Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/27/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej, členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcu: FINIK, s.r.o., so sídlom Nová Bobrovská 100, 029 43 Zubrohlava, IČO: 44 668 643, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Michalom Murinom, advokátom, so sídlom W. H. XXX, XXX XX W., proti žalovanému: RAKVIEM - FP spol. s r.o., so sídlom ul. Nová Bobrovská č. 100, 029 43 Zubrohlava, IČO: 36 388 106, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom V. K. XXX/XX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 28.800 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -93 zo dňa 11. novembra 2022

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -93 zo dňa 11. novembra 2022 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I/). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok II/).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorú odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre Obec a k.ú. A. ako C KN parcela č. 1069/11 - ostatná plocha vo výmere 1409 m2, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1527/09. Pozemok, ktorý žalobca vyjadril v časti vyznačenej geometrickým plánom ako novovytvorená parcela č. 1069/50 - ostatná plocha vo výmere 243 m2, slúži ako pozemok pod stavbou, ktorá tiež patrí žalobcovi a je prevádzkovaná ako píla na pílenie drevnej guľatiny. Z rozhodnutia stavebného úradu o povolení stavby vyplynulo, že táto stavba má slúžiť ako „Skladová hala nábytku A.“. Žalobca uviedol, že žalovaný ruší a zasahuje do výkonu vlastníckych práv žalobcu bezdôvodným nezákonným užívaním na účely podnikania. Označená stavba je ako „Skladová hala nábytku A.“ a je lokalizovaná na časti pozemku parc. č. 1069/11 v časti vyznačenej geometrickým plánom ako novovytvorená parc. č. 1069/50 - ostatná plocha vo výmere 243 m2. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný podniká na týchto nehnuteľnostiach, ktoré patria žalobcovi, bez právneho dôvodu. Žalovaný sa tým na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Výška obvyklého nájomného, o ktoré sa žalovaný obohatil, predstavuje výšku obvyklého nájomného za užívanie obdobných pozemkov v danom mieste a čase. Výška obvyklého nájomného za užívanie stavby a pozemku C KN parc. č. 1069/11 v Obci a k.ú. A. je mesačne 1.200 Eur, ročne 14.400 Eur. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie popísaných nehnuteľností za obdobie dvoch rokov, a to za obdobie od 15.12.2019 do 15.12.2021, čo predstavuje sumu 28.800 Eur.

3. Okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa listinami a za aplikácie ust. , dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

4. Okresný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 28.800 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo užívaním stavby - „Skladová hala nábytku“ na pozemku C KN parcela č. 1069/11 a časti uvedeného pozemku, ktorá zodpovedá novovytvorenej parcele č. 1069/50 - ostatná plocha vo výmere 243 m2, ktorý pozemok je evidovaný na LV č. XXXX pre Obec a k.ú. A., a to bez právneho dôvodu, za obdobie od 15.12.2019 do 15.12.2021.

5. Okresný súd v odseku 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý nesúhlasil so žalobou žalobcu, pretože ak žalobca tvrdí, že stavba, kde sa prevádzkuje píla na porez guľatiny, je jeho vlastníctvom a uvedené opiera o Stavebné povolenie zo dňa 17.2.2012 č. 12/006/ZU-09.01.12, tak toto povolenie bolo vydané pre stavbu „Skladová hala nábytku A.“ na C KN parcele č. 1069/11 v k.ú. A. a ide o odlišnú stavbu od tej, kde má žalovaný situovanú pílu na porez guľatiny. Stavebné povolenie sa týka len stavby obdĺžnikového tvaru o rozmere 24,80 m x 9,40 m (zast. plocha 266,96 m2), dvojpodlažná stavba a táto stavba je situovaná pri hlavnej ceste - W. F. na časti C KN parcely č. 1069/12 a časti C KN parcely č. 1069/11 k.ú. A. a túto nehnuteľnosť užíva výlučne žalobca. Na uvedenú stavbu nadväzujú stavby - dvojpodlažná stavba a následne jednopodlažná stavba, postavené bez stavebného povolenia o celkovej zastavanej ploche cca 800 m2. Stavebníkmi týchto stavieb boli T. S. a R. S., pričom financovanie všetkých týchto stavieb bolo zrealizované zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré boli vytvorené podnikateľskou činnosťou žalovaného. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že priestor na porez guľatiny užíva neoprávnene. Vo vzťahu k užívaniu časti stavieb postavených bez stavebného povolenia na časti pozemku C KN parcela č. 1069/11 k.ú. A. sa manželia T. S. a R. S. dohodli tak, že časť týchto stavieb, najbližšiu pri stavbe „Skladová hala nábytku“ a ďalšiu časť o výmere približne 220 m2 bude užívať T. S.. Žalovaný uviedol, že za žalobcu doteraz platí všetky náklady za dodávku elektrickej energie a za vykurovanie stavieb, ktoré užíva žalobca a žalobca sa tak na jeho úkor mesačne obohacuje o sumu aspoň 1.500 Eur. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia, toto vyčíslenie označil za úplne svojvoľné a nepresvedčivé. Žalovaný pripustil, že užíva časť pozemku žalobcu C KN parcela č. 1069/11 k.ú. A., ale nie výmeru 243 m2, ako to tvrdí žalobca, ale najviac do 220 m2.

6. Podľa výsledkov dokazovania okresný súd zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom pozemku, ktorý je evidovaný ako C KN parcela č. 1069/11 v Obci a k.ú. A. a že časť tohto pozemku užíva žalovaný. Ostalo sporné, akú časť pozemku užíva žalovaný. Žalobca tvrdil, že vo výmere 243 m2, ktorá zodpovedá geometrickým plánom novovytvorenej parcele č. 1069/50 - ostatná plocha vo výmere 243 m2, čo však žalovaný poprel. Tvrdil, že užíva menšiu výmeru, do 220 m2. Podľa okresného súdu bolo na žalobcovi, aby preukázal, akú časť pozemku v jeho vlastníctve žalovaný skutočne užíva. Okresný súd poznamenal, že žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný užíva tú časť pozemku C KN parcela č. 1069/11, ktorá zodpovedá geometrickým plánom novovytvorenej parcele č. 1069/50 - ostatná plocha vo výmere 243 m2, avšak žiaden geometrický plán v konaní nepredložil a ani iným spôsobom nepreukázal, o ktorú časť jeho pozemku sa jedná. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, ktorú časť pozemku a v akej výmere žalovaný skutočne užíva. Nešpecifikoval ani, aká časť ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia má pripadnúť na užívanie pozemku a aká časť na užívanie stavby. Pre nesplnenie dôkaznej povinnosti v časti, v ktorej sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, preto okresný súd žalobu zamietol.

7. Pokiaľ ide o žalobcove tvrdenia užívania stavby žalovaným, žalobca tvrdil, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva jeho stavbu na pozemku C KN parcela č. 1069/11 v Obci a k.ú. A.. Žalobca tvrdil, že ide o stavbu „Skladová hala nábytku A.“, zrealizovanú na základe Stavebného povolenia zo dňa 17.2.2012 č. 12/006/ZU-09.01.12. Na pojednávaní dňa 12.10.2022 žalobca uviedol, že žalovaný užíva stavbu, na ktorú nebolo vydané stavebné povolenie a ide o betónovú platňu, na ktorej je železná konštrukcia. Žalovaný nepoprel, že stavba, ktorú užíva ako pílu na pílenie drevnej guľatiny, sa čiastočne nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu, ale poprel, že by išlo o stavbu totožnú so stavbou „Skladová hala nábytku“, ktorá bola zrealizovaná na základe Stavebného povolenia zo dňa 17.2.2012 č. 12/006/ . Žalovaný tvrdil, že ide o inú - samostatnú jednopodlažnú stavbu. Žalobca tvrdil, že stavba, kde žalovaný prevádzkuje pílu, je prístavbou „Skladová hala nábytku A.“ v jeho vlastníctve a pristavením sa stala súčasťou tejto stavby („Skladová hala nábytku“) v jeho vlastníctve. Okresný súd dospel k záveru,

že žalobca nepreukázal, že by budova, ktorú užíva žalovaný na prevádzkovanie píly, bola totožná s budovou uvedenej „Skladovej haly nábytku“, resp. bola jej súčasťou. Z vyjadrení strán neostalo sporné, že na pozemku parcela C KN parcela č. 1069/11 v Obci a k.ú. A. sa okrem „Skladovej haly nábytku“ žalobcu nachádzajú aj dve ďalšie stavby - jednu z nich užíva žalovaný na prevádzkovanie píly. Žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaného, že na tieto dve ďalšie budovy nebolo vydané stavebné povolenie. Podľa okresného súdu bolo na žalobcovi, aby preukázal, že objekt, v ktorom žalovaný prevádzkuje pílu, sa stal súčasťou stavby „Skladová hala nábytku“. Okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by stavba, v ktorej žalovaný prevádzkuje pílu, bola prístavbou „hlavnej“ stavby „Skladová hala nábytku“, a tým sa stala jej súčasťou. Súčasť veci patrí k hlavnej veci funkčne a fyzicky. Zákonná podmienka, že súčasť veci je to, čo od nej nemôže byť oddelené, neznamená len fyzickú neoddeliteľnosť súčasti, ale predovšetkým to, že súčasť nemôže byť oddelená bez toho, aby sa tým vec sama neznehodnotila, t.j. funkčná neoddeliteľnosť. Znehodnotením veci sa rozumie nielen zničenie alebo poškodenie hlavnej veci, ale aj jej funkčné znehodnotenie, t.j. stav, kedy je hlavná vec odňatá svojmu hospodárskemu účelu, na ktorý je určená, resp. kedy je významne porušené jej funkčné určenie pre tento účel. Dôraz je kladený na znehodnotenie veci ako takej a nie na znehodnotenie jej oddelenej časti. Žalobca netvrdil, že objekt, kde žalovaný prevádzkuje pílu, fyzicky aj funkčne patrí ku stavbe „Skladová hala nábytku“ tak, že v prípade oddelenia objektu píly by došlo k znehodnoteniu „Skladovej haly nábytku“. Okresný súd potom nepovažoval za preukázané, že by stavba, kde žalovaný prevádzkuje pílu, bola súčasťou stavby „Skladová hala nábytku“ vo vlastníctve žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola založená na tvrdení, že žalovaný užíva vec vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, okresný súd takúto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

8. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. tak, že tieto trovy priznal žalovanému, ktorý mal vo veci úspech.

9. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôraznil, že žalobou sa domáhal zaplatenia 28.800 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný neoprávnene užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na podnikateľské účely. Zo žaloby jasne vyplýva, že žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, a to novovytvorenej parcele č. 1069/50 ostatná plocha o výmere 243 m2, ako aj neoprávnené užívanie žalovaného. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal dôveryhodnosť tvrdenia, že sa zo žalobcom dohodol na užívaní spornej nehnuteľnosti, resp. jej časti a ani to, ako dospel k záveru, že užíva nehnuteľnosť v maximálnej výmere do 220 m2. Žalobca zotrval na tom, že spornú nehnuteľnosť žalovaný užíva aj napriek tomu, že nie je uzavretá nájomná zmluva alebo iná zmluva, na základe ktorej by žalovaný bol oprávnený užívať spornú nehnuteľnosť. Žalobca v odvolaní zotrval na tom, že je obmedzovaný vo svojich vlastníckych právach a užívaním nehnuteľnosti dochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca uviedol, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z porovnateľných cien nájmu v danej lokalite, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by bola suma stanovená svojvoľne a nepresvedčivo. Žalobca mal za to, že okresný súd mal vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom, a to znalecký posudok a potvrdenie o obvyklej výške nájmu. Žalobca zdôraznil, že všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v Obci a k.ú. A. sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a teda je irelevantné, či žalovaný užíva tak, ako tvrdí 220 m2 alebo 243 m2, pretože dôležité je, že k neoprávnenému užívaniu dochádza a tento stav naďalej trvá. Podľa žalobcu žalovaný nepoprel, že užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, a tým dochádza k bezdôvodnému obohateniu. V odseku 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa jasne uviedlo, že žalovaný užíva časť pozemku, a to vo výmere 220 m2, a preto podľa žalobcu žaloba je dôvodná minimálne v tejto časti. Podľa žalobcu okresný súd nezrozumiteľne tvrdí, že nepovažoval za preukázané, že by stavba, kde žalovaný prevádzkuje pílu, bola súčasťou stavby „Skladová hala nábytku“ vo vlastníctve žalobcu. Bolo predsa dokázané, že parcely C KN č. 1069/11 a č. 1069/12 špecifikované v žalobe sú vo vlastníctve žalobcu. Žalobca zotrval na podanej žalobe a navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, s priznaním trov odvolacieho konania. V odvolaní žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, ktoré dôvodí tým, že žalobca mal v konaní preukázať svoje vlastníctvo k pozemku, k novovytvorenej C KN parc. č. 1069/50 ostatná plocha o výmere 245 m2 a neoprávnené užívanie zo strany žalovaného. Žalovaný sa s odvolacími dôvodmi žalobcu nestotožnil a považoval rozsudok okresného súdu za presvedčivo

odôvodnený. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nároku a výšky, čo bol logický dôsledok zamietnutia žaloby. Žalobca nepreukázal, v akom rozsahu má dochádzať k užívaniu pozemku žalobcu, keď pozemok C KN parc. č. 1069/50 ostatná plocha o výmere 245 m2, k.ú. A. nie je evidovaný v údajoch katastra a zároveň tento pozemok aj čiastočne užíva žalovaný. Žalobca dôvodil, že je vlastníkom stavby, kde sa má píla využívaná žalovaným nachádzať, avšak ani v tomto smere nepredložil žiadny dôkaz o vlastníctve stavby na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca nepreukázal znaleckým posudkom a ani iným presvedčivým dôkazom, ako sa dopracoval k sume 28.000,- Eur, ktorá má tvoriť bezdôvodné obohatenie žalovaného. Žalovaný vysvetlil, že žalobcovi dodáva elektrickú energiu a teplo na vykurovanie nehnuteľnosti žalobcu a uvedené otázky neboli doteraz obojstranne vysporiadané. Aj z tohto dôvodu podľa žalovaného nemožno akceptovať vyčíslenie údajného bezdôvodného obohatenia žalovanému. Zároveň nebolo preukázané a žalobcom ani tvrdené, že stavba, kde je umiestnená píla užívaná žalovaným, tvorí súčasť stavby „Skladovej haly nábytku“, kde žalobca tvrdil a preukazoval, že tvorí jeho vlastníctvo.

11. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 16.01.2023 (č.l. 124 spisu), bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 10 dní od doručenia, ku ktorej výzve v lehote určenej okresným súdom a ani do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nebolo zaslané stanovisko.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ustanovenia , postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. v spojení s ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -130 zo dňa 07.06.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu 20.06.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

14. Za dôslednej aplikácie ust. , krajský súd posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, ktorý kládol dôraz na nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, nezrozumiteľnosť jeho záverov, pokiaľ konštatoval, že nepovažoval za preukázané, že by stavba, kde žalovaný prevádzkuje pílu, bola súčasťou stavby „Skladová hala nábytku A.“ vo vlastníctve žalobcu. Žalobca zdôraznil, že v konaní pred okresným súdom bolo dokázané, že parcely C KN č. 1069/11, č. 1069/12 sú vo vlastníctve žalobcu. Žalobca namietal aj to, že okresný súd mal vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom, a to znalecký posudok na potvrdenie obvyklej výšky nájmu.

15. Krajský súd na základe nižšie prijatých záverov konštatuje, že odvolanie žalobcu nebolo opodstatnené, pretože okresný súd na základe jasných, zrozumiteľných a v stručnosti vyjadrených, skutkových, ako aj právnych záverov dospel k zákonnému rozhodnutiu, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd zdôrazňuje, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu, jeho odôvodnením a v podrobnostiach na napadnuté rozhodnutie odkazuje. Z titulu aplikácie ust. preto nie je potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku sa podrobne vyjadroval ku skutkovým a právnym záverom, pretože je postačujúce odkázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu a súčasne sa vyjadriť k odvolacím dôvodom žalobcu, tieto vyhodnotiť rozsudkom krajského súdu. Krajský súd dodáva, že aplikácia ust. , poukázanie na závery rozsudku okresného súdu odvolacím súdom v jeho rozsudku vo výsledku vychádza z toho, že rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu predstavuje jeden celok.

16. Krajský súd nesúhlasí s odvolacím dôvodom žalobcu o nezrozumiteľnosti záverov prijatých rozsudkom okresného súdu, ktorá má spočívať v tom, že okresný súd nepovažoval za preukázané, že by stavba, kde žalovaný prevádzkuje pílu, bola súčasťou stavby „Skladová hala nábytku A.“ vo vlastníctve žalobcu. Žalobca v odvolaní zdôraznil to, že bolo dokázané, že parcely C KN č. 1069/11

a č. 1069/12, vyjadrené v žalobe, sú vo vlastníctve žalobcu. Krajský súd k neopodstatnenosti tohto odvolacieho dôvodu upriamuje pozornosť na samotné tvrdenia žalobcu, ktorý sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 28.800 Eur s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný sa obohacuje na úkor žalobcu, ak bez uzavretej nájomnej zmluvy, resp. inej zmluvy užíva tak pozemok, ako aj stavbu. Pokiaľ žalobca použil tvrdenia o bezdôvodnom užívaní žalovaným tak pozemku, ako aj stavby, tak bolo namieste, pokiaľ sa okresný súd samostatne vyjadroval k užívaniu pozemku a k užívaniu stavby. V takomto postupe nie je možné vidieť nezrozumiteľnosť prijatých záverov okresným súdom. Krajský súd uvádza, že pokiaľ sa žalobca obrátil na súd so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa žalobcu spočíva v tvrdenom užívaní pozemku a stavby žalovaným bez právneho dôvodu, t.j. bez riadne uzavretej zmluvy, tak žalobca bol nositeľom dôkaznej povinnosti, čo sa týka základu, ako aj výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia.

17. Na žalobcovi bola dôkazná povinnosť nielen označiť, ale aj predložiť dôkazy tak k základu, ako aj k výške uplatneného bezdôvodného obohatenia a túto jeho zákonnú povinnosť nie je možné prenášať na súd, pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že bol to súd, ktorý bol povinný vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom, a to znalecký posudok o obvyklej výške nájmu, od ktorej žalobca odvodzoval výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia. Dôkaz o obvyklosti výšky nájmu tak k pozemku, ako aj k stavbe pri žalobcom podanej žalobe o zaplatenie bezdôvodného obohatenia sa ako dôkaz mal pripojiť už k podanej žalobe žalobcu ( , v spojení s Čl. 8 ), pokiaľ by s odbornou starostlivosťou napĺňal procesným právom uložené zákonné povinnosti, resp. svoje práva za stavu, že od vyvolania súdneho konania podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia bol právne zastúpený v spojení s Čl. 11 ods. 3 . Ak takto žalobca nekonal už v štádiu, keď sa so svojou žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného obrátil na súd, tak uvedené, t.j. povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť si mohol splniť v lehote určenej okresným súdom na základe uznesenia č.k. -47 zo dňa 6. mája 2022, keď žalobcovi prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu bolo doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.4.2022 (č.l. 36, 37 spisu), v ktorom vyjadrení žalovaný poukázal na svoju obranu v tom, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že užíva priestor na porez guľatiny neoprávnene. Žalovaný sa ďalej bránil, že špecifikácia bezdôvodného obohatenia uplatnená žalobcom je neúplná a ničím nepodložená, ak obvyklým nájomným za užívanie stavby a pozemku C KN parc. č. 1069/11 v k.ú. A. má byť suma 1.200 Eur, t.j. ročne suma 14.400 Eur. Žalovaný namietal, že žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť o tvrdenej výmere užívania pozemku žalovaným bez právneho dôvodu 243 m2, pokiaľ žalovaný pripustil, že môže ísť o výmeru najviac do 220 m2. Žalobca ani v lehote danej okresným súdom pri doručení vyjadrenia žalovaného nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť. Vzhľadom k tomuto procesnému stavu v tejto súdenej veci nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, že okresný súd nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom, potvrdením o obvyklej výške nájmu.

18. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, osobitne poukazuje na odsek 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Ak žalobca tvrdil vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného užívaním pozemku a stavby bez uzavretej zmluvy, tak žalobca mal povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, t.j. špecifikovať, ktorá časť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia má zodpovedať užívaniu pozemku a ktorá časť užívaniu stavby. Žalobca tvrdil, že je vlastníkom stavby, kde má byť umiestnená píla využívaná žalovaným, avšak žalobca nepredložil dôkaz o vlastníctve tejto stavby, nepreukázal, že táto stavba tvorí časť stavby „Skladovej haly nábytku A.“. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 28.800 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa poskytnutých tvrdení malo vzniknúť tým, že žalovaný užíval stavbu „Skladová hala nábytku A.“ na pozemku C KN parc. č. 1069/11 a časť uvedeného pozemku, ktorá zodpovedá novo vytvorenej parc. č. 1069/50 - ostatná plocha vo výmere 243 m2, ktorý pozemok je evidovaný na LV č. XXXX pre Obec a k.ú. A., a to bez uzavretej zmluvy za obdobie od 15.12.2019 do 15.12.2021. Pokiaľ žalovaný v súdnom konaní pripustil, že užíva časť pozemku žalobcu C KN parc. č. 1069/11 v k.ú. A., tak vyjadril, že táto výmera je najviac do 220 m2. Podľa názoru krajského súdu takéto vyjadrenie žalovaného je vyjadrením ohraničenia plochy pozemku, ale nie je presným vyjadrením plochy, resp. nespornosťou plochy, ktorú by mal využívať žalovaný, naviac, ak žalobca tvrdil, že žalovaný užíva plochu pozemku o výmere 243 m2, a to časť pozemku C KN parc. č. 1069/11, ktorá zodpovedá geometrickým plánom novovytvorenej parcele č. 1069/50 - ostatná plocha vo výmere 243 m2, avšak žiaden geometrický plán v konaní pred okresným súdom nepredložil a ani iným spôsobom pred okresným súdom nepreukázal, o ktorú časť jeho pozemku sa má jednať.

19. Sám žalobca v žalobe, na základe poskytnutých tvrdení rozlišoval užívanie stavby a užívanie pozemku, preto k takémuto rozlíšeniu potom žalobcom uplatnená výška bezdôvodného obohatenia bola neúplná, nebola špecifikovaná a následne nepodložená ani dôkazmi, ktorá časť a v akej výške, na základe akých dôkazov zodpovedá podľa žalobcu tvrdenému bezdôvodnému užívaniu pozemku a stavby žalovaným vlastnícky patriacej žalobcovi. Žalovaný od samotného začiatku súdneho konania, t.j. už vo vyjadrení k žalobe žalobcu v podaní zo dňa 11.4.2022 (č.l. 36, 37 spisu) sa bránil tým, že „Skladová hala nábytku A.“ je inou stavbou oproti tej, kde má žalovaný mať situovanú pílu na porez guľatiny. Inými slovami vyjadrené, žalovaný namietal, že ak žalobca tvrdí, že stavba, kde žalovaný prevádzkuje pílu na porez guľatiny, tvorí jeho vlastníctvo a opiera toto tvrdenie o Stavebné povolenie zo dňa 17.02.2012 č. 12/0006/ZU-09.01.2012, tak toto povolenie bolo vydané pre stavbu „Skladová hala nábytku A.“ na C KN parc. č. 1069/11 v k.ú. A., pričom ide o odlišnú stavbu od tej, kde má žalovaný situovanú pílu na porez guľatiny. Vzhľadom k tejto obrane žalovaného a nedostatočným tvrdeniam žalobcu, ako aj nedoloženým dôkazom potom okresný súd správne konštatoval v odseku 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobca nepreukázal, že by budova, ktorú užíva žalovaný na prevádzkovanie píly, bola totožná s budovou „Skladová hala nábytku A.“, resp. bola jej súčasťou, ktorá stavba je vo vlastníctve žalobcu. Pri nepreukázaní základu a výšky bezdôvodného obohatenia správne postupoval okresný súd, ak žalobu žalobcu zamietol.

20. Krajský súd v podrobnostiach prijatých záverov okresným súdom v napadnutom rozsudku na tieto odkazuje z titulu aplikácie ust. a v zhrňujúcich záveroch uvádza, že žalobca nepreukázal základ a výšku nároku, t.j. akú časť pozemku bez uzavretej zmluvy užíva žalovaný, v akej je výmere a pri tvrdení o užívaní stavby žalovaným bez právneho dôvodu žalobca nepreukázal, že je jej vlastníkom, ak nepreukázal, že by stavba, ktorú užíva žalovaný na prevádzkovanie píly, bola totožná s budovou uvedenej „Skladovej haly nábytku A.“, resp. bola jej súčasťou, ktorej vlastníkom je žalobca, preto nemohol byť žalobca so svojou žalobou úspešný. Krajský súd nezistil dôvody na zrušenie rozsudku okresného súdu a ani na jeho zmenu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.