Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_13C-133-2013.pdf
PDF · 75.1 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/133/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľky: P. P., rodenej H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, proti odporcovi: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S., M. č. X/XX v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky P. P., nar. XX.XX.XXXX a odporcu T. P., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev P. úradu T. vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 08.04.2013 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu rozvratu manželských vzťahov. Vo svojom návrhu na začatie konania uviedla, že manželstvo bolo uzavreté po 5-ročnej známosti, pričom z neho nepochádzajú žiadne deti. Dôvodom na rozvod manželstva je už len čisto formálny zväzok s odporcom, pričom navrhovateľka priznala nadviazanie mimomanželskej známosti s iným mužom. V návrhu navrhovateľka uviedla, že o tejto známosti má vedomosť aj odporca. Vzťahy medzi ňou a odporcom považovala za vážne narušené a trvalo rozvrátené, podľa nej manželstvo už neplní svoj účel a preto nie je možné obnovenie manželského spolužitia.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, ktorého sa účastníci zúčastnili. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sa v spise nachádzajú, a to najmä sobášnym listom účastníkov konania, pričom takto vykonaným dokazovaním zistil nasledujúci skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v T.. Z tohto manželstva nepochádzajú žiadne deti.
Navrhovateľka pred súdom uviedla, že s odporcom sa pozná viac ako 10 rokov, ale ich vzájomné spolužitie hlavne v oblasti intímneho života ju doviedlo k tomu, že od októbra 2012 nadviazala mimomanželský vzťah s iným mužom, s ktorým chce tráviť čas oveľa viac ako s vlastným manželom. Na začiatku vzťahu s odporcom ich spolužitie fungovalo v každej oblasti, postupom času sa však vykradla z neho vášeň a možno aj láska. Aj keď vždy dúfala v nápravu, k náprave nedošlo. Hoci v máji 2013 ešte bývali v spoločnej domácnosti, od 1.6.2013 býva navrhovateľka sama. Od pojednávania dňa 13.5.2013 prestala fungovať spoločná domácnosť účastníkov, navrhovateľka sa ihneď odsťahovala zo spoločnej spálne, prestala sa starať o spoločnú domácnosť a začala si hľadať samostatné ubytovanie. Navrhovateľka pred súdom vylúčila akékoľvek ďalšie spoločné fungovanie s odporcom.
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tvrdením navrhovateľky o tom, že ich manželské spolužitie v intímnej oblasti nefunguje spôsobom, aký si obaja predstavovali, ale vyjadril nádej, že by sa to dalo ešte napraviť. V prípade, že by navrhovateľka ukončila svoj mimomanželský pomer, vedel by pracovať na záchrane manželstva. Odporca sa tiež vyjadril, že k navrhovateľke bol vždy tolerantný a keď videl, že je unavená z práce, tak ju nechal oddýchnuť si. Ich intímnemu životu nechávali voľný priestor, do ničoho sa nenútili. Pred súdom tiež priznal, že potom, čo sa dozvedel o nevere svojej manželky, spoločné problémy prestal riešiť a začal byť pasívny. Na druhom pojednávaní potvrdil, že s navrhovateľkou už nežijú v spoločnej domácnosti, on sa vrátil k rodičom. Rozhodnutie navrhovateľky nechať sa rozviesť akceptoval.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode, vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi, prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol. Z výpovedí účastníkov je zrejmé, že vzťahy v manželstve boli a sú vážnym spôsobom narušené, a preto podľa názoru súdu nie je predpoklad, že by sa v budúcnosti vzťahy zlepšili. Postoj navrhovateľky, ktorá sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, bol neochvejný; k odporcovi sa vrátiť nechcela. Podľa nej obnovenie spolužitia už nie je ani trocha možné. Odporca zánik spoločnej domácnosti potvrdil, pričom aj napriek vnútornému nesúhlasu s rozvodom, rozhodnutie navrhovateľky akceptoval. Podľa názoru súdu neriešenie začínajúcich manželských problémov účastníkov viedlo k tomu, že títo prestali mať záujem na ďalšom fungovaní spoločného vzťahu, čo každý riešil po svojom; navrhovateľka nadviazaním mimomanželskej známosti, odporca odmietaním prijatia reality a presúvaním zodpovednosti za krach vzťahu na navrhovateľku. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Účelom manželstva má byť podľa § 1 ods. 2 zákona o rodine vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, pričom správanie sa účastníkov v prejednávanom prípade pred súdom súd vyhodnotil ako formálne, neosobné. Účastníci konania hlavne na druhom pojednávaní vo veci samej neprejavili žiadny záujem o riešenie spoločných problémov, ich komunikácia sa stala už len zdvorilostnou, a preto súd dospel k záveru, že takýto zväzok nemôže byť základnou bunkou spoločnosti a že vykazuje znaky trvalého rozvratu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, pretože to neodôvodňovali okolnosti prípadu ani pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 zákona o rodine).