v týchto častiach mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
V ostatných častiach (výroky I., II., IV.) rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši po tom, čo zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, upravil styk rodičov s maloletými deťmi počas sviatkov a letných prázdnin a žiadnemu z rodičov výživné neurčil.
2. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 28, § 36 zákona o rodine, keď po tom, čo sa rodičia maloletých detí nevedeli dohodnúť na úprave rodičovských práv, zveril maloleté dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Pri rozhodovaní v tejto časti vychádzal z vykonaného dokazovania, keď prihliadol najmä na znalecký posudok súdom ustanoveného znalca Mgr. L. O., ktorý vyhodnotil v spojení s ďalšími dôkazmi (najmä výpoveď maloletej D. S., správa od psychologičky A.. G. A.) a dospel k záveru, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť záujem, sú spôsobilí deti vychovávať a dokážu zaistiť potreby maloletých detí, aké možno očakávať od rodičov. Výchova detí je predovšetkým vecou rodičov, a nie vždy sú predstavy rodičov o výchove identické. Odchýlky vo výchove vyplývajúce z rozdielnych osobností rodičov, pokiaľ nejde o patologické správanie alebo správanie ohrozujúce deti na živote a zdraví, nemusia byť na škodu maloletých detí, ktoré sa takto naučia zároveň prispôsobovať a akceptovať rozdielnosť. Aj v zmysle zákona o rodine deti majú právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako i na udržiavaní pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, čo je možné zabezpečiť iba striedavou osobnou starostlivosťou, ak rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a spoločná starostlivosť je vylúčená. Počas školských prázdnin a sviatkov upravil styk
obidvoch rodičov s maloletými deťmi tak, aby mohli spolu tráviť voľný čas bez prerušenia, ktorý styk má zároveň prednosť pred striedavou starostlivosťou v tomto období.
3. V zmysle § 62 ods. 6 zákona o rodine neurčil výživné rodičom, keďže mal za to, že v rámci striedavej starostlivosti sa rodičia v rovnakej miere starajú o deti a deti sa teda podieľajú na životnej úrovni rodičov. Životná úroveň detí je prienikom životnej úrovne matky a otca a výživné nie je určené na vyrovnávanie životnej úrovne v domácnosti matky - rodiča s nižším príjmom. Otec nemá voči matke žiadnu vyživovaciu povinnosť, a preto výživné nemôže slúžiť ako prostriedok vyrovnania majetkových pomerov medzi rodičmi.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania aj napriek tomu, že matka požadovala priznať náhradu za odročené pojednávania. Pojednávania boli odročované z dôvodu vykonávania dokazovania, či na návrh matky alebo otca, ak to súd považoval za potrebné, a preto bez konkretizácie pojednávanie odročené výlučne len z dôvodov na strane otca súd nemohol rozhodnúť o priznaní náhrady trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne matka maloletých detí. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, maloleté deti zveriť jej do výlučnej osobnej starostlivosti a zaviazať otca platiť výživné 350,- Eur mesačne na výživu maloletej D. S. a 250,- Eur mesačne na maloletého S. A., počnúc dňom 19.08.2020 s tým, že zameškané výživné je otec povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi v rozsahu, ako ho navrhla v odvolacom návrhu.
6. Mala za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy, ktoré neboli uplatnené a súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jednotlivými tvrdeniami rodičov v konaní a s nimi súvisiacimi ďalšími vykonanými dôkazmi, ani odporúčaniami znalca súvisiacich s otázkou komunikácie rodičov, pokiaľ išlo o potreby prevažujúceho výchovného vplyvu matky. Rodičia môžu byť spôsobilí vychovávať maloleté deti a poskytovať im starostlivosť, to však ešte neznamená, že takáto starostlivosť je aj v najlepšom záujme maloletých detí. Nedostatočne sa vyporiadal i s nekomunikáciou rodičov, so zjavnou rozdielnosťou výchovného prístupu obidvoch rodičov a jeho vplyvom na maloleté deti. Maloleté deti ako pôvodné prostredie majú prostredie, kde bývajú s matkou a toto prostredie dôverne poznajú, pretože vyrastali v byte, v ktorom v súčasnosti býva. Tu nesprávne už aj odvolací súd v konaní 7CoP/39/2021 uviedol, že z vlastného presvedčenia opustila spoločnú domácnosť rodinného domu v N. a odišla do bytu do U. O. a nie je zrejmé, podľa odvolacieho súdu, akú stabilitu mala na mysli, keď deti sú prirodzene zvyknuté na prostredie, v ktorom vyrastali (v rodinnom dome). Deti žili a vyrastali v jej byte v U. O., kde pred nasťahovaním sa do rodinného domu žili. Aj samotný znalec v súlade s klinickou psychologičkou A.. G. A. v prípade maloletého S. konštatoval potrebu jej (matky) prevažujúceho výchovného vplyvu, ďalej konštatoval, že prevládajúci výchovný vplyv otca je nevhodný pre obe maloleté deti a u S. sa za najvhodnejšie javí prevažujúci výchovný vplyv matky s rozšíreným stykom otca. Otec sa maloletým deťom podľa jej názoru nevenuje po osobnej stránke, striedavú starostlivosť realizuje len formálne a maloleté deti často sú samé, bez dozoru v čase, keď boli a sú u otca. Nesprávne postupoval súd podľa jej názoru i pri rozhodovaní o výživnom, keď dostatočne neprihliadol na majetkové a osobné pomery obidvoch rodičov, z ktorých bola jednoznačne preukázaná potreba určenia výživného zo strany otca. Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie ohľadne majetkových a zárobkových pomerov rodičov, avšak tieto skutkové zistenia sa vôbec nepremietli do rozhodnutia súdu.
7. Otec vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a napokon aj správne rozhodol. Tvrdenia matky o nedostatočne vykonanom dokazovaní považoval za absurdné, pretože súd na niekoľkých pojednávaniach, najmä na návrh matky neustále rozširoval nové dôvody dokazovania a vykonal tak rozsiahle dokazovanie, ako to konštatuje vo svojom odôvodnení v bode 4. dôvodov. Tvrdenia matky o nedostatočnom zabezpečovaní potrieb maloletých detí z jeho strany považoval za jej osobné tvrdenia, ktoré nie sú ničím podložené, pričom sa jedná len o snahu očierniť jeho starostlivosť o maloleté deti pred súdom. Jej tvrdenia vyvracia aj skutočnosť, že počas obdobia, kým nedošlo k vydaniu rozsudku, bola uskutočňovaná striedavá starostlivosť k spokojnosti všetkých účastníkov, tak ako matky, ale aj predovšetkým maloletých detí, ktoré sa absolútne nesťažovali a
nesťažujú na spôsob tejto striedavej starostlivosti. V podstate počas tohto obdobia striedavá starostlivosť vyhovovala aj matke, avšak za predpokladu, že otec platil výživné, pretože v tom čase rozhodovania o neodkladnom opatrení bola matka bez zamestnania a mal za to, že aj v súčasnej dobe v skutočnosti ide len o určenie výživného. Aj v tomto smere súd prvej inštancie podľa jeho názoru jasne a zrozumiteľne zdôvodnil svoje rozhodnutie, prečo neurčil v danom prípade výživné, keď nevidel dôvod na jeho určenie lebo v rámci striedavej starostlivosti sa rodičia o deti v rovnakej miere starajú a deti sa podieľajú na životnej úrovni rodičov. Obsiahlym zdôvodňovaním odvolania sa matka podľa jeho názoru snaží vykresliť pred súdom svoju osobou ako starostlivú, ktorá vo vzornom stave udržiavala chod domácnosti, najmä v období, keď bola nezamestnaná a bola celý deň doma. Ako viedla domácnosť, otec predložil fotodokumentáciu, z ktorej podľa jeho názoru malo vyplynúť, že po príchode v popoludňajších hodinách zo zamestnania našiel v byte neporiadok, čo napokon viedlo aj k nezhodám medzi rodičmi.
8. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
9. Vo svojich ďalších vyjadreniach (duplika, replika) rodičia prakticky zotrvali na svojich prednesoch, pričom sa vzájomne obviňovali z nezodpovedného prístupu v súvislosti s vedením spoločnej domácnosti (matka predložila taktiež fotodokumentáciu, ktorou preukazovala nezodpovedný prístup otca v súvislosti s udržiavaním chodu v spoločnej domácnosti).
10. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ostatných častiach rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
12. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia prvostupňový súd postupoval správne, keď po tom, čo zistil, že rodičia nie sú schopní sa dohodnúť na úprave rodičovských práv, na základe návrhu matky rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. V tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď s prihliadnutím na ust. § 24 ods. 3 zákona o rodine zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
13. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočnosti a právne posúdenie veci, v tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, tak ako ich súd prvej inštancie vyhodnotil v bode 17. dôvodov napadnutého rozsudku. Tak ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie, deti majú právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavaní pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi; čo je možné zabezpečiť práve osobnou starostlivosťou. Ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania, deti majú vytvorenú citovú väzbu k obidvom rodičom, s ktorými žili v spoločnej domácnosti a je im dôverne známe prostredie v súčasnej dobe i u otca a u matky, keďže na základe neodkladného opatrenia sa realizuje striedavá starostlivosť o deti. Pokiaľ i znalec konštatoval vhodnosť vplyvu výchovy rodičov a poukazoval na prevažujúci výchovný vplyv na strane matky, resp. na strane otca, u maloletých detí jednotlivo z jeho záverov nevyplynula nevhodnosť striedavej starostlivosti, tak ako to namietala matka v priebehu odvolacieho konania. Aj podľa vyjadrenia znalca je u deti preferovaná forma osobnej starostlivosti formou striedavej osobnej starostlivosti, obzvlášť v prípade súrodencov je zároveň aj najvhodnejšie, aby spolu trávili maximálny čas a mali čo najširší styk spolu.
14. V prejednávanej veci je i podľa názoru odvolacieho súdu potrebné v prvom rade prihliadať na záujem maloletých detí. Vzájomné konflikty a osočovania zo strany rodičov nemôžu byť v tomto prípade na ujmu maloletých detí a sú to práve rodičia, ktorí by mali svojim zodpovedným prístupom viesť deti k zachovaniu vzájomných citových väzieb, lebo v opačnom prípade by to mohlo viesť k narušeniu vývoja maloletých detí do budúcna.
15. Pokiaľ sa rodičia, tak ako to vyplýva aj z ich vyjadrení v priebehu odvolacieho konania, nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností (výkone) rodičovských práv, muselo dôjsť k autoritatívnemu zásahu zo strany súdu, a preto i odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku, ktorým zveril deti do striedavej starostlivosti, potvrdil.
16. Správne postupoval následne súd prvej inštancie i pri úprave styku rodičov s maloletými deťmi, keď vzájomne upravil styk rodičov počas sviatkov a školských prázdnin, a preto aj v tejto časti odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil.
17. K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu ale došlo pri rozhodovaní o výživnom, a preto v tejto časti musel odvolací súd jeho rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. I v tejto časti súd síce vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, tak ako to vyplýva z dôvodov v bodoch 20. až 24. dôvodov, ale tieto dôkazy prakticky žiadnym spôsobom nevyhodnotil, keď jednoducho konštatoval, že pri striedavej starostlivosti nie je dôvod na určenie výživného.
18. Zákon o rodine v prípade striedavej osobnej starostlivosti prihliada najmä dĺžku striedavej osobnej starostlivosti, preto je určenie výživného individuálne podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine. Súd nemusí nevyhnutne určiť výživné, možno od neho v prípade striedavej starostlivosti upustiť, ale vždy rozhoduje na základe toho, čo je v danom prípade pre dieťa a pre zaistenie jeho potrieb a života najvhodnejšie. Otázka výživného pri striedavej starostlivosti sa rieši najmä pri odlišných majetkových pomeroch rodičov. Dieťa má nárok na to, aby žilo v rovnakých podmienkach pri obdivoch rodičoch, preto súd prihliada na príjem rodičov a v prípadoch, ak má jeden z rodičov nadmerne vyšší príjem, čo sa priamo na súde preukáže, súd vo väčšine prípadov určí výživné. Potvrdzuje to aj ust. § 62 ods. 2, na základe ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov. V zmysle uvedeného ustanovenia teda možno poznamenať, že najdôležitejším prvkom pri určení výživného pri striedavej starostlivosti je životná úroveň dieťaťa na rovnakej úrovni pri obidvoch rodičoch.
19. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia bez ďalšieho neprihliadol na rozdielne majetkové pomery na strane rodičov, považoval odvolací súd odvolanie matky v tejto časti za dôvodné, a tak ako je vyššie uvedené, napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
20. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu vyhodnotiť majetkové pomery rodičov a opätovne rozhodnúť o vyživovacej povinnosti tak, aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností pri rozhodovaní vychádzal i to, akými úvahami sa riadil prihliadajúc najmä na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne detí v domácnosti každého z rodičov. Rozdielna životná úroveň detí v domácnosti toho ktorého z rodičov môže mať nepriaznivý vplyv na ich ďalší vývoj, najmä s prihliadnutím na ich postoj k tomu ktorému z rodičov.
21. V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 2 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).