Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1C/513/2012

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: H. S., nar. XX.X.XXXX, U. XXXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený splnomocnencom: Právne centrum, s.r.o., so sídlom Žilinská 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanej: Ing. O. S., nar. XX.X.XXXX., U. XXXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpená advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč o zaplatenie sumy 2.608,33 eur titulom náhrady za užívanie bytu, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania a to advokátke odporkyne trovy právneho zastúpenia v sume 148,90 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok v sume 477,87 eur vedený na Okresnom súde Skalica pod položkou D4 342/2013.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 26.11.2012 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 2.608,33 eur ako náhradu za užívanie bytu od 20.11.2010 do 20.11.2012, za čas od 21.11.2012 do vyhlásenia rozhodnutia sumu 5 eur denne a náhradu trov konania.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 27.8.2013 prostredníctvom splnomocnenca vzal návrh celkom späť skôr než začalo pojednávanie, navrhol konanie zastaviť, vrátiť navrhovateľovi krátený zaplatený súdny poplatok a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania.

Odporkyňa podaním doručeným súdu dňa 2.9.2013 prostredníctvom advokátky so späťvzatím návrhu súhlasila. V zmysle ustanovenia navrhla, aby bol navrhovateľ zaviazaný na náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslila v sume 148,90 eur. V zmysle vyčíslila trovy právneho zastúpenia z vymáhanej pohľadávky v sume 3.653,33 eur (2.608,33 eur + 5 eur x 209 dní od 21.11.2012 do 18.6.2013) za jeden úkon právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia + 7,81 eur režijný paušál).

Podľa , , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ počas konania vzal návrh celkom späť, súd v zmysle , konanie zastavil. Súhlas so späťvzatím návrh nebol potrebný, pretože k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než začalo pojednávanie. Aj prípadný nesúhlas so späťvzatím návrhu by bol neúčinný.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Otázku vzťahu medzi ustanoveniami a je potrebné interpretovať ako vzťah medzi všeobecnou a špeciálnou právnou normou. Aplikácia ustanovenia je daná tam, kde je naplnená jeho hypotézia. Ak nie je naplnená, platí všeobecné ustanovenie . Jedným z predpokladov použitia ustanovenia vyplývajúcim z jeho hypotézy je, aby účastníkovi, ktorý nezavinil zastavenie konania, vznikli trovy, ktoré by mu mal nahradiť účastník, ktorý zavinil zastavenie konania.

Pri použití ustanovenia § 146 ods. 2 je treba otázku, či účastník zavinil, že konanie muselo byť zastavené, resp. pre správanie sa odporcu bol návrh vzatý späť, posudzovať z hľadiska procesného výsledku. Je potrebné si uvedomiť, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva a nie práva hmotného. Preto tiež otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať z hľadiska procesného výsledku. Ak by mal byť návrh vzatý späť pre správanie sa odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu, teda ak bolo navrhovateľom uplatnené právo splnené neskorším správaním sa odporcu bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. Pritom medzi správaním sa odporcu a žalobným návrhom musí ísť o vecnú spojitosť.

Pri aplikácii citovaného ustanovenia sa jedná o dve výnimky zo zásady, že pri zastavení konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. Zavinenie môže existovať na strane navrhovateľa ako aj na strane odporcu. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, preto je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Súd má preto za to, že v konaní navrhovateľ zavinil, že konanie sa pre jeho späťvzatie návrhu muselo zastaviť a preto je povinný uhradiť trovy konania odporkyni. Navrhovateľ využil svoje dispozičné právo s návrhom a návrh vzal späť bez uvedenia dôvodu. Žiadnym spôsobom navrhovateľ nepreukázal, že by pre správanie sa odporkyne vzal návrh celkom späť.

Odporkyňa prostredníctvom advokátky navrhla priznanie náhrady trov konania a to trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhl. č. v sume 148,90 eur takto: za jeden úkon právnej služby (prevzatie a príprava) v sume 141,06 eur, režijný paušál v sume 7,81 eur.

Základnú sadzbu tarifnej odmeny vyčíslila v zmysle ustanovenia podľa tarifnej hodnoty veci v sume 3.653,33 eur, keď sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 2.608,33 eur a naďalej od 21.11.2012 do vyhlásenia rozhodnutia v sume po 5 eur, pričom nárok po 5 eur denne vyčíslila do 18.6.2013 (k späťvzatiu návrhu prišlo neskôr podaním doručeným dňa 27.8.2013) v sume 1.045 eur. Súd preto priznal odporkyni právo na náhradu trov konania vyčíslených v súlade s právnym predpisom. Podľa súd uložil navrhovateľovi zaplatiť priznanú náhradu trov konania advokátke odporkyne.

Súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku z návrhu v zmysle ustanovenia , a to kráteného o 1%, najmenej však o 6,63 eur, pretože návrh bol vzatý späť pred prvým pojednávaním. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu v sume 484,50 eur a krátený vrátený súdny poplatok predstavuje sumu 477,87 eur (484,50 - 6,63).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, -f/ )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( )

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).