Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4T/31/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Silviom Bolečekom, PhD. a prísediacich sudcov Mgr. Eriky Berčíkovej a Mgr. Petra Zelenčíka, v trestnej veci obžalovaného H. Q., stíhaného pre zločin lúpež podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa X.J. XXXX, takto

rozhodol:

obžalovaný H. Q., F.. XX. M. XXXX v Brezne, trvale bytom T., B. XX, Q..Č.. ÚVV B. Bystrica,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

že dňa X.Z. XXXX približne o XX.XX U.. R. T., Č. G., na príjazdovej ceste k areálu píly spoločnosti Z. J..S..Z.., napadol Š. H., s ktorým sa spočiatku vzájomne strkali, následne poškodeného strčil na zem, v dôsledku čoho obaja spadli na zem, kde sa Š. H. ležiac na chrbte bránil útoku, držiac H. Q. za ľavú ruku, ktorý mu pravou rukou prehľadal ľavé predné a zadné vrecko nohavíc, pričom mu povedal, že keďže obaja pred tým v pohostinstve prehrali, musia sa nejako vyrovnať a navyše Š. H.Š. povedal, že ho bude musieť asi zabiť, pričom mu zo zadného vrecka nohavíc vytiahol 2 ks 5 Eur bankovky, tiket Sinottip a z ľavého vrecka nohavíc mince v hodnote 5 Eur, pričom rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XXX/XX W. C. XX. D. XXXX bol uznaný za vinného okrem iného aj z trestného činu lúpeže podľa , Tr. za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky so zaradením do II. NVS a rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. XT XX/XX W. C. XX.J. XXXX bol uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa , Tr. za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov a osem mesiacov so zaradením do O.. F.,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák.,

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák.,§ 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere XX (C.) S..

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný H. Q. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovanému H. Q. ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému H. Tomajkovi ukladá ochranný dohľad vo výmere 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného H. Q., výsluchom svedka poškodeného Š. H., výsluchom svedkov E. G., A. Š., E. D., H. J., L. T., prečítaním výpovede svedka E. A., podľa prečítaním znaleckých posudkov, výsluchom znalca, podľa prečítal listinné dôkazy, hodnotenie a register trestov na obžalovaného a zistil nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný H. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe, poprel. Uviedol, že dňa 4. októbra 2012 mu E. A. požičal 10 Eur a to konkrétne 1 ks 10 Eur bankovky. Spolu s A. išiel ráno dňa 5. októbra 2012 do roboty a okolo 15.00 hod. sa obžalovaný vrátil k A. do bytu, kde spolu vypili fľašu vína. Následne išli k A. bratrancovi a do krčmy do G. dorazili okolo 19.00 hod. Pri ich príchode sa poškodený v krčme nenachádzal. A. objednal pivo s vodkou a dal obžalovanému 5 Eur. Za celý večer obžalovaný vypil jedno pivo a päť vodiek. Pretože A. došli peniaze, tak mu svedok T. požičal 5 Eur, pretože obžalovaný povedal, že peniaze nemá aj keď podľa vlastných slov mal asi 14 Eur a to z toho dôvodu, aby si ich od neho nepožičal A. naspäť a neprepil ich. Asi okolo 22.00 hod. A. odišiel preč z krčmy. Obžalovaný sa bavil so svedkom T., ktorý hral na automate a po ňom hral na automate aj poškodený, ktorý povedal obžalovanému, že všetko prehral a chcel si od obžalovaného požičať peniaze, čo obžalovaný odmietol. Obžalovaný dopil, dofajčil a išiel domov pešo smerom na T.. Poškodeného videl obžalovaný v ten večer v krčme prvý krát v živote a pokiaľ poškodený tvrdí, že ho obžalovaný napadol, tak si ho musel s niekým zmýliť. Podľa názoru obžalovaného poškodený prehral na automate peniaze a chcel túto prehru zakryť lúpežou. Okrem aktivačných prác v obci T. pracoval obžalovaný do jeho zadržania aj v I. H., kde pásol barany a mesačne dostával výplatu medzi 200 až 300 Eur. Túto výplatu dostal naposledy koncom mesiaca august 2012 a v septembri 2012 dostal len dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur. V krčme, kde sa stretol s poškodeným bol obžalovaný prvý krát a nikoho okrem A. tam nepoznal. V krčme podľa obžalovaného vzniklo malé nedorozumenie, keď sa ich domáci pýtali čo tam robia, tak obžalovaný ukázal päsťou J.i. Obžalovaný na záver svojej výpovede uviedol, že objekt kancelárie spoločnosti ONERTEX pozná, nakoľko v minulosti si tam chodil potvrdzovať papiere na úrad práce.

Svedok poškodený Š. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v piatok 5. Z. XXXX oslavoval narodeniny a teda počas pracovnej doby, t.j. do 22.00 hod. vypil asi 3,5 dcl alkoholu a do krčmy prišiel okolo 22.30 hod. Pri príchode mal so sebou 20 Eur bankovku a niekoľko drobných. Poškodený si kúpil jedno pivo za 0,80 Eur a za 1 Euro natipoval športové zápasy pri tipovacom stroji. Keď zbadal svojho kolegu A. kúpil dva poldeci, čo stálo 1,20 Eur a išiel si k nemu sadnúť. Po A. odchode hral na automatoch asi 20 minút a minul 6 Eur. Z krčmy odišiel sám okolo polnoci. Počas cesty nepočul, žeby niekto išiel za ním. Až keď bol pred kanceláriou spoločnosti ONERTEX počul že za ním niekto ide, otočil sa a zbadal postavu. Tejto postavy sa opýtal, čo tam robí. Z. bola, že stráži objekt, na čo poškodený povedal tejto osobe, že nikdy ho tu nevidel a on tu pracuje. Poškodený prišiel bližšie k osobe a začali sa spolu strkať. Po chvíľke sa táto osoba otočila a poškodený si myslel, že ide preč. Poškodený išiel domov, teda každá osoba išla opačným smerom. Po chvíli počul poškodený buchnúť bráničku a videl, že táto osoba ide za ním. (Na priamu otázku predsedu senátu, či tou osobou, o ktorej hovorí poškodený je obžalovaný, svedok poškodený uviedol, že je tou osobou tu prítomný v pojednávacej miestnosti obžalovaný.) Poškodený sa opýtal obžalovaného, čo vlastne po ňom chce, na čo mu obžalovaný povedal, že ty si prehral, aj som prehral, musím si to nejako vynahradiť. Obžalovaný sa rozbehol smerom k poškodenému, strčil do poškodeného, na čo poškodený spadol na zem. Poškodený ležal na chrbte a snažil sa obžalovaného prevaliť zo seba na zem. V tomto momente mu obžalovaný povedal, že ho bude musieť asi zabiť. Toto zopakoval obžalovaný asi dvakrát. Poškodený mal pravú ruku v pozícii, v ktorej sa snažil obžalovaného odtlačiť ( poškodený sa útoku obžalovaného bránil, ale nepodarilo sa mu ho od seba odtlačiť) a dlaň ľavej ruky mal na hrudníku. V tomto momente poškodený cítil, ako mu obžalovaný chodí po vreckách. V prednom vrecku mal drobné a tiket a v zadnom vrecku mal dva kusy bankoviek o hodnote 5 Eur, teda dokopy 10 Eur. Obžalovaný vytiahol poškodenému peniaze, postavil sa a odišiel k hlavnej ceste. Poškodený svojim mobilom volal na políciu a ponáhľal sa do krčmy. V krčme sedel J. a dovtedy poškodenému neznámy svedok T., ktorý poškodenému povedal, že videl ako obžalovaný išiel z krčmy za poškodeným. Po príchode polície sa ho príslušníci pýtali čo sa stalo a poškodený im to objasnil. Následne spolu s policajtmi išiel hľadať osobu, ktorá ho napadla a po nájdení obžalovaného, tento mal v zadnom vrecku dva kusy päť eurových bankoviek. Poškodený ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že si nespomína, na prítomnosť obžalovaného v krčme. Obžalovaný ho o peniaze nežiadal a ani poškodený nežiadal obžalovaného o pôžičku peňazí, nakoľko mal pri sebe vlastnú hotovosť. Počas lúpežného prepadu mal na sebe poškodený ruksak s reflexným krúžkom a tento reflexný krúžok našli policajti na zemi na mieste lúpežného prepadu. Na otázku prokurátora OP poškodený uviedol, že je na 100 % presvedčený, že osobou, ktorá ho mala lúpežne prepadnúť je osoba nachádzajúca sa v pojednávacej miestnosti a to obžalovaný.

Svedok E. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je starostom obce Beňuš od roku 1990. Obžalovaný si na obecnom úrade vykonával trest povinnej práce, pričom s ním neboli žiadne problémy, svedomite si plnil úlohy a obecný úrad bol s výkonom trestu povinnej práce spokojný.

Svedok A. Š. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v I. H. pracuje ako robotník. V tej istej spoločnosti pracuje aj otec obžalovaného, pričom svedok má vedomosť o tom, že obžalovaný bol otcovi pomáhať pri výkone jeho pracovných povinností. Svedok priznal, že obžalovanému v auguste 2012 odovzdal 270 Eur, ale tie poslal obžalovanému jeho otec. Na záver svojej výpovede svedok dodal, že obžalovaný nebol zamestnancom I. H. a preto mu nemohla byť žiadnym spôsobom vyplatená mzda zo strany tejto spoločnosti.

Svedok E. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je veľmi šikovný chlapec, v domácnosti varí, perie a stará sa o domácnosť. Ona sama nemá vedomosť o agresívnom správaní obžalovaného. Svedkyňa potvrdila skutočnosť, že otec obžalovaného je zamestnaný v I. H., kde mu chodil obžalovaný pomáhať a finančne pomáhali obžalovanému aj jeho otec aj jeho matka.

Svedok H. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v noci z 5. na 6.októbra 2012 sa nachádzal v pohostinstve v Gašparove. Svedok uviedol, že spolu s poškodeným robia v tej istej spoločnosti a obžalovaného svedok nepozná, avšak v ten večer ho videl sedieť v krčme spolu s A.. S obžalovaným mal konflikt, nakoľko tento zaťal päsť a ukázal mu poď von, čo však svedok ignoroval, načo obžalovaný prestal s takýmto správaním. Poškodený H. prišiel do krčmy po 22.00 hod. a pil pivo, rovnako tak pivo pil aj obžalovaný. Svedok dodal, že nevie kedy z krčmy odišiel obžalovaný a poškodený. Keď sa poškodený vrátil do krčmy tak sa ho svedok pýtal prečo je zamazaný, načo mu poškodený povedal, že ho prepadol ten, čo sedel s A. a ukázal na konkrétne miesto, na ktorom sedel v krčme obžalovaný. Na záver svojej výpovede svedok dodal, že si nepamätá či poškodenému kúpil kofolu a či povedal poškodenému, že mal konflikt s obžalovaným.

Svedok L. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v noci z 5. na 6. októbra 2012 sa nachádzal v krčme v G., kde sedel pri stole s H. J. a pri vedľajšom stole sedel obžalovaný spolu s E. A.. Obžalovaný mal so J. slovný konflikt. Po 22.00 hod. prišiel do krčmy poškodený H., ktorého svedok videl hrať na hracom automate. Svedok nevie uviesť, kedy odišiel poškodený H. z krčmy avšak popri tom ako svedok pred krčnou telefonoval, z krčmy odišiel aj obžalovaný, ktorý išiel smerom na Beňuš a podľa svedka je fyzicky možné, že sa poškodený s obžalovaným mohli stretnúť. Svedok ďalej uviedol, že sa v krčme s obžalovaným bavil popri tom, ako hral svedok na automate, pričom mu obžalovaný povedal, že nemá peniaze na autobus a že nemá ísť ako domov. Svedok požičal A.i 5 Eur, pričom podľa svedka dovtedy platil alkohol obžalovaný Q.. Potom čo sa vrátil do P. H. tak povedal ostaným, že ho prepadol ten čo sedel na mieste, na ktorom sedel obžalovaný a ukázal na to konkrétne miesto. Po príchode polície išiel svedok hľadať osobu obžalovaného, nakoľko po zoznámení sa s ním vedel o koho sa jedná.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora OP sa čítala výpoveď svedka E. A. z prípravného konania v ktorej uviedol, že koncom septembra 2012 požičal obžalovanému 15 Eur. V piatok dňa 5. októbra 2012 požičal svedok obžalovanému 10 Eur v dvoch 5 eurových bankovkách a potom išiel spolu s obžalovaným do krčmy do G.. Svedok sedel v krčme do vtedy kým neprepil všetky peniaze a potom odišiel domov. Po jeho odchode obžalovaný v krčme zostal.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora OP sa podľa čítal znalecký posudok č. 116/2012 znalca E.. E. W., znalec odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, podľa ktorého u obžalovaného nezistil prejavy chorobného stavu závislosti od alkoholu. V prípade obžalovaného sa jednalo o stav jednoduchej opitosti bez narušenia kontaktu s realitou.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora OP sa podľa čítal znalecký posudok č. 6/2013 znalca E.. M. F., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, podľa ktorého osobnosť poškodeného je jednoduchšie štrukturovaná, javí sa ako extravertovaná s primeranými zvládacími a ovládacími mechanizmami. Poškodený podľa znalca neprejavuje prítomnosť sociálne nežiadúcich a patologických prejavov, takisto sa neprejavuje ani tendencia používať klamstvo. Nie je zvýraznená ovplyvniteľnosť, nepreukazuje sa prítomnosť vzťahovačnosti v sociálnom fungovaní. Sklony k fantazíjnemu spracovaniu skutočnosti, ani iné faktory znižujúce vierohodnosť výpovede poškodeného znalec nezistil.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora OP sa podľa čítal znalecký posudok č. 5/2013 znalca E.. L. P.Á., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinickej psychológie dospelých, podľa ktorej osobnosť obžalovaného je nevyrovnaná, má nevyrovnané sebavedomie a tendencie k impulzívnosti a egocentrickému zameraniu. Podľa znalkyne obžalovaný nedbá na sociálne pravidlá a zvykne sa presadzovať nevhodným spôsobom. V prípade obžalovaného boli zaznamenané tendencie k zakrývaniu, zahaľovaniu a disimulácie a teda v jeho prípade obžalovaný nemá zábrany skresliť, poprieť či alibisticky spracovať skutočnosť vo svoj prospech.

Z potvrdenia o zaistení vecí súd zistil, že dňa 6. októbra 2012 bola u obžalovaného zaistená finančná hotovosť 2 ks 5 eurových bankoviek, 1 ks 1 eurovej mince, 3 ks 20 centových mincí, 2 ks 10 centových mincí, 7 ks 5 centových mincí, 5 ks 2 centových mincí.

Z uznesenia zo dňa 12. novembra 2012 súd zistil, že tieto mince a bankovky boli vrátené poškodenému. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť obžalovaný cestou svojho obhajcu, v ktorej argumentoval, že mince a bankovky sú jeho. Z uznesenia okresnej prokuratúry zo dňa 10. decembra 2012 súd zistil, že sťažnosť obžalovaného bola zamietnutá ako nedôvodná.

Zo zápisnice o vrátení veci súd zistil, že dňa 31. decembra 2012 boli bankovky a mince vrátené poškodenému.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu súd zistil, že miesto činu sa nachádza v obci T., časť G.. Jedná sa o prístupovú cestu na pílu spoločnosti Z. s.r.o., pri stĺpe elektrického vedenia. Jedná sa o trávnatú časť plochy vedľa tohto stĺpa, pričom tráva je pováľaná. 5 metrov od stĺpa sa nachádza na ceste reflexný krúžok oranžovej farby.

Zo zápisu o dychovej skúške súd zistil, že dňa 6. októbra 2012 v čase o XX.XX hod. obžalovaný sa podrobil dychovej skúške na alkohol s výsledkom merania 0,70 mg/l.

Zo zápisu o dychovej skúške súd zistil, že dňa 6. októbra 2012 v čase o XX.XX hod. poškodený sa podrobil dychovej skúške na alkohol s výsledkom merania 0,88 mg/l.

Z pracovného hodnotenia, ktoré na obžalovaného vypracoval starosta obce T., súd zistil, že obžalovaný chodil do práce načas, bol zodpovedný a žiadnu prácu neodmietol. K pracovníkom obecného úradu bol úctivý.

Zo správy obce T. súd zistil, že obžalovaný sa v obci správa zdržanlivo a konflikty na verejnosti nevyvoláva.

Z evidencie priestupkov súd zistil, že v roku 2009 bol obžalovaný sankcionovaný za dva priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a v roku 2011 bol sankcionovaný za jeden priestupok proti majetku.

Zo zápisníc o konfrontáciách medzi svedkami T. I. J., T. I. A. súd zistil, že títo v týchto konfrontáciách vypovedali zhodne ako na hlavnom pojednávaní.

So súhlasom prokurátora OP a obžalovaného sa čítal znalecký posudok znalcov E.. E. W. I. E.. D. P., obaja znalci z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria, podľa ktorého poškodený v čase spáchania skutku cítil účinok alkoholu, negoval však prítomnosť alkoholického okienka a udalosti reprodukuje presne i s relatívne drobnými detailami. Podľa znalcov v prípade poškodeného išlo o stav jednoduchej opilosti a kontakt s realitou bol plne zachovaný. Znalci nezistili u poškodeného prejavy závislosti od alkoholu, či iných psychoaktívnych látok.

So súhlasom prokurátora OP a obžalovaného sa čítal znalecký posudok znalcov E.. E. W. I. E.. D. P., obaja znalci z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria, podľa ktorých obžalovaný v čase spáchania činu mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol aj svoje konanie ovládať. U obžalovaného znalci nezistili žiadne prejavy duševnej poruchy a prognóza jeho resocializácie závisí od získania náhľadu na požívanie alkoholu a preto navrhujú obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Znalec E.. W. vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na záveroch znaleckých posudkov. Konzumácia alkoholu u obžalovaného nedosahuje úroveň závislosti, pretože chýba fenomén narušenej kontroly pitia. Obžalovaný rovnako ako aj poškodený sa dokážu v prípade potreby zdržať požívania alkoholu. V stave triezvosti znalci u obžalovaného nenašli žiadne odchýlky správania smerom k protiprávnej činnosti, avšak pri požití alkoholu sa u obžalovaného prejavujú disociálne črty uvedené v znaleckom posudku. Podľa znalcov má resocializácia obžalovaného nádej na úspech, ak obžalovaný absolvuje ústavné protialkoholické liečenie, avšak ku koncu výkonu trestu, aby toto liečenie malo účinok v prípade jeho prepustenia na slobodu.

Obžalovaný H. Q. bol doposiaľ viackrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu T. T. J..W.. XT XXX/XXXX W. C. XX. D. XXXX za totožnú trestnú činnosť (mimo iné tiež za trestný čin lúpeže podľa , Tr. ), pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon, ktorého bol zaradený do II. NVS. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený 4. novembra 1999 a osvedčil sa 9. septembra 2012. Ďalej bol obžalovaný trestaný a to rozsudkom Okresného súdu T. J..W.. XT XX/XXXX W. C. XX. J. XXXX za totožnú trestnú činnosť (za trestný čin lúpeže podľa Tr. ), pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do III. NVS. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený 22. mája 2008 a osvedčil sa 31. augusta 2011. Tiež bol obžalovaný potrestaný trestným rozkazom Okresného súdu W. J..W.. XT XX/XXXX W. C.I. XX. F. XXXX pre prečin krádeže podľa Tr. zák. za čo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 150 hodín.

Zo spisu Okresného súdu T. T. J..W.. XT XXX/XXXX súd zistil, že rozsudkom zo dňa XX. D. XXXX bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa , Tr. a iné, nakoľko dňa 20. marca 1995 v obci T. proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin so zbraňou, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením do II. NVS. P. J. R. T. T. C. XX. E. XXXX odvolanie okresného prokurátora o obžalovaného zamietol. Dňa XX. I. XXXX bol obžalovaný dodaný do výkonu trestu odňatia slobody. Uznesením Okresného súdu v Q. W. C. X. F. XXXX bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 2 roky.

Zo spisu Okresného súdu T. sp.zn. XT XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom zo dňa XX. J. XXXX bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa Tr. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa Tr. zák., nakoľko dňa 24. januára 2001 v meste Brezno proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a znova spáchal obzvlášť závažný úmyselný trestný čin za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov so zaradením do III. NVS. P. J. R. T.F. T. C. XX. C. XXXX odvolanie obžalovaného zamietol. V ten istý deň bol obžalovaný dodaný do výkonu trestu odňatia slobody. Uznesením Z. J. R. H. W. C. XX. E. XXXX bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 3 roky. Z. J. H. K. W. C. X. D. XXXX vyslovil, že obžalovaný sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.

Zo spisu Z. J. W. J..W.. XT XX/XXXX súd zistil, že trestným rozkazom zo dňa 10. novembra 2011 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 150 hodín.

Súd uznesením podľa odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným na čl. 295 a to oboznámiť čipovú kartu J. W., nakoľko sám obžalovaný vo svoje výpovedi na HP potvrdil, že v krčme hovoril o tom, že nemá peniaze.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že vina obžalovaného H. Q. je preukázaná. Čo sa týka zločinu lúpeže proti sebe stoja dve verzie celého incidentu, a to verzia obžalovaného a verzia poškodeného. Pri vyhodnocovaní reálnosti a pravdivosti oboch verzií sa súd priklonil v plnom rozsahu k verzii poškodeného, ktorý napriek požitiu alkoholických nápojov podrobne popísal nielen samotný fyzický útok na svoju osobu, ale aj ďalšie okolnosti. Tento priamy dôkaz usvedčujúci zo spáchania trestného činu obžalovaného je podporený aj závermi znalcov, podľa ktorých poškodený síce cítil účinok alkoholu, avšak v stave jednoduchej opitosti neprišlo k narušeniu pamätovej stopy. Poškodený podľa znalcov neprejavuje prítomnosť sociálne nežiadúcich a patologických prejavov, takisto sa neprejavuje ani tendencia používať klamstvo. Nie je zvýraznená ovplyvniteľnosť, nepreukazuje sa prítomnosť vzťahovačnosti v sociálnom fungovaní. Sklony k fantazíjnemu spracovaniu skutočnosti, ani iné faktory znižujúce vierohodnosť výpovede poškodeného znalci nezistili. Naopak práve v prípade obžalovaného tento nedbá na sociálne pravidlá a zvykne sa presadzovať nevhodným spôsobom. V prípade obžalovaného boli zaznamenané tendencie k zakrývaniu, zahaľovaniu a disimulácie a teda v jeho prípade obžalovaný nemá zábrany skresliť, poprieť či alibisticky spracovať skutočnosť vo svoj prospech. Výpoveď poškodeného v podstate potvrdzujú svedkovia J. a T., ktorí popísali skutočnosti po návrate poškodeného po trestnom čine. Ďalším nepriamym dôkazom je zápisnica o ohliadke miesta činu, kde bol nájdený na ceste reflexný krúžok oranžovej farby z ruksaku poškodeného, ktorý tiež potvrdzuje verziu poškodeného. Verziu obžalovaného, že nespáchal trestný čin, nakoľko mal dostatok vlastných finančných prostriedkov vyvracia aj výpoveď svedka A., ktorý popísal pôžičku peňazí pre obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach potvrdzujú verziu poškodeného Š. H., a preto obhajobu obžalovaného o priebehu celého incidentu považuje za účelovú so snahou zmierniť trestný dopad pre svoju osobu.

Súd skutok právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. pri aplikácii § 47 ods. 2 Tr. zák., pretože obžalovaný H. Q. proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Násilím sa rozumie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby. Poškodený takouto inou osobou nepochybne je. Sotenie na zem a držanie takejto osoby v tejto polohe je použitím násilia voči osobe poškodeného. Peniaze poškodeného sú cudzou vecou, to znamená vecou nepatriacou obžalovanému a verbálny, ale aj fyzický prejav obžalovaného zodpovedá úmyslu zmocniť sa tejto cudzej veci. Zmocnením sa veci sa rozumie prevedenie faktickej moci nad vecou z oprávnenej osoby na páchateľa trestného činu lúpeže, čo v tomto prípade sa aj stalo, nakoľko poškodený stratil po trestnom čine možnosť disponovať vecou (peniazmi).

Konanie obžalovaného H. Q. súd vyhodnotil podľa Tr. zák. ako priamy úmysel, nakoľko chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody a majetku. Motívom jeho konania bola zrejme snaha získať finančné prostriedky od poškodeného, ktorý nimi disponoval a obžalovaný túto skutočnosť v krčme zistil.

Súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a v tomto prípade zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., t.j. že obžalovaný H. Q. bol už za trestný čin odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu W. J..W.. XT XX/XXXX.

Z uvedeného teda vyplýva, že priťažujúce okolnosti u obžalovaného H. Q. prevažujú nad poľahčujúcimi v pomere 1:0 a preto by sa mu dolná hranica trestnej sadzby mala zvýšiť o jednu tretinu.

Pri úvahe o druhu a výške trestu súd veľmi intenzívne zvažoval všetky právne relevantné okolnosti uvedené v § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 6 Tr. zák. Súd hodnotil všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. V prvom rade súd musí prihliadať na spôsob spáchania činu a jeho následok. Avšak v prípade obžalovaného H. Q. musí súd aplikovať aj § 47 Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol už za trestný čin lúpeže dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody. V prípade skutku zo dňa 6. októbra 2012 sa jedná o dokonaný trestný čin lúpeže (nakoľko tento trestný čin je dokonaný už použitím násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, netreba, aby tento úmysel bol aj uskutočnený: v tomto konkrétnom prípade však tento úmysel obžalovaný aj uskutočnil). Pri použití § 47 Tr. zák. by súd mal uložiť obžalovanému H. Q. trest odňatia slobody na doživotie, nakoľko ochrana spoločnosti to vyžaduje. Tým je splnená podmienka ukladania tohto trestu aj podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. V prípade obžalovaného H. Q. však nie je splnená podmienka podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., nakoľko je podľa záverov znalcov nádej, že obžalovaného je možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Podľa vety poslednej § 47 ods. 2 Tr. zák. súd však obžalovanému nemôže uložiť trest odňatia slobody pod 20 rokov. Vzhľadom na vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, s prihliadnutím k následku a so zohľadnením prevládajúcich priťažujúcich okolností súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 22 rokov, čo je v polovici sadzby danej § 47 ods. 2 Tr. zák. V takto stanovenom treste odňatia slobody vo výmere 22 rokov sa podľa súdu najlepšie prejaví prvok individuálnej prevencie - vychovať obžalovaného k riadnemu životu a prvok generálnej prevencie. Takto uložený trest si splní svoj represívny účel trestu tak, ako to má na mysli § 34 ods. 1 Tr. zák. Takáto výmera trestu postačí podľa súdu k náprave obžalovaného spolu s ochranným dohľadom.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov, súd ho na jeho výkon zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

S prihliadnutím na osobu obžalovaného H. Q., v prípade ktorého sa jedná o páchanie trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu, pri ktorom sa prejavujú disociálne črty jeho osobnosti, súd sa stotožnil s návrhom znalcov na uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Súd obžalovanému H. Q. uložil aj ochranný dohľad, pretože spáchal úmyselný trestný čin, pričom v minulosti bol už za tento istý trestný čin dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody a vzhľadom na osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života s prihliadnutím na povahu trestnej činnosti, sa nedá očakávať že po jeho výkone povedie riadny život. Ochranný dohľad sa obžalovanému uložil na dobu tri roky na základe znaleckých posudkov popisujúcich vplyv alkoholu na správanie obžalovaného.

Poškodený R. H. si nárok na náhradu škody neuplatnil, preto súd o náhrade škody nerozhodoval.