Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: Almo Group s.r.o., so sídlom Piešťany, Adama Trajana 15, IČO: 36 251 968, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Dúbravka, Martina Granca 3618/44, IČO: 52 262 821, proti žalovanému MMOLI s.r.o., so sídlom Ostratice 45, IČO: 50 567 217, právne zastúpenému: DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Suché mýto 1, IČO: 50 735 764, o zaplatenie 648 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. -80 zo dňa 29. júna 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 648 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 108,- Eur od 16.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 540,- Eur od 08.05.2021 do zaplatenia spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie 648 Eur s príslušenstvom uplatnenom proti žalovanému z titulu neuhradených faktúr č. 20210472 splatnej 15.04.2021 v sume 108 Eur a č. 20210629 splatnej dňa 07.05.2021 v sume 540 Eur, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu za prepravu vecí.

1.2. Z dokazovania vykonaného oboznámením vyjadrení strán sporu a predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný si u žalobcu objednal prepravu vecí, a to v dvoch objednávkach uskutočnených e-mailovou poštou. Prvoinštančný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca prepravu v oboch prípadoch vykonal. V prvom prípade to bolo z Banky do Bánoviec nad Bebravou a v druhom prípade z Villorba (Taliansko) do Bánoviec nad Bebravou. Za prvú prepravu žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 20210472 na sumu 108 Eur so splatnosťou 15.04.2021 a za druhú prepravu vecí vystavil faktúru č. 20210629 na sumu 540 Eur so splatnosťou 07.05.2021. Žalovaný fakturované sumy neuhradil. Z mailovej objednávky zo dňa 23.03.2021 vyplynulo, že žalovaný si objednal 23.03.2021 u žalobcu prepravu tovaru za cenu 90 Eur bez DPH. Z faktúry č. 20210472 vyplynulo, že žalobca prepravu realizoval dňa 23.03.2021 a za jej vykonanie si uplatnil cenu 90 Eur + DPH, spolu 108 Eur. Vykonanie prepravy je zrejmé aj z dodacieho listu zo dňa 23.03.2021, v ktorom je v spodnej časti rukou dopísaná poznámka „chýba interná časť“. E-mailová objednávka (dátum vytvorenia v nej nie je uvedený, avšak žalovaný nepoprel, že je z 08.04.2021) preukazuje, že žalovaný si u žalobcu objednal prepravu na 09.04.2021 z Talianska do Bánoviec nad Bebravou za cenu 450 Eur bez DPH. Dodací list na a medzinárodný nákladný list na preukazujú, že k preprave dňa 09.04.2021 došlo. V medzinárodnom nákladom liste č. 1158906 nie je vpísaná žiadna námietka. Z faktúry č. 20210629 zo dňa 23.04.2021 na vyplýva, že žalobca prepravu vykonal a uplatnil si za ňu cenu 450 Eur + DPH, spolu 540 Eur. Z e-mailovej upomienky je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 540 Eur a sumy 108 Eur. 1.3. Prvoinštančný súd po právnom posúdení veci podľa ustanovení upravujúcich zmluvu o preprave veci medzi podnikateľskými subjektmi, a to podľa § 610 Obch. zák. (zrejme nedopatrením je uvedené Obch. zák. – pozn. odvolacieho súdu), podľa , , , , , Obch. zák., ďalej podľa ustanovení , a Obch. zák., podľa až 3 nar. vl. č. , ako aj podľa čl. 1 ods. 1, čl. 17 ods. 1, čl. 23 ods. 1, čl. 25 ods. 1 a čl. 30 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania a z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu nepochybne vyplynulo, že žalobca ako dopravca pre žalovaného ako objednávateľa vykonal prepravu vecí (tovaru), a to v jednom prípade ako prepravu vnútroštátnu a v druhom prípade ako prepravu medzinárodnú. Prvá preprava sa riadila ustanoveniami o zmluve o preprave veci a druhá preprava sa riadila v prvom rade Dohovorom CMR a subsidiárne . V oboch prípadoch preprava bola vykonaná, pričom žalovaný odplatu (prepravné) nezaplatil, napriek tomu, že bolo riadne dohodnuté (90 Eur bez DPH a 450 Eur bez DPH) a napriek tomu, že mu žalobca vystavil faktúry. Keďže žalobcovi vykonaním prepravy nárok na prepravné vznikol, súd mu v súlade s , Obch. zák. priznal z titulu prepravného sumu 108 Eur (teda 90 Eur + DPH) za prvú prepravu a 540 Eur (teda 450 Eur + DPH) za druhú prepravu, spolu sumu 648 Eur. Keďže je žalovaný so zaplatením tejto sumy v omeškaní, patrí žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania podľa Obch. zák. a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa Obch. zák. Výška úroku z omeškania je podľa nar. vl. č. 9 % ročne a žalobcovi patrí od prvého dňa omeškania, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je podľa nar. vl. č. 40 Eur. Pretože žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, súd prvej inštancie mu podľa priznal plný nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých sa podľa , rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samostatným uznesením.

1.4. V súvislosti s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania mailovými upomienkami a čestným prehlásením a s návrhom právneho zástupcu na odročenie pojednávania za účelom výsluchu konateľky žalovaného súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie a uviedol, že tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, uplatnené stranami sporu na pojednávaní, bolo možné uplatniť v konaní už skôr, preto k vykonaniu týchto dôkazov nepristúpil aj s poukazom na hospodárnosť konania. Okrem toho uviedol, že navrhované dokazovanie by bolo nadbytočné, nakoľko mal k dispozícii dostatok iných dôkazov, na základe ktorých bolo možné v spore rozhodnúť. Poukázal tiež na to, že konateľka žalovaného, oprávnená konať v jeho mene, mala možnosť v priebehu sporu urobiť aj písomné vyjadrenie, rovnako mala možnosť už skôr navrhnúť svoj výsluch, avšak tieto práva nevyužila.

1.5. Pokiaľ sa žalovaný v spore bránil tým, že ani jedna preprava nebola vykonaná riadne a že v oboch prípadoch bol tovar dodaný nekompletný, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca toto skutkové tvrdenie žalovaného poprel a žalovaný ho nepreukázal. Uviedol, že z dodacieho listu vzťahujúceho sa k faktúre č. 20210472 síce vyplýva, že je v ňom dopísaná rukou poznámka „chýba interná časť“, z tohto strohého vyjadrenia sa však nedá vyvodiť, že ide o škodu na tovare, že túto škodu spôsobil žalobca, respektíve že za ňu podľa zákona má zodpovedať, ani aká výška škody prípadne žalovanému vznikla. Pri vnútroštátnej preprave je možné, že objednávateľovi môže vzniknúť zavinením dopravcu v dôsledku nedodania časti veci škoda, za ktorú dopravca zodpovedá, a to vo výške rozdielu medzi hodnotou zásielky

v čase jej prevzatia v čase jej dodania (§ 624 Obch. zák.). Dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody a jej výšky však zaťažuje objednávateľa a žalovaný v tomto spore ani len netvrdil, v akej výške mu škoda vznikla. Je nepochybné, že aspoň časť prepravovaných vecí žalobca žalovanému dodal, pričom prepravovaných bolo 9 balíkov. Dôkazné bremeno svojho tvrdenia o škode na zásielke teda žalovaný neuniesol. Čo sa týka prepravy fakturovanej faktúrou č. 20210629, tá sa riadila Dohovorom CMR, zmysle čl. 17 ktorého dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, pričom rozsah zodpovednosti je stanovený v čl. 25 Dohovoru. Zároveň však podľa čl. 30 ods. 1 dohovoru CMR platí, že ak príjemca prevzal zásielku bez toho, že spolu s dopravcom náležite zistil jej stav alebo oznámil dopravcovi výhrady s uvedením všeobecných údajov o povahe straty alebo poškodenia najneskoršie pri prevzatí zásielky, ak ide o straty alebo poškodenie zjavne znateľné, a najneskoršie do 7 dní odo dňa vydania zásielky, nepočítajúc do toho nedele a uznané sviatky, ak ide o straty alebo poškodenia zjavne neznateľné, predpokladá sa, pokiaľ sa nepreukáže opak, že dostal zásielku v stave uvedenom v nákladnom liste. Z predloženého nákladného listu nevyplýva, že by žalovaný prevzal zásielku s výhradami, respektíve že by bola dodaná nekompletná. Platí teda prezumpcia, že zásielka bola vydaná v stave uvedenom v nákladnom liste. Žalovaný tvrdí, že dodanie neúplného tovaru oznámil šoférovi žalobcu, avšak žalobca skutkové tvrdenie o dodaní neúplného tovaru poprel a žalovaný nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie svojho skutkového tvrdenia. Žalovaný teda svoje bremeno preukázania skutkového tvrdenia o dodaní neúplnej zásielky neuniesol. Okrem toho, aj vo vzťahu k tejto preprave nielenže nepreukázal výšku škody, ktorá mu mala dodaním neúplnej zásielky vzniknúť, ale ani len neurobil skutkové tvrdenie o jej výške, pritom aj v prípade druhej prepravy najmenej časť prepravovaných vecí (spolu sa zmluva týkala prepravy 37 balíkov) žalovanému nepochybne odovzdaná bola. Preto obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, nezbavujúcu ho povinnosti plniť žalobcovi.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. a a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď napriek tomu, že on dňa 28.07.2022 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti jeho konateľky, súd prvej inštancie konanie neodročil, hoci konateľka sa riadne ospravedlnila a mala záujem sa vyjadriť k premetu sporu. Vyjadrenie jeho konateľky pritom bolo pre objasnenie skutkovej situácie zásadné, nakoľko disponovala skutkovými tvrdeniami, ktoré preukazovali neoprávnenosť žalobcovho nároku. Žalovaný uviedol, že aj na pojednávaní dňa 29.06.2022 prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol vykonať výsluch konateľky, ale prvoinštančný súd návrh na tento dôkaz zamietol z dôvodu údajnej koncentrácie v zmysle . Žalovaný poukázal na znenie ust. , v zmysle ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zdôraznil, že v zmysle uvedeného súd má teda možnosť neprihliadnuť na návrh dôkazu, a nie povinnosť, pričom primárne by mal brať zreteľ na objasnenie skutkových okolností konkrétneho prípadu. Podľa jeho názoru by odročenie pojednávania za účelom vykonania dôkazu – výsluchu konateľky žalovaného nebolo v rozpore s princípom hospodárnosti konania, nakoľko by išlo len o jedno odročenie pojednávania. Zdôraznil, že toto odročenie bolo zapríčinené objektívnou skutočnosťou, a to chorobou konateľky žalovaného. Výsluch konateľky nebol navrhnutý skôr z dôvodu, že konateľka mala od začiatku záujem zúčastniť sa na pojednávaní, a teda mala za to, že nie je potrebné navrhovať jej výsluch. Keďže prvoinštančný súd neodročil pojednávanie za účelom zabezpečenia jej účasti na pojednávaní, právny zástupca navrhol jej výsluch pre účely zabezpečenia jej práva na účasť na pojednávaní a pre účely objasnenia kľúčových skutkových okolností. Bez tohto výsluchu prvoinštančný súd nezistil rozhodujúce skutkové okolnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nepoprel, že si u žalobcu objednal prepravu veci (zásielky) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), avšak žalobca pri preprave tovaru nekonal s odbornou starostlivosťou, nakoľko tovar mu dodal neúplný. Žalobca nemá nárok na zaplatenie prepravy na základe faktúry číslo 20210472 sume 108 Eur, nakoľko tovar, za ktorého dodanie si predmetnou faktúrou vyúčtoval, dodal mu neúplný. V dôsledku nesplnenia tejto povinnosti zo strany žalobcu - dodať tovar riadne a včas, vznikli žalovanému náklady spojené so zabezpečením splnenia tejto časti záväzku voči odberateľovi predmetného tovaru, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so splnením záväzku voči jeho odberateľovi.

O skutočnosti, že tovar, dodanie ktorého si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 20210472, nebol žalovanému riadne dodaný, svedčí aj dodací list vzťahujúci sa k predmetnej faktúre, kde sám žalobca zapísal poznámku o chýbajúcom tovare v znení „chýba interná časť“. Pre doplnenie žalovaný uviedol, že pri dodaní tovaru chýbala spodná interná časť, a to konkrétne podnož otočného kresla, ktorá je nosnou časťou tohto typu nábytku. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca zámerne k podanému návrhu na vydanie platobného rozkazu doložil súdu dodací list k tejto faktúre orezaný v spodnej časti tak, aby predmetnú poznámku nebolo možné vidieť. Žalovaný citoval ust. § 617 ods. 1, § 622 ods. 1, § 624 ods. 1, 2 Obch. zák. a zdôraznil, že nakoľko žalobca mu nedodal tovar vzťahujúci sa k faktúre číslo 20210472 v zmysle príslušných zákonných ustanovení riadne a včas, na čo bol niekoľkokrát upozornený, jeho nárok na zaplatenie 108 Eur je nedôvodný. Ďalej poprel aj nárok žalobcu na zaplatenie prepravy v zmysle faktúry číslo 2021029, nakoľko tovar, za ktorého dodanie si vyúčtoval sumu vo výške 540,- Eur, mu taktiež nebol dodaný kompletne, keď chýbal 1 kus príručného stolíka – balík o rozmere 42x45x51cm. Na chýbajúci tovar upozornil žalovaný šoféra žalobcu priamo pri prevzatí tovaru. Skutočnosť, že tovar nebol zo strany žalobcu dodaný riadne a úplne, svedčí aj fakt, že žalovaný nepodpísal dodací list k predmetnej faktúre. Žalovaný poukázal na čl. 17 bod. 1 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Keďže žalobca nedodal tovar vzťahujúci sa k faktúre č. 20210629 v zmysle príslušných zákonných ustanovení riadne a včas, nárok ním uplatnený vo výške 540,- Eur je nedôvodný. Z dôvodov vyššie uvedených sa on, žalovaný nemohol dostať do omeškania s úhradou žalovaných faktúr a preto si žalobca neoprávnene uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo súm jednotlivých faktúr.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci, keďže on dostatočne preukázal, že vykonal pre žalovaného prepravu vecí, ale žalovaný nepreukázal tvrdenie, že on mu dodal pri preprave vyúčtovanej faktúrou č. 20210472 neúplný tovar, že mu vznikli náklady spojené so zabezpečením splnenia tejto časti záväzku voči odberateľovi predmetného tovaru, a že by on, žalobca mal zodpovedať za prípadnú škodu. Žalovaný tiež nepreukázal tvrdenie, že žalobca dodal pri preprave vyúčtovanej faktúrou č. 20210629 žalovanému neúplný tovar. Žalovaný neuplatnil voči žalobcovi žiadnu výhradu obsahujúcu aspoň všeobecné údaje o povahe neúplnosti zásielky. Takisto žalovaný nepreukázal, že by u žalobcu reklamoval neúplnosť tovaru. Všetky dôkazy boli súdom prvej inštancie správne vyhodnotené. Súd prvej inštancie dostatočne a v súlade s príslušnými ustanoveniami odôvodnil, z akého dôvodu nepripustil výsluch konateľky žalovaného. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 27.10.2022 k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Opätovne poukázal na to, že postup súdu prvej inštancie nebol správny, keď nepripustil vykonanie dôkazu – výsluch jeho konateľky. V dôsledku toho nedošlo k zisteniu rozhodujúcich skutočností ohľadom neoprávnenosti nároku žalobcu. Nevykonanie tohto dôkazu bolo spôsobené bezdôvodným odopretím jeho vykonania zo strany prvoinštančného súdu, ktorý potom vychádzal pri rozhodovaní z neúplne zisteného skutkového stavu. Podľa názoru žalovaného, prvoinštančný súd nemal v danom prípade postupovať uplatnením sudcovskej koncentrácie, ale mal zistiť skutkový stav v takej miere, ako mu to navrhnuté dôkazy umožňujú. Pojednávanie mal teda odročiť a jeho konateľku mal vypočuť. Žalovaný naďalej trval na tvrdeniach o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a znovu zopakoval dôvody, na ktoré poukázal v podanom odvolaní, nasvedčujúce tomu, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť z prepravných zmlúv riadne a včas.

5. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 05.12.2022 opätovne uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci a že všetky dôkazy boli súdom prvej inštancie správne vyhodnotené. Podľa jeho názoru bolo dostatočne a v súlade s príslušnými ustanoveniami odôvodnené, prečo súd prvej inštancie nepripustil výsluch konateľky žalovaného. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v spore nepreukázal svoje údajné nároky. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

11. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia , , teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. V prípade odvolacieho dôvodu podľa ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

14. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Za aplikácie posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa až 4 .

17. Námietky žalovaného, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne a vyčerpávajúco sa s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:

19. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.01.2022 č. k. -45 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadril k žalobe žalobcu, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, aby pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Zároveň žalovaného poučil, že je povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrh na vykonanie dôkazov, námietky návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas s tým, že prostriedky procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Taktiež súd prvej inštancie žalovaného poučil, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu ( v spojení s ). Uznesenie bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 20.03.2022. Žalovaný na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval.

20. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že 26.05.2022 súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 29.06.2022. Dňa 28.06.2022, teda deň pred pojednávaním, požiadal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu o odročenie pojednávania z dôvodu náhlej dočasnej práceneschopnosti svojej konateľky s tým, že táto má záujem sa pojednávania zúčastniť. K žiadosti pripojil lekárske potvrdenie. Súd prvej inštancie mailom zo dňa 28.06.2022 oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebude akceptovaná, nakoľko žalovaný je kvalifikovane zastúpený v predmetnom spore advokátom, osobná účasť konateľky nie je nevyhnutná a naviac jej výsluch nebol navrhnutý žiadnou zo strán sporu. Následne súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 29.06.2022, pričom vychádzal z dôkazov predložených stranami sporu.

21. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutočností vyššie uvedených konštatuje, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie pri vykonávaní a hodnotení dôkazov nezistil žiadne pochybenia. Prvoinštančný súd vykonal a vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré mu strany sporu predložili v lehote ním určenej v rámci sudcovskej koncentrácie s poukazom na ustanovenie , pričom je zrejmé, že žalovaný výsluch svojej konateľky ako dôkaz v predmetnom spore nenavrhol v lehote 15 dní určenej uznesením prvoinštančného súdu zo dňa 13.01.2022 č. k. -45. Tento dôkaz žalovaný navrhol vykonať až deň pred pojednávaním a jeho vykonanie spojil s návrhom na odročenie pojednávania za týmto účelom dôvodiac tým, že konateľka žalovaného je práceneschopná. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia pritom správne dôvodil tým, že neprihliadol na včas neuplatnený dôkazný prostriedok výsluchom konateľky žalovaného vzhľadom na hospodárnosť konania a tiež vzhľadom na to, že ďalšie vykonané (listinné) dôkazy boli postačujúcimi pre rozhodnutie vo veci. Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na zákonnú úpravu, z ktorej vyplýva, že právo predkladať dôkazy patrí stranám sporu (, , až 4 ), že výlučne súd rozhoduje o tom, ktoré zo stranami sporu navrhnutých dôkazov vykoná ( ) a že súd môže iba výnimočne, len v zákonom predpokladaných prípadoch vykonať dôkazy, ktoré žiadna zo strán nenavrhla ( a ).Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného o nevykonaní ním navrhnutého dôkazu výsluchom jeho konateľky ako neopodstatnenú.

22. Ďalej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie po vyhodnotení včas predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam o existencii záväzkového vzťahu zo zmluvy o preprave veci medzi stranami sporu a že pokiaľ žalovaný namietal nekompletnosť prepravovaných zásielok, nielen z ust. § 624 Obch. zák. vzťahujúceho sa na vnútroštátnu prepravu, ale aj z čl. 17 Dohovoru CMR týkajúceho sa medzinárodnej prepravy vyplývala pre neho povinnosť preukázať, že išlo o škodu na tovare, že túto škodu spôsobil žalobca, resp. že za ňu podľa zákona žalobca ako dopravca zodpovedá. Keďže však žalovaný dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody a jej výšky v predmetnom spore nepreukázal a ani netvrdil a jeho obrana o škode spôsobenej žalobcom pri preprave tovaru zostala len v rovine ničím nepodložených tvrdení, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnuté prepravné spolu s úrokom z omeškania a nákladmi spojenými s uplatnením peňažnej pohľadávky. Odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka žalovaného o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je dôvodná.

23. Pretože v prejednávanej veci nebol naplnený žiaden z odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa , vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania s tým, že v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).