Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_2T-184-2012.pdf
PDF · 117.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/184/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. septembra 2013 v Bratislave
rozhodol:
obžalovaný E. C. G. G. É. Š. : nar. XX.XX.XXXX v V., bytom M., Š. Č.. XXX, vo X. Ú. na X. X. V. D. XX. D. XXXX Y. XX. L. XXXX
u z n á v a s a za v i n n é h o, že
v bode 1/
dňa 15. marca 2004 v presne nezistenom čase si od nezistenej osoby pre vlastnú potrebu kúpil 5,17 g heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu, so zastúpením účinnej látky 7,0 ±0,1% hmotnostného, ktorý obsahoval 362 mg čistej látky diacetylmorfínu, z ktorého by bolo možné pripraviť 45 priemerných dávok drogy, a tento prechovával u seba v motorovom vozidle značky Toyota, červenej farby, W.: V.- XXXJF, zabalený v alobale do tvaru gule v mikroténovom sáčku, a tento prechovával do času okolo 00:05 hod. dňa 16. 03. 2004, kedy bol v Bratislave na ulici Y. zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ PZ Bratislava, ktorej uviedol, že v alobale v mikroténovom sáčku sa nachádza heroín, a heroín dobrovoľne vydal následne privolanému policajnému orgánu, pričom heroín (diacetylmorfín) je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok,
v bode 2/
v presne nezistenom dni v polovici mesiaca jún 2003 v čase okolo 05:00 hod. v V. na V. H.. Č.. X, v byte svojej družky poškodenej X. M., s ktorou v tom čas žil v spoločnej domácnosti, prišiel za poškodenou do spálne,
strhol z nej paplón a začal jej nadávať vulgárnymi výrazmi zaznamenanými vo vyšetrovacom spise, tiež kričal že ju zabije, začal poškodenú svojimi päsťami udierať po celom jej tele, poškodená sa schúlila na ľavú stranu a rukami si chránila tvár, kričala na obžalovaného čo robí, no obžalovaný stále bil poškodenú asi 10 minút, pričom poškodenej X. M. spôsobil zlomeninu IX. a X. rebra vpravo bez posunu, pohmoždenie pravej strany hrudníka, udreninu ľavej slabinovej oblasti, s predpokladanou dobou liečenia 3 - 4 týždne,
v bode 3/
dňa 31. októbra 2003 v čase asi okolo 23:00 hod. v Bratislave na V. ul. č. X, v byte svojej bývalej družky poškodenej X. M., s ktorou žil v spoločnej domácnosti do augusta 2003, v spálni pristúpil k poškodenej odzadu, chytil ju za jej plecia obidvoma rukami a hodil ju na posteľ, sadol si na poškodenú, pričom svojou pravou rukou držal poškodenú za jej vlasy a svojou ľavou rukou ju udieral päsťou do jej stehien, počas toho jej nadával vulgárnymi výrazmi zaznamenanými vo vyšetrovacom spise, kričal že ju zabije, kričal že buď bude poškodená s ním žiť normálne, alebo že ju zabije, toto trvalo asi 15 minút, potom sa presunuli do kuchyne kde obžalovaný kričal na poškodenú, že nebude nikam chodiť, bude stále doma zavretá lebo ju ostrihá, na to obžalovaný zobral nožnice zo šuflíka v kuchyni, chytil poškodenú zozadu za jej vlasy a odstrihol jej ich až po temeno, a tiež na druhý deň ráno po tom, čo vstali, medzi 08:00 hod. a 09:00 hod. kričal na poškodenú, že nech M. vypadne a nech sa v byte už viac neukazuje, nech sa neopováži prísť do bytu poškodenej niečo jej pomôcť, že všetko si bude poškodená robiť sama, že poškodená bude s obv. C. normálne žiť, a tiež keď obžalovaný odišiel z bytu, tak sa poškodenej telefonicky vyhrážal že sa obesí, ale najprv pôjde ona - poškodená a až potom on - obžalovaný,
v bode 4/
dňa 12. januára 2007 na schodišti obytného domu M. XX, V., našiel cudzí občiansky preukaz č. F. XXXXXX na osobu Ľ.E. O., ktorý upravil tak, že nalepil svoju fotografiu do tohto občianskeho preukazu, dal novú fóliu a občiansky preukaz zažehlil, a tiež následne upravil cudzí preukaz poistenca verejného zdravotného poistenia vydaný X. K. P., a to tak, že údaje z preukazu vygumoval a doplnil tam osobné údaje osoby Ľ. O.Z. totožné s vyššie nájdeným občianskym preukazom, a dňa 13. januára 2007 išiel do OC N. na P. N., kde v predajni D. oslovil predajcu s tým, že si chce vybrať akciový telefón značky Nokia XXXX a paušál 250, a predajcovi za účelom preukázania svojej totožnosti a za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy predložil vyššie uvedené sfalšované doklady, avšak predajca po prezretí dokladov zistil, že tieto sú pravdepodobne sfalšované, a privolal hliadku PZ, ktorá obžalovaného zadržala, pričom v prípade uzatvorenia zmluvy zo strany obžalovaného by bola poškodenej spoločnosti D. F., R..F.., P. X/A, V., spôsobená škoda vo výške 7.999,- Sk (265,52,- Eur) za mobilný telefón, a vo výške 4.992,- Sk (165,7,- Eur) za tri mesiace používania paušálu.
T e d a
v bode 1/
neoprávnene omamnú látku kúpil a prechovával po akúkoľvek dobu,
v bode 2/
inému sa vyhrážal usmrtením takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a čin spáchal na blízkej osobe, a súčasne inému úmyselne ublížil na zdraví,
v bode 3/
iného násilím nútil, aby niečo konal, a taký čin spáchal na blízkej osobe,
v bode 4/
podstatne pozmenil obsah verejnej listiny v úmysle, aby sa použila ako pravá, a použil ju ako pravú, a súčasne v úmysle spáchať prečin, dopustil sa konania bezprostredne smerujúceho k obohateniu seba na škodu cudzieho majetku tým, že uvedie niekoho do omylu, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, pričom k dokonaniu prečinu nedošlo,
č í m s p á c h a l
v bode 1/
trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods.1 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona účinného do 01. 01. 2006,
v bode 2/
trestný čin násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods.1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 01. 01. 2006, v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Trestného zákona účinného do 01. 01. 2006,
v bode 3/
trestný čin vydierania podľa § 235 ods.1, ods.2 písm. c/ Trestného zákona účinného do 01. 01. 2006,
v bode 4/
prečin falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
Podľa § 37 Trestného zákona č 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného - pretože pokladá trest uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3 T/158/2007 za dostatočný.
Podľa § 73 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný vo vzťahu ku všetkým žalovaným skutkom.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný vo vzťahu ku všetkým žalovaným skutkom, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasom stanovisku i prokurátora (§ 257 ods. 5 Tr. por.) súd rozhodol podľa § 257 ods. 6, 7 Tr. por. a to, že vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení.
Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (v bode 1/), trestný čin trestný čin násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods.1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (v bode 2/), trestný čin vydierania podľa § 235 ods.1, ods.2 písm. c/ Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 (v bode 3/), prečin falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.(v bode 4/).
Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa § 2 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
-5- 2 T/184/2012
Trestná sadba žalovaného trestného činu podľa 187 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. zák. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 1. januára 2006 bola dva roky - osem rokov. Podľa súčasne platného Trestného zákona je tri roky - desať rokov. Trestná sadzba žalovaného trestného podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bola do dvoch rokov. Podľa súčasne platného Trestného zákona je šesť mesiacov až dva roky. Trestná sadzba žalovaného trestného činu podľa § 235 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bola dva roky - osem rokov. Podľa súčasne platného Trestného zákona je štyri roky - desať rokov. Trestná sadzba žalovaného trestného podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom podľa § 221 Tr. zák. je až na tri roky.
Podstatou úhrnného trestu je, že páchateľovi musí byť za zbiehajúcu sa trestnú činnosť uložený vždy len jediný a jednotný trest (jeden trest, ktorý môže vnútorne pozostávať z viacerých druhov trestu, napríklad popri peňažnom treste, možno uložiť i trest zákazu činnosti, avšak vždy ide z vonkajšieho hľadiska o jeden jednotný trest ukladaný za najťažší zo zbiehajúcich sa trestných činov). Úhrnný trest sa preto v podstate vôbec nelíši od trestu ukladaného za jeden trestný čin, pričom je bez významu, či jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov bol spáchaný za účinnosti Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a druhý zo zbiehajúcich sa trestných činov spáchaný až za účinnosti Trestného zákona účinného od 1. januára 2006. Obidva Trestné zákony preto zhodne počítajú s tým, že ak páchateľ spácha viacero trestných činov v súbehu (v jednočinnom alebo viacčinnom) bude mu ukladaný len jeden jednotný trest a to podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný). Ak sa má ukladať úhrnný trest v prípadoch, v ktorých časť trestnej činnosti bola spáchaná a právne kvalifikovaná podľa Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 a časť po tomto dátume je vždy potrebné najskôr skúmať, či pre páchateľa nie je priaznivejšie právne kvalifikovať celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 a v prípade, že to nie je možné, bude potrebné ukladať úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktorý sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a to bez ohľadu na to, či je najprísnejšie trestný, trestný čin právne kvalifikovaný podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 alebo trestný čin právne kvalifikovaný podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006. Porovnávajú sa pritom len trestné sadzby uvedené v osobitnej časti Trestného zákona bez ich prípadných úprav a ak je po tomto porovnaní najprísnejšie trestným trestný čin spáchaný do 31. decembra 2005, bude sa ukladať jednotný jeden úhrnný trest podľa § 35 ods. 1 (prípadne podľa § 35 ods. 2) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Iný výklad, napríklad taký, že vždy je potrebné ukladať úhrnný trest podľa nového Trestného zákona, nemožno akceptovať, nakoľko by zvýhodňoval páchateľa v tom smere, že by bol nepostihnuteľný za prípadnú prísnejšiu trestnú činnosť spáchanú do 31. decembra 2005. V danom prípade súd preto vychádzal pri ukladaní trestu z ustanovení Trestného zákona účinného do 1. januára 2006.
V bode 1/obžalovaný tým, dňa 15. marca 2004 si kúpil od nezistenej osoby pre svoju vlastnú potrebu heroín s prímesou kofeínu ja paracetamolu a tento prechovával u seba v motorovom vozidle spôsobom, že ho mal zabalený v alobale v tvare gule v mikroténovom sáčku. Prechovával ho do času kým nebol zastavený
a kontrolovaný hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky. Tým, že predmetnú omamnú látku kúpil a prechovával naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. V bode 2/ v polovici mesiaca jún 2003 v ranných hodinách v byte svojej v tom čase družky - s ktorou žil v spoločnej domácnosti ju napadol v spálni a to spôsobom, že strhol z nej paplón - nadával jej
vulgárne, kričal, že ju zabije - fyzickým spôsobom ju päsťami udieral po celom tele v dôsledku čoho sa poškodená bránila - jej spôsobil zranenia a to zlomeninu IX. a X. rebra vpravo bez posunu, pohmoždenie pravej strany hrudníka, udreninu ľavej slabinovej oblasti - s predpokladanou dobou liečenia tri - štyri týždne - naplnil zákonne znaky skutkovej podstaty trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (pretože tento poškodenej sa vyhrážal takým spôsobom - vyhrážanie zabitím, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu. V danom prípade išlo o družku, s ktorou žil v spoločnej domácnosti a tým, že jej spôsobil zranenia jej úmyselne ublížil na zdraví - § 221 ods. 1 Tr. zák. účinný do 1. januára 2006). V bode 3/ opätovne vo vzťahu ku poškodenej v tom čase družke - X. M. túto okrem toho, že fyzicky napadol a vulgárne jej nadával, s tým, že na ňu kričal - že v prípade, že táto keď nebude s ním žiť normálne - že ju zabije - čo trvalo asi pätnásť minú, taktiež, že na ňu kričal keďe zavretá doma, v kuchyni jej ostrihal vlas až po temeno a následne na nasledujúci deň kričal na ňu, aby M. vypadla a aby sa viac neukazovala a táto nech sa neopováži prísť do bytu poškodenej niečo jej pomôcť. Obžalovaný sa poškodenej telefonicky vyhrážal, že sa obesí - ale najprv to bude poškodená a následne on - násilím túto poškodenú - družku nútil, aby niečo konala naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. V bode 4/dňa 12. januára 2007 obžalovaný našiel na schodišti bytového domu v V. na H. M.Č. XX cudzí občiansky preukaz. Predmetný občiansky preukaz upravil spôsobom, že nalepil do občianskeho preukazu svoju fotografiu - dal novú fóliu a občiansky preukaz zažehlil. Následne tiež upravil i cudzí preukaz poistenca verejného zdravotného poistenia - z predmetného preukazu vygumoval a doplnil tu osobné údaje predmetnej osoby a dňa 13. januára 2007 s predmetným nájdeným občianskym preukazom išiel do obchodného centra kde v predajni D. oslovil predajcu s tým, že si chcel vybrať mobilný telefón. Za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy predložil vyššie uvedené sfalšované doklady. Predajca predmetnej predajne po prezretí predmetných dokladov zistil, že tieto sú pravdepodobne sfalšované a preto privolal hliadku polície, ktorá obžalovaného zadržala. Týmto protiprávnym konaním obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. s prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 31 ods. 1, veta prvá Tr. zák. (zákona č. 140/1961 Zb.) pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho
následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.
Pri určovaní stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť podľa § 3 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov neprihliadol súd len k okolnostiam, ktoré zakladajú znaky trestného činu, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným, ale i k ostatným skutočnostiam, ktoré síce nie sú nutné k naplneniu znakov trestného činu, ale ktoré však charakterizujú spáchaný skutok alebo jeho páchateľa a majú vplyv na ich konkrétnu spoločenskú nebezpečnosť. Vykonanie činu, jeho konkrétne následky, okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný dávajú súdu dostatočný záver odôvodňujúci v tom, že v danom prípade práve vzhľadom i na značný časový odstup
- viac ako šesť rokov ide už o trestný čin menšej spoločenskej nebezpečnosti.
Ako bolo preukázané z odpisu registra trestov a z pripojených spisov - obžalovaný do vyhlásenia rozsudku bol celkove sedemkrát postavený pred súd a právoplatne odsúdený - z toho sa trikrát sa na jeho osobu hľadí ako by nebol odsúdený, jeden krát - amnestia prezidenta republiky. Obžalovaný bol päťkrát uznaný vinným a odsúdeným v časovom období od roku 1989 do 1997. Dňa 14. novembra 2002 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní dva roky (Okresný súd Pezinok, sp. zn. PK 1 T/13/97). Uznesením Okresného súdu Levice (sp. zn. 1 Pp/121/02) bolo rozhodnuté, že v rámci skúšobnej doby podmienečného prepustenia sa osvedčil. Až následne v roku 2007 bol obžalovaný uznaný vinným a odsúdeným Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 3 T/158/2007 podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. a iné a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov. Rozsudok vo veci nadobudol právoplatnosť dňa 20. septembra 2007.
Teraz žalované skutky boli dokonané v časovom období - jún 2003, 31. október 2003, 15. marec 2004, 12. január 2007. Možno v danej veci konštatovať - že v čase vyhlasovania rozsudku - uplynulo dlhšie časové obdobie (v rámci prvého a druhého skutku - desať rokov, tretieho skutku
- deväť rokov a v rámci štvrtého skutku viac ako šesť rokov). Vzhľadom na samotnú dĺžku konania, postoj obžalovaného k predmetnému trestnému stíhania (obžalovaný urobil vyhlásenie vo veci, že je vinný vo vzťahu ku všetkým skutkom, ktoré boli v obžalobnom návrhu) - prihliadol súd na predmetnú skutočnosť pri rozhodovaní ohľadom ukladania trestu.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd je povinný prihliadnuť i na pomery páchateľa. Pod pomermi páchateľa má zákon na mysli také okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, ktoré priamo nesúvisia so spáchaním trestného činu, môžu však ovplyvniť úvahy o treste. Ide v podstate o osobné a rodinné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste.
Obžalovaný ako bolo preukázané z jeho výpovede a z listinných dôkazov ním predložených i v čase čo bol z jeho strany vykonaný trest odňatia slobody - uložený Okresným súdom Galanta, sp. zn. 3 T/160/2008 - podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody bol dňa 17. júna 2009 - zmenil spôsob svojho života a snaží sa zaradiť do spoločnosti. Predmetné odsúdenia mali teda na jeho osobu vplyv ohľadom individuálnej prevencie - výchovné pôsobenie trestu.
Počas tohto obdobia sa zamestnal. I keď mal viacerých zamestnávateľov - z dôvodu, že objektívna prekážka bola na strane zamestnávateľa (znižovanie stavu pracovníkov na predmetných pracoviskách)
- zamestnávateľmi bol hodnotený vždy kladne. Pracovné povinnosti si riadne plnil, svedomite a načas. Jeho nadriadení boli s jeho prácou vždy spokojní. Bola na jeho osobe vidieť snaha o nápravu a vďaka možnosti pracovať. Nemal problémy zaradiť sa do pracovného kolektívu a jeho nadriadení boli plne spokojní s jeho prácou ako i samotným zodpovedným prístupom k práci. Dôkazom toho bol i fakt, že s obžalovaným neukončili pracovný pomer, iba prerušili na čas doby výkonu trestu. Dokonca obžalovaný si riadne plní i svoje záväzky a splácal dlhy a zamestnávateľ mu na základe exekučného príkazu zrážal pravidelne zo mzdy. V súčasnosti - teda v čase vyhlasovania rozhodnutia - obžalovaný bol zamestnaný u U. F. P., F..E.., V. ako technický operátor. O predmetnej skutočnosti predložil pracovnú zmluvu, z ktorej bolo preukázané, že jeho pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú a to do 31. augusta 2014. Pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 15. augusta 2013. V spoločnosti R. F., F..E..D.. Y. F. bol zamestnaný od 6. marca 2013 do 30. júna 2013. Pracovná dohoda nebola predĺžená z dôvodov znižovania pracovných síl na pracovisku Y. F. F.. I z predmetných skutočností vyplýva - ako to bolo vyššie rozvedené, že obžalovaný i napriek nepriaznivej ekonomickej situácii v spoločnosti vykonáva prácu - je zamestnaný a v prípade, že je prepustený z objektívnych dôvodov - prácu sa snaží si nájsť a teda vykonávať. I keď má bydlisko svoje v Kajali - i napriek tejto skutočnosti nemá problém pracovať mimo svojho bydliska niekoľko kilometrov a za prácou teda dochádzať denno - denne.
Obžalovaný spoločne so svojou družkou G. X. s maloletým synom F. X., ako i s dcérami družky a jej matkou bývajú v rodinnom dome v M.. Všetky deti sú stále školopovinné. Pokiaľ ide o maloletého syna F. - ktorý je synom obžalovaného a družky tento od 1. septembra 2013 navštevuje siedmy ročník základnej školy v M.. Dcéry družky navštevujú štúdium na vysokej škole a nadstavbové štúdium. I keď družka je zamestnaná ako i obžalovaný - na chode domácnosti sa podieľajú obaja finančne. Matka družky je starobná dôchodkyňa, ktorá pred štyrmi rokmi utrpela mozgovú príhodu a preto obžalovaný vzhľadom na jej zdravotný stav jej vypomáha po zdravotnej stránke (doprovod k lekárom do T., starostlivosť o jej osobu).
V mieste bydliska ako bolo preukázané zo správy od Obecného úradu M. - na osobu obžalovaného neboli žiadne sťažnosti, so susedmi ako i s obyvateľmi obce vychádza dobre a celkove je hodnotený kladne. Nebol riešený v priestupkovom konaní. Z uvedeného vyplýva, že sa snaží dodržiavať právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si povinnosti vo vzťahu k štátu i voči spoločnosti - nezneužíva svoje práva voči spoluobčanom (§ 33 písm. g/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov.
Každý spáchaný trestný čin je totiž potrebné posudzovať individuálne a vo vzájomných súvislostiach. Obžalovaný spáchanie skutkov úprimne oľutoval. Táto jeho ľútosť nebola vyjadrená len konkrétne - riadne sa zamestnanie, vedenie riadneho života, ale i počas celého dokazovania na súde, ako i v rámci záverečnej
reči a práva posledného slova. Jeho ľútosť nebola len formálnym vyhlásením, ale i skutočným vnútorným postojom k žalovanému trestnému činu (§ 33 písm. ch/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov).
Podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolené súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest je právnym následkom trestného činu a musí byť teda úmerný k spáchanému trestnému činu. Je teda už len následnou represiou. I represiu však je potrebné používať rozumne, t. j. len v miere, v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, musí sa totiž tiež rešpektovať osobnosť páchateľa a nepôsobiť mu zbytočné utrpenie.
K náprave obžalovaného postačilo podľa názoru súdu, že sa viedlo voči nemu trestné stíhanie, vec sa prejednala pred súdom a negatívne sa zhodnotilo jeho konanie. Nebolo nutné ukladanie akéhokoľvek druhu trestu. Súd preto v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 37 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov a upustil od uloženia súhrnného trestu - vzhľadom na právoplatné odsúdenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3 T/158/2007. Pri takejto úvahe súdu (i napriek tomu, že do úvahy prichádzalo ukladanie súhrnného trestu - v súlade s asperačnou zásadou - sadzba dva roky - desať rokov osem mesiacov) - súd vychádzal i z judikatúry najvyššieho súdu
- zmyslom ustanovenia § 37 Tr. zák. je zabrániť nadbytočne dlhému výkonu trestu odňatia slobody - ak účelu trestu vzhľadom k osobe páchateľa možno dosiahnuť už výkon trestu odňatia slobody uloženého predchádzajúcim rozsudkom (NS ČSSR - 4 Tz 14/1966),
- pri upustení od uloženia súhrnného trestu podľa § 37 Tr. zák. platia všeobecné zásady pre výmeru trestu (§ 31 Tr. zák.). Najmä je nutné zhodnotiť stupeň spoločenskej nebezpečnosti prejednávanej i predchádzajúcu trestnú činnosť, pomery páchateľa a možnosť jeho nápravy, a to i so zreteľom k tomu, ako doterajší výkon trestu uloženého skorším rozsudkom plní svoj účel (NS ČSR - 6 Tz 35/1970).
V danej veci súd konštatuje pokiaľ ide i rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3 T/158/2007. Predmetné žalované skutky boli dokonané dňa 17. júna 2006 a 10. júla 2006. Rozsudok v predmetnej veci bol vyhlásený dňa 20. septembra 2007. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20. septembra 2007. Skúšobná doba podmienečného odsúdená mala teda uplynúť dňa 20. septembra 2012. Do vyhlásenia rozsudku - sp. zn. 2 T/184/2012 - vo veci nebolo rozhodnuté či obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil alebo neosvedčil.
Pokiaľ išlo o odsúdenie Okresným súdom Galanta, sp. zn. 3 T/160/2008. Žalovaný skutok bol dokonaný dňa 26. januára 2008. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený i trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní tri roky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. októbra 2008. Obžalovaný výkon trestu odňatia slobody nastúpil dňa 24. novembra 2008. Uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1 Pp/52/2009, zo dňa 17. júna 2009 bol podmienečne prepustený z výkonu predmetného trestu a to dňa 17. júna 2009 s tým, že mu bola uložená skúšobná doba v trvaní dva roky
- t. j. do 17. júna 2011. I keď vo veci nebolo rozhodnuté - vzhľadom na ustanovenie § 68 ods. 2, 3 Tr. zák. sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Pokiaľ išlo o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá tento trest bol vykonaný.
I toto boli dôvody, ktoré súd viedli k tomu, že vo veci upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3 T/158/2007 a mal za to, že tento trest bol dostatočný (§ 37 Tr. zák.).
V predmetnej veci bolo v prípravnom konaní vykonané znalecké dokazovanie vo vzťahu k obžalovanému - znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, Doc. MUDr. W. M., CSc. a MUDr. O. Y.. Znalci v písomne vypracovanom znaleckom posudku na základe vyšetrenia vo vzťahu k obžalovanému mali za to, že v čase vypracovania znaleckého posudku bol závislý od opoidov (heroínu), I keď prerušil užívanie drog, riziko relapsu so systematickým užívaním drog bola vysoká i po dlhšie trvajúcom abstinovaní. Zo spoločensko-preventívnych dôvodov preto znalci vo vzťahu k obžalovanému navrhli uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 2. novembra 2011. Súd preto v súlade s ustanovením § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou. v bode 1/ neoprávnene omamnú látku kúpil a prechovával po akúkoľvek dobu,
v bode 2/
inému sa vyhrážal usmrtením takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a čin spáchal na blízkej osobe, a súčasne inému úmyselne ublížil na zdraví,
v bode 3/
iného násilím nútil, aby niečo konal, a taký čin spáchal na blízkej osobe,
v bode 4/
podstatne pozmenil obsah verejnej listiny v úmysle, aby sa použila ako pravá, a použil ju ako pravú, a súčasne v úmysle spáchať prečin, dopustil sa konania bezprostredne smerujúceho k obohateniu seba na škodu cudzieho majetku tým, že uvedie niekoho do omylu, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, pričom k dokonaniu prečinu nedošlo,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia na Krajský súd v Bratislave, pro- stredníctvom tunajšieho súdu.