Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/373/2013

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu v 1. rade: Ing. Ladislav Polyák - PRESS - POLYÁK, IČO: 32 463 375, s miestom podnikania: Trieda SNP 17 v Košiciach a žalobcu v 2. rade: LPex s.r.o., IČO: 46 430 156, so sídlom Trieda SNP 17 v Košiciach, obaja zastúpení advokátom JUDr. Zsoltom Suverom, so sídlom AK v Košiciach, Murgašova 3, proti žalovaným: v 1. rade L.. F. S., D.. XX.XX.XXXX, N. S. G., P. X, v 2. rade Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48 a v 3. rade: DUPOS dražobná, spol. s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie neplatnosti dražby, takto

rozhodol:

Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý strpieť užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci G. - Z., G. Ú.: Z. O., S. Z. G. G. D. U. S. Č. XXXXX V.: X. A. - A. F. „. V. H.: A. Č. XXX/X, R. P. S. XXX O.X V. A. Č. XXX/X, R. A. V. D. P. S. XXX O., X. nebytový priestor č. 3-1 (zariadenie verejnej správy a administratívy), na prízemí, vchod: 4, domu so súpisným číslom 2382 na parcele č. 758/4 (ďalej len „dom“) X. byt č. 1 v suteréne, vchod: 4 domu, X. nebytový priestor č. 2-2 (garáž) v suteréne, vchod: 4, domu, ako aj spoločných častí a zariadení domu a tiež nerušené požívanie plnení nevyhnutných pre ich riadne užívanie, najmä dodávku plynu, elektrickej energie, vody, žalobcom v 1. rade, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobcovia sa žalobou došlou súdu dňa 02.08.2013 domáhali určenia neplatnosti dražby (opakovanej dražby) vykonanej v zmysle o dobrovoľných dražbách v znení účinnom v rozhodujúcom období osvedčenej notárskou zápisnicou D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/ XXXX R. XX.XX.XXXX vykonanej žalovanou v 3. rade ako dražobníkom, na ktorej dňa 03.05.2013 žalovaný v 1. rade príklepom licitátora za cenu 360.000,- Eur vydražil nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXXXX, G. Ú. Z. O., P. G. - Z. a tiež určenia, že záložné právo zapísané k týmto nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Košice o povolení vkladu pod S. XXXX/XXXX z 10.07.2013 nie je.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako pôvodný vlastník nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým bola vykonaná dražba, na základe ústnej dohody uzatvorenej medzi ním a žalobkyňou v 2. rade tejto poskytol ešte v mesiaci november roku 2011 právo nebytový priestor č. 3-1 nachádzajúci sa na prízemí domu a byt č. 1 nachádzajúci sa v suteréne domu bezodplatne užívať za účelom prevádzkovania jej podnikateľskej činnosti. Žalovaný v 1. rade na opakovanej dražbe organizovanej žalovanou v 3. rade ako dražobníkom dňa 03.05.2013 príklepom licitátora za cenu 360.000,- Eur vydražil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Z. O., P. G. - Z. podľa o dobrovoľných

dražbách v znení neskorších zmien a predpisov, a po vydražení týchto nehnuteľností sa predmetných nehnuteľností svojpomocne uchopil a začal brániť žalobcom v ďalšom vstupe do týchto nehnuteľností, čomu doposiaľ bráni a tým týchto z užívania nehnuteľností úplne vylúčil. Žalobcovia pritom považujú opakovanú dražbu za neplatnú, na základe čoho pokiaľ by k vydraženiu nehnuteľnosti dňa 03.05.2013 opakovanou dobrovoľnou dražbou nedošlo, žalobkyni v 2. rade by dosiaľ nič nebránilo v nerušenom užívaní nehnuteľností ako miesta jej prevádzkarne. Žalobcovia pritom namietajú neplatnosť dražby z dôvodu, že cena nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 28/2013 z 11.03.2013 v sume 656.000,- Eur je neprimerane nízka, resp. táto podľa pritom skutočná cena vydražených nehnuteľností nachádzajúcich sa v luxusnej obytnej oblasti mesta Košice prestavuje sumu 815.000,- Eur, pričom rozdiel v cene vydražených nehnuteľností predstavujúcich 19,5 % mal podstatný vplyv na určenie výšky najnižšieho podania, výšky minimálneho prihodenia, a v neposlednom rade aj na možný vydražením dosiahnuteľný výťažok. Nakoľko podľa zákona o dobrovoľných dražbách „... najnižšie podanie nemôže byť nižšie ... ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom ...“ v danom prípade pri znaleckej cene 815.000,- Eur predstavuje najnižšie podanie sumu 407.500,- Eur. Inými slovami povedané, napriek tomu, že pod sumu 407.500,- Eur nebolo možné nehnuteľnosti vydražiť, žalovaný tieto vydražil iba za cenu 360.000,- Eur. Ďalej žalobcovia namietajú neplatnosť dražby aj pre porušenie ostatných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, najmä a a . Žalobcovia majú dôvodné pochybnosti, či dražobná zábezpeka bola žalovaným (vydražiteľom) zložená do otvorenia dražby a tiež či cena dosiahnutá opakovanou dražbou bola zaplatená riadne a včas. Okrem toho žalobcovia namietajú aj neplatnosť Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby a tiež nesplnenie povinností vyplývajúcich pre dražobníka podľa ust. zákona o dobrovoľných dražbách a zákona o dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti poukázali aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30.10.2012 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Z.. R.. XXCo/ XX/XXXX v obdobnej právnej veci, poukázali aj na argumentáciu krajského súdu v rozsudku sp. zn. XCo/ XXX/XXXX z 22.11.2011. Žalobca okrem toho namietal aj vyhlásenie žalovanej v 2. rade (záložného veriteľa) o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách ako právneho základu pre už vykonanú opakovanú dražbu, nakoľko žalobcom nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaná v 2. rade dospela k ňou deklarovanej celkovej výške dlhu. Žalobca totiž, pokiaľ ide o Zmluvu o úvere č. XXX/AUOC/XX má za to, že podmienky, ktoré sú obsahom jej dodatkov č. 1 až 17 sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ďalej mali za to, že ak je neplatná dražba, neplatná je aj Zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalovaným a žalovanou v 2. rade (záložným veriteľom) ešte pred uplynutím zákonnej trojmesačnej lehoty pre podanie žaloby o neplatnosť dražby, na základe čoho sa domáhajú určenia, že záložné právo k vydraženým nehnuteľnostiam, ktoré bolo zriadené v prospech žalovanej v 2. rade pod V 4923/2013, nie je.

Súčasne žalobcovia podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia s pripomenutím, že žalobca ako pôvodný vlastník využijúc svoje plné dispozičné právo na základe ústnej dohody uzatvorenej medzi ním a žalobkyňou v 2. rade, poskytol tejto ešte v mesiaci november 2011 právo nebytový priestor č. 3-1 nachádzajúci sa na prízemí domu a byt č. 1 nachádzajúci sa v suteréne domu bezodplatne užívať za účelom prevádzkovania jej podnikateľskej činnosti. Žalovaný sa však po vydražení nehnuteľností v dňoch 27.06.2013 do 03.07.2013 ich držby svojpomocne (navŕtaním zámkov) uchopil a žalobcom v ďalšom vstupe do týchto nehnuteľností začal brániť, doposiaľ bráni, a tým týchto z užívania nehnuteľností úplne vylúčil. Inak povedané, ak by k vydraženiu nehnuteľností dňa 03.05.2013 opakovanou dobrovoľnou dražbou nedošlo, ani žalobkyni by dosiaľ nič nebránilo v nerušenom užívaní, čo jej ako osobe danou dražbou priamo dotknutej na jej užívacom práve existujúcom v momente príklepu licitátora zakladá vecnú legitimáciu pre podanie žaloby o neplatnosť dražby proti žalobcovi. Žalobkyňa v 2. rade v čase dražby zamestnávala štyroch zamestnancov, pričom v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti prevádzkovanej v nebytovom priestore č. 3-1 a vykonávanej v byte č. 1 dosiahla v zdaňovacom období roku 2012 obrat vo výške 370.000,- Eur bez DPH a v období mesiacov január až február roku 2013 vo výške 116.000,- Eur bez DPH. V tomto čase sa v predmetných nehnuteľnostiach nachádza tovar - skladové zásoby žalobkyne v 2. rade podliehajúce skaze v hodnote cca 1.150,- Eur. V období od 03.07.2013 až dosiaľ žalobkyňa v 2. rade už nemá nijaký prístup do predmetných nehnuteľností, t. j. k svojim hnuteľných veciam, pracovným nástrojom a prostriedkom - predmetom jej výlučného vlastníctva, k písomnej agende týkajúcej sa podnikateľskej činnosti. Naviac žalobca má vo vydražených nehnuteľnostiach umiestnenú registratúru záznamov o veľkom rozsahu, ktorú je inak povinný po osobitnými predpismi stanovené obdobie uchovať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neumožnením vstupu žalobcovi, žalobkyni, jej zamestnancom a klientom (zákazníkom) do

vydražených nehnuteľností a ich užívania, je daná reálna a bezprostredná hrozba nielen vzniku škody, ale aj ukončenia podnikateľskej činnosti žalobkyne v 2. rade a tým jej úplnej likvidácie. Zároveň je daná bezprostredná a reálna hrozba neoprávnenej manipulácie s registratúrou (archívom) žalobcu, jej poškodenia a v neposlednom rade jej zneužitia. Na základe uvedených skutočností mal teda za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi navrhovaným predbežným opatrením tak, aby žalovaný v 1. rade bol povinný strpieť užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci G. - Z., G. Ú.: Z. O., S. Z. G. G. D. U. S. Č.Z. XXXXX V.: X. A. - A. F. „. V. H.: A. Č. XXX/X, R. P. S. XXX O.X V. A. Č. XXX/X, R. A. V. D. P. S. XXX O., X. D. A. Č.. X-X (R. S. Z. V. V.), D. A., S.: X, W. Z. Z. Č. XXXX D. A. Č.. XXX/X (Ď. U. „.), X. N. Č.. X S. Z., S.: X W., X. D. A. Č.. X-X (B.) S. Z., S.: X, W., V. aj spoločných častí a zariadení domu a tiež nerušené požívanie plnení nevyhnutných pre ich riadne užívanie, najmä dodávku plynu, elektrickej energie, vody, žalobcami v 1. a v 2. rade, zamestnancami žalobkyne v 2. rade a jej zákazníkmi (klientmi) do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

K žalobe pripojil ako listinné doklady: výpis zo živnostenského registra pokiaľ ide o žalobcu v 1. rade, výpis z obchodného registra pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade, odpis Notárskej zápisnice D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, R. P. Ú. Č.. XXX/AUOC/XX, dodatky č. 2 až 6 zmluvy, dodatok č. 8 až 17 zmluvy, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu č. XXX/AUOC/XX-R., Zmluvu o úvere č. XXX/AUOC/XX, Dodatky č. 1 až 4 Zmluvy, znalecký posudok č. XX/XXXX, S. R. U. Č.. XXXXX A. G. Ú. Z. O. z 28.06.2011, kópiu z katastrálnej mapy - mapový list Č.. X-X/XX Z. G. G., prvé tri strany kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade a L.. W. O., kolaudačné rozhodnutie z 26.07.2006, rozhodnutie O. Č. G. - Z. O. R. XX.XX.XXXX, S. R. U. Č.. XXXXX pre katastrálne Ú. Z. O. R. XX.XX.XXXX.

Podľa ustanovenia , súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ustanovenia veta prvá, veta druhá , o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.

Podľa ust. , niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa , o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť. Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.

Podľa § 12 ods. 4 cit. zák., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

Podľa § 21 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa ust. § 21 ods. 2 cit. zák., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa ust. § 21 ods. 5 cit. zák., ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

Podľa ust. , zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

Súd posúdil predmetný návrh žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia a uzavrel, že je možné mu vyhovieť čiastočne.

Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky okolnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Musia však byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie o naliehavosti takejto ochrany a v neposlednom rade vecný vzťah ku konaniu vo veci samej.

Podľa názoru súdu navrhované predbežné opatrenie spĺňa vyššie uvedené podmienky iba vo vzťahu ku žalobcovi v 1. rade: je daný vecný vzťah ku konaniu vo veci samej, pretože predmetným konaním sa vyrieši otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorá je spochybnená žalobou o neplatnosť dražby, pričom žalobca v 1. rade je v pozícii bývalého vlastníka a žalovaný v 1. rade je v pozícii nového vlastníka, ktorý nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dňom príklepu. Samotné tvrdenie o tom, že žalovaný v 1. rade bráni žalobcovi v užívaní predmetných nehnuteľností postačuje na osvedčenie naliehavosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade. Žalobca tiež osvedčil pravdepodobnosť nároku, pretože v žalobe poukazuje na viacero porušení v znení neskorších zmien a doplnkov, čo bude predmetom dokazovania vo veci samej.

Podľa názoru súdu pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia nie sú splnené podmienky vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade, ktorého súd, na rozdiel od žalobcov, nepovažuje za osobu, ktorá tvrdí, že porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách bola dotknutá na svojich právach z dôvodu, že zmena vlastníctva, ktorá nastala v dôsledku dražby, hoci je aj spochybnená žalobou, nemá žiaden vplyv na stále existujúci zmluvný vzťah založený na základe ústnej dohody medzi pôvodným vlastníkom nehnuteľností (žalobcom v 1. rade) a žalobcom v 2. rade o dočasnom bezplatnom užívaní bytu č. 1 a nebytového priestoru č. 3-1, t.j. na základe zmluvy o výpožičke. Nový vlastník totiž vstupuje do tohto vzťahu, a to so všetkými právami a povinnosťami predchádzajúceho vlastníka, to znamená že ani prípadná zmena vlastníka ako prenajímateľa sama o sebe nemá vplyv na takýto vzťah, nový vlastník do už existujúceho vzťahu iba vstupuje. Bránenie v bezplatnom užívaní predmetných nehnuteľností je preto "iba" porušením zmluvnej povinnosti a jeho namietanie si žalobca musí uplatniť na súde iným typom žaloby. Súd má teda za to, že vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade navrhované predbežné opatrenie nemá vecný vzťah ku konaniu vo veci samej; súčasne z uvedených dôvodov súd nepovažuje žalobcu v 2. rade za aktívne legitimovanú osobu na podanie žaloby o neplatnosť dražby, na základe čoho má súd tiež za to, že vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade nie je daná ani pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Na základe uvedeného súd rozhodol o predbežnom opatrení tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ().