Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/32/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov: matky A. A., nar. XX.XX.XXXX a otca F. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E., XXXX/XX, Q., za účasti Okresnej prokuratúry Skalica o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletého L. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach s účinnosťou od 2.9.2013.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. L. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 2.9.2013

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka podala na tunajší súd dňa 13.2.2013 návrh, ktorým žiadala zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť výživné na dieťa v sume 100,- eur mesačne. Matka návrh odôvodnila tým, že dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Otec dieťaťa síce žije s nimi v spoločnej domácnosti, ale domov chodí len prespávať. Maloletý navštevuje materskú škôlku.

Matka na hlavnom pojednávaní žiadala zveriť dieťa do osobnej starostlivosti a zaviazať otca na platenie výživného s účinnosťou od 2.9.2013.

Otec sa k návrhu nevyjadril.

Kolízny opatrovník navrhol, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné.

Otec sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas, svoju neúčasť otec neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie. Keďže boli splnené podmienky dané v , súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky a zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným listom mal. dieťaťa, potvrdením o príjmoch, správami Sociálnej poisťovne, správami ÚPSVaR Senica, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu matky súd zistil, že s otcom dieťaťa síce býva v jednom byte, ale spolu nežijú. Spoločne sa o mal. L. nestarajú. Všetka starostlivosť je len na matke dieťaťa. Otec dieťaťa ráno odchádza do práce, pričom domov chodieva vlastne len na noc prespať. Absolútne spolu nekomunikujú, nebavia sa medzi sebou. Rodičia žijú oddelene. Matka žije s deťmi v jednej izbe a otec užíva obývaciu miestnosť. Náklady na chod domácnosti sa nedá povedať, že by mali rozdelené. Otec dieťaťa platil nájom + elektriku, ale v poslednej dobe nie je hradené už ani to, majú nedoplatok na nájomnom za posledné dva mesiace. Otec dieťaťa si stravu kupuje pre seba. Matka kupuje stravu pre seba a pre deti. Niekedy si peniaze pýta od otca, niekedy je s tým ale problém. Bývajú v dvojizbovom mestskom nájomnom byte, pričom byt bol pridelený len matke. Matka má celkom tri vyživovacie povinnosti. Okrem mal. L., k mal. Q., ktorá má 14 rokov a L., ktorá má 12 rokov. Otec mal. Q. a L. má určené výživné vo výške 20 eur a 33 eur. Do 30.6.2013 bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Od 1.7.2013 je zamestnaná u V. Q., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 169 eur brutto. Ďalej poberá rodinné prídavky vo výške 67,62 eur. Poberá ešte aj dávky v hmotnej núdzi vo výške 62 eur. Iné príjmy nemá. Mal. L. navštevuje MŠ. Školné činí 15 eur, obedy 30 eur. Je zdravým dieťaťom. výdaje sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Starostlivosť o mal. L. zabezpečuje v podstate len matka. Otec dieťaťa býva doma len v noci. Do škôlky ho pripravuje matka. Pokiaľ ide o platenie výživného na mal. L. s týmto má s otcom dieťaťa problém. Niekedy prispeje, niekedy nie a je to v rôznych čiastkach, pričom vyčísliť to vôbec matka nevie.

Z potvrdenia o príjme otca mal súd preukázané, že otec je zamestnaný v spoločnosti D. Q., Q.. Q. J..H.., Q., kde za obdobie od 06/2012 do 05/2013 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 1.210,25 eur netto.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2013 mal súd preukázané, že matka je od 1.7.2013 zamestnaná v spoločnosti V. Q., Q..J..H.., kde dosahuje mesačný príjem vo výške 169,- eur brutto.

Zo správy ÚPSVaR v Senici súd zistil, že matka bola evidovaná ako nezamestnaná od 19.12.2012 do 30.6.2013. Matka si aktívne hľadala zamestnanie, čo osobne preukazovala úradu najmenej raz za kalendárny mesiac.

Zo správy ÚPSVaR v Senici súd zistil, že matka je poberateľkou prídavku na tri deti v sume 69,30 eur mesačne. Matka je tiež poberateľkou dávny v hmotnej núdzi vo výške 104,39 eur a za mesiac jún len vo výške 60,20 eur.

Z písomnej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 23.7.2013 z prešetrenia pomerov súd zistil, že maloletý žije so svojou matkou a otcom v 2- izbovom mestskom byte spoločne s nevlastnými sestrami Q. a L.. Nájomná zmluva je na matku maloletého. Rodičia žijú oddelene, otec užíva obývaciu izbu a matka so všetkými maloletými deťmi užíva jednu izbu. Otec hradí náklady na byt, no majú nedoplatok na byt za dva mesiace. Na ostatný chod domácnosti prispieva málo, niekedy má matka problém zabezpečiť nevyhnutné veci na domácnosť, vrátane stravy. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na 12 ročnú dcéru z prvého manželstva vo výške 70,- eur mesačne. Otec si stravu kupuje väčšinou len pre seba. Kolízny opatrovník uviedol, že šetrením pomerov nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa a navrhuje, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné podľa potrieb dieťaťa.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu podaný dôvodne, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že rodičia mal. L. síce spolu bývajú v jednom byte, no na základe vykonaného dokazovania je možné uzavrieť, že ako rodičia spolu nežijú, pričom sa na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k mal. L. nedohodli a preto je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k mal. L., najmä určiť, ktorému z rodičov bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako bude rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému L. súd prihliadal na záujem maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že bude v záujme mal. L., ak bude zverený do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý mu už v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť. Otec, ktorému bol návrh matky na úpravu práv a povinností k ich mal. dieťaťu riadne doručený, ktorý bol i riadne a včas predvolaný na pojednávanie, kde mohol vyjadriť svoj postoj k otázke úprave rodičovských práv k ich maloletému dieťaťu, však na doručenie návrhu a výzvu súdu, aby sa vyjadril k návrhu vôbec nereagoval, k návrhu sa žiadnym spôsobom nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť ani len neospravedlnil. Takýmto postojom otca mal súd tiež preukázané jednak skutočnosti tvrdené matkou, ale i názor otca k prejednávanej veci. Súd má z vykonaného dokazovania, najmä z prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka v domácnosti matky preukázané, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého riadne, šetrením neboli v starostlivosti matky zistené žiadne nedostatky, a preto súd je toho názoru, že bude v záujme maloletého, ak bude zverený do osobnej starostlivosti matky, u ktorej bude mať vytvorené podmienky a predpoklady na svoj riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho súčasne bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Súd v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine má súčasne povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd po zistení, že otec mal. dieťaťa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a vzhľadom na jeho príjem, ktorý dosahuje u svojho zamestnávateľa určil otcovi povinnosť platiť na mal. L. výživné v sume 100,- € mesačne, teda vo výške, ktorú navrhovala samotná matka. Matka je od 1.7.2013 zamestnaná v spoločnosti V. Q., Q..J..H.., kde dosahuje mesačný príjem vo výške 169,- eur brutto. Matka je poberateľkou prídavku na tri deti v sume 69,30 eur mesačne. Matka je tiež poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 104,39 eur. Matka má celkom tri vyživovacie povinnosti, okrem mal. L. ešte mal. Q. (13r.) a mal. L. (12r.). Mal. L. navštevuje materskú škôlku, školné činí 15,- eur mesačne, strava 30,- eur mesačne. Je zdravým dieťaťom. Výdaje na maloletého sú spojené s oblečením, stravovaním a hygienou. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, otec chodieva domov v podstate len na noc prespávať. Otec je riadne zamestnaný v spoločnosti D. Q. Q..J..H.., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1.210,25 eur netto. Otec má celkom dve vyživovacie povinnosti, okrem mal. L. ešte jednu dcéru z prvého manželstva. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. L. vo výške, ktoré požadovala matka, teda vo výške 100,- eur mesačne, je primerané a zohľadňujúce odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných. Súd určil výživné s účinnosťou od 2.9.2013, teda s účinnosťou tak, ako požadovala a navrhla samotná matka. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti schopný platiť výživné na maloletého v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého.

Vzhľadom k tomu, že rodičia úpravu styku s maloletým dieťaťom nežiadali upraviť, súd v zmysle § 25 ods. 2 vety za bodkočiarkou Zákona o rodine, styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )