Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/98/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Kučíkové a to: P., nar. XX.X.XXXX a A., nar. X.X.XXXX, bytom u otca, zastúpené opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, deti rodičov: P. O., bytom T. XXX, D. pod P. a P. O., bytom T. č. XXX, o návrhu matky na zmenu výkonu práv a povinností k mal. deťom, na odvolanie otca maloletých detí, proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, zo dňa 12. júna 2013, č.k. -15, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, okresný súd rozhodol tak, že mení rozsudok OS v Považskej Bystrici, sp.zn. -35, zo dňa 28.6.2012 v časti zverenia detí do osobnej starostlivosti otcovi a určenia výživného a to tak, že súd zveruje mal. P., nar. XX.X.XXXX a A., nar. X.X.XXXX O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude vychovávať, zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec je povinný prispievať výživným na P. po 120,-euro mesačne a na A. po 100,-euro mesačne, u oboch od právoplatnosti rozsudku ,ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa svojim návrhom domáhala prvotne zverenia maloletej A. do svojej osobnej starostlivosti, pričom návrh rozšírila v priebehu konania o zverenie syna P. do jej osobnej starostlivosti dôvodiac, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. , boli deti zverené do starostlivosti otca a to len z toho dôvodu, že matka nemala vytvorené vhodné bytové podmienky . V súčasnej dobe už má vytvorené všetky bytové podmienky a deti, chcú ísť k nej bývať. Otec s návrhom matky nesúhlasil dôvodiac, že nespĺňa podmienky k tomu, aby sa o deti riadne starala. Opatrovník doporučil deti zveriť do starostlivosti matky, ktorá má vytvorené vhodné prostredie a súčasne uviedol, že deti chcú ísť k matke.

Ďalej s odkazom na ust. §26, § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, v odôvodnení okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, došlo k podstatnej zmene a to na strane matky maloletých detí. Pri poslednej úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom v rozvodovom konaní sp.zn. -35, boli deti zverené do osobnej starostlivosti otcovi z toho dôvodu, že sama matka uviedla, že nemá vytvorené žiadne bytové podmienky, nakoľko po rozvode s otcom detí, sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Matka v tom čase nemala s deťmi kde byť, z ktorého dôvodu aj súhlasila s tým, aby boli deti zverené do doby, než si sama zoženie vhodné bývanie, otcovi. V súčasnej dobe je matka vlastníčkou bytu v ktorom žije so svojim priateľom, ktorý má vytvorený k deťom dobrý vzťah. Naopak na strane otca sú podmienky také, že žije s deťmi v starom rodinnom dome, ktorý aj podľa

tvrdenia opatrovníka je špinavý a v podstate sú tam nevyhovujúce podmienky. Matka má ďaleko lepšie podmienky pre starostlivosť o deti, ako otec. Zároveň súd vypočul maloletého syna P., ktorý uviedol, že obe deti inklinujú a majú radšej matku, chcú byť s mamou, nakoľko s touto si lepšie rozumejú a preto chcú ísť bývať k matke. Na základe všetkých týchto skutočností, deti zveril do starostlivosti matky, ktorá spĺňa všetky podmienky o to, aby sa o deti riadne starala. Pri úprave výživného súd vychádzal z majetkových pomerov u oboch rodičov a to z príjmu otca vo výške 662,- eur, čo v súčasnej dobe tvorí plný invalidný dôchodok a z príjmu matky 416,-eur, čo je jej priemerná netto mzda . Ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť, v podstate obaja rodičia majetok väčšej hodnoty nemajú. Na základe týchto skutočností, upravil výživné primerane k potrebám detí, keď zvážil, že deti sú žiakmi základnej školy.

Rozhodnutie prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol otec maloletých detí a žiadal zrušenie napadnutého rozsudku s tým, že úprava práv a povinností k maloletým deťom, bude ponechaná tak, ako bola stanovená rozsudkom -35 zo dňa 28.06.2012. Namietal zaujatosť zákonného sudcu z dôvodu, že podľa jeho názoru, tento bol už vopred rozhodnutý, aký rozsudok vynesie a nebolo možné to nijako zmeniť. Pokiaľ ide o kolíznu opatrovníčku, uviedol, že táto si sama protirečí, pretože pred rokom pri rozvode manželstva, podľa jej vyjadrenia, bol spôsobilý vychovávať deti a mal na to vytvorené podmienky s tým, že ho dokonca nahovárala, aby matku nechal vyskúšať si, aké je to vychovávať dve deti, pričom to mala povedať tak, ako by sa nejednalo o ľudské bytosti, ale o nejaké veci, ktoré keď sa znepáčia, tak sa jednoducho odložia, alebo vrátia. Poukázal na to, že tie isté podmienky, ktoré mal pred rokom, má aj v súčasnosti, tak mu nie je zrejmá zmena názoru kolíznej opatrovníčky, keď táto v súčasnosti tie isté podmienky považuje za nevyhovujúce. Rovnako uviedol, že nie je pravdou, že mal. A. sa chce sťahovať k matke. Táto podľa jeho vyjadrenia, chce chodiť do svojej školy ako doteraz, byť s otcom a svojimi kamarátmi.

Matka, ani kolízny opatrovník, nevyužili svoju zákonnú možnosť, písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Na odvolanie otca, matka reagovala návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podľa , v zmysle ktorého žiadala, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti do času rozhodnutia vo veci samej dôvodiac, že deti nechcú byť u otca, ktorú skutočnosť, ako vyplýva z úradného záznamu na č.l. 23, zákonný sudca telefonicky oznámil dňa 01.08.2013 kolíznemu opatrovníkovi s tým, že kolízna opatrovníčka uviedla, že matka ich informovala o tom, že takýto návrh hodlá podať. Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo dňa 01.08.2013, č.k. -24, využijúc inštitút predbežného opatrenia, odňal maloleté deti O. a to P. a A. zo starostlivosti otca, nariadil otcovi ich odovzdanie matke a to ihneď s tým, že predbežné opatrenie bude trvať do doby rozhodnutia vo veci samej, predmetom ktorej, je zmena úpravy práv a povinností k maloletým deťom. V odôvodnení prvostupňový súd uvádza, že podľa jeho názoru, boli splnené všetky podmienky pre vydanie takéhoto predbežného opatrenia, sledujúc záujem detí a to z pohľadu toho, že samotné deti chcú byť u matky, ako aj z dôvodov, pre ktoré súd zmenil pôvodné rozhodnutie vo veci samej, ktoré doposiaľ nie je právoplatné.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu, je potrebné v celom rozsahu zrušiť podľa z dôvodu, že konanie trpí vadou spočívajúcou v tom, že účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol v konaní riadne zastúpený a tiež podľa ust. , z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a pre rozpor medzi doteraz zisteným skutkovým stavom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia a podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, vrátil okresnému súdu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa O.s.p

Podľa / súd rozhodnutie zruší, ak účastník nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený.

Citovaná vada konania, obsahuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, nestačí, ak je splnená len jedna z nich. Prvou podmienkou je nedostatok procesnej spôsobilosti, druhou je nedostatok

riadneho zastúpenia. Nedostatok procesnej spôsobilosti, môže prichádzať do úvahy iba u fyzickej osoby, ktorá je maloletá, alebo ktorá v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, je obmedzená, alebo pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Riadne zastúpenie, súvisí so zákonným zástupcom takejto osoby, jej kolíznym opatrovníkom, alebo jej opatrovníkom ad hoc, ustanoveným na základe rozhodnutia súdu. Pri zistení takejto vady, nie je možné postupovať inak, ako napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť.

V preskúmavanej veci, z obsahu spisového materiálu vyplýva, že návrhom doručeným okresnému súdu, matka maloletých detí žiadala zmenu úpravy práv a povinností, prvotne len k mal. A. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorú žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Na č.l. 3 spisu, sa nachádza uznesenie zo dňa 07.05.2013, ktorým okresný súd ustanovil ÚPSVaR Považská Bystrica, pracovisko Púchov, za opatrovníka pre mal. A. O., nar. XX.XX.XXXX s odôvodnením, že v predmetnej veci nemôžu rodičia, ako zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa, pre kolíziu záujmov v tomto konaní, maloleté dieťa zastupovať. Nevyhnutnosť ustanovenia tzv. kolízneho opatrovníka v predmetnom konaní, vyplýva z ust. § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Vo vzťahu k mal. A., tak prvostupňový súd postupoval správne. Následne podaním, doručeným súdu dňa 22.05.2013, matka maloletých detí, rozšírila svoj návrh aj o zmenu úpravy práv a povinností k mal. P. O., nar. XX.XX.XXXX. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že okresný súd na túto novovzniknutú situáciu adekvátne nereagoval, kedˇ mal. P. O. kolízneho opatrovníka pre konanie neustanovil, napriek tomu, že táto povinnosť mu vyplýva z ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine a s týmto konal, napriek nedostatku procesnej spôsobilosti na jeho strane, keďže ide o maloleté dieťa a vo veci aj následne dňa 12.06.2013 rozhodol.

S poukazom na vyššie uvedenú vadu konania, na existenciu ktorej, je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, teda ex offo, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Naviac, okrem existencie vyššej uvedenej vady, ktorá musela nevyhnutne viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku okresného súdu, odvolací súd dospel k záveru, že aj z hľadiska skutkového, je tu existencia dôvodov, vyplývajúcich z ust. , majúcich za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, spočívajúcich v nasledovných skutočnostiach:

Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom konania v preskúmavanej veci, je rozhodovanie o návrhu matky, na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu, zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Ako vyplýva z cit. zákonného ustanovenia, rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nie je rozhodnutím nemenným. Zákon umožňuje, aby takéto rozhodnutie, bolo do budúcna zmeniteľné, ak sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Zmena pomerov v čase vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek, musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú, oproti pôvodným okolnostiam. Súd je vždy povinný zistiť a ustáliť v takýchto rozhodnutiach všetky okolnosti, za ktorých k výroku rozsudku dospel. Závažnosť zmeny pomerov, sa vyžaduje preto, lebo jedným z významných faktorov, prispievajúcich k riadnej výchove dieťaťa, je stabilita jeho pomerov, vrátane stability výchovného prostredia. Súčasná právna úprava, plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, preto je dôraz kladený pri rozhodovaní, aj na uváženie dieťaťom vyjadreného názoru. Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako dominantné ustanovenie Dohovoru reflektuje na skutočnosť, že aj dieťa samotné, je jedinečnou bytosťou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými práva a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine to najlepšie, aby uvedené atribúty nezostali len prázdnymi slovami. Čl. 12 Dohovoru, zabezpečuje dieťaťu právo slobodného vyjadrovania názorov vo veciach, ktoré sa ho týkajú a to prostredníctvom najmä možností jeho vypočutia v každom súdnom, či v správnom konaní, ktoré sa ho týka.

V preskúmavanej veci z obsahu materiálu vyplýva, že rozsudkom OS Považská Bystrica, č.k. -35 zo dňa 28.06.2012, súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a mal. deti A. a P., zveril do osobnej starostlivosti otca, matke určil vyživovaciu povinnosť a súčasne upravil styk matky s mal. deťmi. Z obsahu uvedeného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 13.11.2011 sa matka mal. detí odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odvtedy sa o deti staral výlučne otec. Ona sama žila v prenajatom jednoizbovom byte. V predmetnom konaní, šetrením nedostatky v starostlivosti otca o mal. deti zistené neboli a zverenie do osobnej starostlivosti otca, doporučoval aj kolízny opatrovník a to napriek tomu, že deti s otcom žili v tom istom rodinnom dome, v ktorom žili aj v čase podania návrhu v tejto veci. Skutočnosť, že matka nemá vytvorené podmienky, v pôvodnom rozhodnutí bola uvádzaná z dôvodu, že v rámci úpravy styku, nebola možná úvaha, aby deti u matky prespávali pretože táto nemala dostatočným spôsobom vybavený byt, ktorý mala v nájme. V tom čase, mala vzťah so X. N., ktorý podľa tvrdenia otca v predmetnom konaní, bol právoplatným súdnym rozhodnutím odsúdený pre násilnú trestnú činnosť a samotná matka v tom čase v konaní vo svojej výpovedi uviedla, že bol odsúdený v súvislosti s ním páchanou trestnou činnosťou, na nepodmienečný trest odňatia slobody 5 rokov, ktorý aj vykonal. Obsahom spisového materiálu, sú aj správy Základnej školy D. pod P., ktorú v rozhodnom období obe maloleté deti navštevovali, z ktorých vyplýva, že už v tom čase, sa výlučne otec pravidelne zúčastňoval rodičovských združení, informoval sa o výchovno- vyučovacích výsledkoch detí a to aj mimo rodičovských združení, pričom matka sa už v tom období, neinformovala o prospechu detí, ich správaní a ani na rodičovské združenia nechodila, napriek tomu, že mal. Miroslav, bol problematický už vtedy. Obrat nastal až v roku 2012 od apríla, teda v čase, keď sa o deti staral výlučne otec a to výrazným spôsobom. Prejavilo sa to aj na prospechu mal. P.. Vo vyjadrení triednej učiteľky sa uvádza, že vzhľadom na problém s P., sa dohodla na stretnutí s oboma rodičmi, pričom čas stretnutia bol prispôsobený tak, aby vyhovoval matke, napriek čomu sa matka nedostavila, ani sa zo stretnutia neospravedlnila. Po pohovore s otcom, sa žiak zlepšil, otec sa naďalej o synovom prospechu informoval, matka nejavila vôbec o prospech dieťaťa záujem. Pre problémy s anglickým jazykom, otec riešil aj doučovanie dieťaťa. Už v čase predchádzajúceho rozhodnutia, bol zdravotný stav otca taký, že po pracovnom úraze, ktorý utrpel v spoločnosti Continental F., kde pracoval a to vo februári 2012, kedy došlo u neho v dôsledku úrazu k amputovaniu pravej ruky, ktorú mu lekári prišili naspäť, mal problémy, pretože na zranenej ruke nehýbal prstami. Napriek uvedenému zdravotnému handicapu, starostlivosť o deti zabezpečoval výlučne sám, od doby, ako ich matka nechala v jeho starostlivosti, ktorú skutočnosť v predmetnom konaní, nespochybňoval ani kolízny opatrovník.

V súčasnosti je matka vlastníčkou bytu, v ktorom žije so svojim priateľom X. N.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že tento má k deťom vytvorený dobrý vzťah. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú napriek tomu, že ju vo svojej výpovedi uvádzala len matka. Tvrdeniami otca, o možnosti negatívneho vplyvu partnera matky, vzhľadom na ním v minulosti páchanú trestnú činnosť, za čo bol právoplatne aj odsúdený, z hľadiska záujmu detí, sa prvostupňový súd nezaoberal a s týmto tvrdením otca, sa v napadnutom rozhodnutí ani nevysporiadal. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že podmienky na strane otca sú také, že žije s deťmi v starom rodinnom dome, ktorý aj podľa tvrdenia opatrovníka, je špinavý a sú tam nevyhovujúce podmienky. Z výpovede opatrovníka na pojednávaní vyplýva, že otec býva v staršom rodinnom dome (je potrebné poukázať, že ide o rovnaký rodinný dom ako v čase posledného rozhodovania vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom, čo bolo prakticky pred rokom, kedy bol považovaný za vyhovujúci), kde "je vidno, že tam chýba ženská ruka, je chladný, studený, je tam špinavo". V napadnutom rozhodnutí sa ďalej uvádza, že zo správy ZŠ D. pod P. vyplýva, že mal. P. sa v škole zhoršil, nerešpektuje učiteľov, nenosí si do školy prípravu, naopak mal. A. je veľmi dobrá žiačka, otec sa o prospech detí zaujíma, matka len telefonicky. Je síce pravdou, že v správe ZŠ D. pod P. zo dňa 12.06.2013 sa uvádza, že mal. P. patrí medzi slabo prospievajúcich, až neprospievajúcich žiakov, na hodinách býva pasívny, nejaví záujem o vzdelávanie, avšak súčasne sa v nej uvádza, že otec bol viackrát volaný do školy, vždy prišiel, synovi sa snažil dohovoriť, sľúbil dozerať na jeho domácu prípravu, vybavil mu doučovanie z angličtiny. P. do školy chodí na vyučovanie slušne a čisto upravený, stravu má zabezpečenú, poplatky uhradené. V správe sa však neuvádza, že by sa matka telefonicky na dieťa informovala. Naopak uvádza sa v nej, že záujem o prospech syna nejaví, boli len v telefonickom kontakte a na upozornenie, že syn bude mať zhoršenú známku zo správania nereagovala, nemala záujem prísť do školy, ani danú situáciu konzultovať. Rovnako vo vzťahu k mal. A. sa v správe uvádza, že matka sa počas tohto školského roku nezúčastnila rodičovských združení, ani sa na dieťa u triednej učiteľky neinformovala, naopak, otec sa rodičovských združení pravidelne zúčastňuje a na

dieťa sa informuje, aj mimo týchto rodičovských združení. A. patrí medzi usilovných a šikovných žiakov, jej domáca príprava je dostatočná, na hodinách je aktívna a javí záujem o vzdelávanie. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že obaja rodičia sú nemajetní a majetok väčšej hodnoty nemajú. Na druhej strane sa však v rozhodnutí uvádza, že matka je vlastníčkou bytu, v ktorom v súčasnosti býva so svojim priateľom. Vlastníctvo nehnuteľností nemožno považovať za nemajetnosť. Správa o výške invalidného dôchodku, ktorý poberá otec, v spise absentuje. Z vykonaného dokazovania, ani z rozhodnutia nevyplýva, v čom spočívajú odôvodnené potreby maloletých detí, aké náklady na zabezpečenie starostlivosti o tieto je potrebné vynakladať (stravné v škole, oblečenie, bývanie, prípadne náklady na záujmovú a mimoškolskú činnosť, športové aktivity a podobne), prípadne či netrpia zdravotnými problémami, v súvislosti s čím, je potrebné vynakladať náklady na doplatky za lieky. Okrem nákladov na elektrickú energiu na strane otca, sa neuvádzajú (za týmto účelom ani žiadne dokazovanie vykonané nebolo), aké ďalšie náklady rodičia v súvislosti so zabezpečením či už bývania, alebo svojich ďalšich odôvodnených potrieb majú (na strane matky taktiež náklady na bývanie, prípadne ďalšie náklady, ktoré je nevyhnutné z jej strany na zabezpečenie svojich potrieb vynaložiť).

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňovým súdom konštatovaná existencia zmeny pomerov, odôvodňujúca zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom, nemá oporu v zistených skutkových okolnostiach. Za kvalifikovanú zmenu, nemožno totiž považovať, bez ďalšieho uvedenú zmenu pomerov na strane matky, spočívajúcu v tom, že táto má t.č. zabezpečené bytové podmienky preto, aby deti s ňou mohli bývať. Samotná existencia nových bytových pomerov na strane matky, nemôže byť určujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie. Zo skutkových zistení vyplýva, že matka v roku 2012 opustila spoločnú domácnosť, pretože v tom čase mala intímnu známosť s iným mužom a celá ťarcha starostlivosti o maloleté deti a zabezpečovanie ich potrieb, zostala výlučne na otcovi a to napriek tomu, že tento už v tom čase, bol po ťažkom pracovnom úraze a trpel pretrvávajúcim zdravotným handicapom. O tom, akým spôsobom sa matka zaujímala a podieľala na výchove maloletých detí, svedčí aj správa zo ZŠ, ktorú maloleté deti navštevovali, vypovedajúca o tom, že napriek skutočnosti, že mal. P. v tom čase bol a je aj v súčasnosti problematické dieťa, nerešpektujúce pedagógov s absolútnym nezáujmom o svoje školské povinnosti, matka sa o to nezaujímala, ani neprejavovala snahu tak v minulosti, ani v súčasnosti so školou adekvátne spolupracovať, za účelom riešenia týchto problémov, a aktívnym spôsobom v minulosti aj v súčasnosti, sa na tom podieľa výlučne otec. Dom, v ktorom zostali deti žiť s otcom, po odchode matky zo spoločnej domácnosti, táto hodnotí ako nevhodné bývanie pre maloleté deti. Pokiaľ matka za týchto okolností, odišla v minulosti zo spoločnej domácnosti, pretože nadviazala známosť s iným mužom, a deti ponechala výlučne na otca, je zrejmé, že predovšetkým nadradila svoj záujem, nad záujmy mal. detí . Za tejto situácie je neopodstatnený záver, že jediným dôvodom prečo boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti otca v minulosti, bola skutočnosť, že matka v tom čase nemala vytvorené bytové podmienky. Nepochybne pokiaľ by nedošlo medzi rodičmi k dohode, bol by sa musel prvostupňový súd v tom čase z úradnej povinnosti, zaoberať aj námietkami otca proti priateľovi matky, s poukazom na v minulosti ním páchanú trestnú činnosť, z hľadiska vhodnosti možného výchovného prostredia, pre maloleté deti , ako aj postojom matky, k plneniu si svojich rodičovských povinností, menovite vo vzťahu k mal. P.. Aktuálne bytové pomery matky, ako jediné kritérium a ich zmena, nemôžu byť preto v súčasnosti považované za takú kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá by mohla opodstatňovať zmenu úpravy práv a povinností k mal. deťom, bez toho, aby sa súd zaoberal dôsledne existujúcimi skutočnosťami, ktoré sú pre takéto rozhodnutie podstatné. Pokiaľ ide o právo mal. detí, vyjadriť v tomto smere svoj názor, toto je nespochybniteľné. I kedˇ u mal. P. vzhľadom na jeho vek, rozumovú vyspelosť a prejavený názor, nemožno tento nevziať do úvahy, je potrebné si všimnúť aj tendenčnosť jeho výpovede v konaní, zrejme motivovanú dosiahnutím zmeny výchovného prostredia, a aj za tejto situácie skúmať, či takáto zmena je v záujme mal. dieťaťa. Je potrebné sa zaoberať aj s námietkami otca proti navrhovanému výchovnému prostrediu, z hľadiska toho, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojim terajším priateľom, ktorý bol v minulosti odsúdený za páchanie násilnej trestnej činnosti. V tomto smere je potrebné doplniť dokazovanie za účelom zistenia, o aký charakter trestnej činnosti išlo a či spolužitie s ním v spoločnej domácnosti, nemôže predstavovať negatívny dopad na mal. deti. S týmito námietkami otca, sa súd v konaní doposiaľ nevysporiadal a z tohto pohľadu, vhodnosť výchovného prostredia matky, ani posudzoval. Na strane matky nemožno opomenúť ani absenciu čo i len minimálnej pozornosti vo vzťahu k správaniu mal. P. v škole, jeho absolútne nevyhovujúcim študijným výsledkom, nezáujmu o školskú dochádzku, z toho vyplývajúce hodnotenie, na riešení ktorého stavu, sa aktívne výlučne podieľal otec. Preto ak okresný súd opätovne dospeje k záveru, že nie sú okolnosti na strane matky, ktoré by neboli súladné so záujmom na ďalšom

zdravom a vhodnom výchovnom prostredí mal. detí a s poukazom na ich názor, ich opätovne zverí do osobnej starostlivosti matky, je potrebné sa zaoberať aj prípadnou možnosťou dočasného uloženia výchovného opatrenia, aby tak matka za súčinnosti kolízneho opatrovníka a aktuálne aj ZŠ, ktorú deti navštevujú, bola nútená aktívne sa podieľať na starostlivosti o deti, menovite pokiaľ ide o pretrvávajúce problémy mal. P.. Javí sa vhodným, za účelom zistenia skutočného, ničím neovplyvneného názoru mal. detí, na zmenu výchovného prostredia , ako aj s poukazom na ďalšie skutočnosti uvádzané P. vo svojej výpovedi, vykonanie pohovoru mal. detí s psychológom. Ďalej bude potrebné došetriť aj osobné, majetkové a finančné pomery oboch rodičov, zabezpečiť správu o výške invalidného dôchodku otca, zistiť náklady, ktoré obaja rodičia majú na svoje odôvodnené potreby, výšku odôvodnených potrieb mal. detí, existenciu vlastníctva hnuteľných a nehnuteľných vecí na strane rodičov (v čase posledného rozhodovania uvádzali, že vlastnia dve osobné motorové vozidlá, v súčasnosti sa konštatuje ich nemajetnosť).

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, preto odvolací súd, naviac aj z týchto dôvodov, napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil.

Pokiaľ ide o otcom uplatnený odvolací dôvod, spočívajúci v zaujatosti zákonného sudcu, ktorý videl v procesnom postupe sudcu a spôsobe, akým tento rozhodol, súd preskúmaním predmetnej námietky dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody pre jej opodstatnenosť.

Podľa , sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom, alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu, podľa , predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom k tomu, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k veci, účastníkom, alebo k ich právnym zástupcom dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanoveným povinnostiam, nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zákonné ustanovenia, krajský súd dospel k záveru, že otcom uplatnený odvolací dôvod, spočívajúci v zaujatosti sudcu okresného súdu, sa nezakladá na konkrétnej okolnosti, podľa ktorej by mal konajúci sudca nejaký pomer k veci, účastníkom, alebo k ich zástupcom. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, nie je daný zákonný dôvod na vylúčenie konajúceho sudcu okresného súdu, z prejednávania a rozhodovania veci. Keďže otcom uplatnený dôvod zaujatosti sudcu, je založený výlučne na okolnostiach spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, ust. vylučuje vyvodiť z týchto dôvodov záver, o vylúčení konajúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Preto s poukazom na uvedené, krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca uplatnenú v odvolaní, podľa ktorej vo veci koná zaujatý sudca.

Po vrátení veci, bude úlohou okresného súdu, odstrániť existujúcu vadu konania spočívajúcu v procesnej nespôsobilosti mal. dieťaťa a to ustanovením kolízneho opatrovníka mal. Miroslavovi, doplniť dokazovanie v naznačenom smere, vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania z hľadiska určujúcich zákonných kritérií, rozhodujúcich pre zmenu výchovného prostredia u mal. detí, vo veci opätovne rozhodnúť, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať kritéria, uvedené v ust. .

Prvostupňový súd je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .