Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, K. G., t. č. ÚVTOS Leopoldov, proti žalovaným: 1/ MUDr. I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom B. D. XXX, 2/ MUDr. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. E. č. XX, D., žalovaní zastúpení ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -108 z 05.09.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. , ,, zamietol žalobu žalobcu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy (I.) a žalovaným proti nemu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Vychádzal z toho, že do ochrany osobnosti žalobcu malo byť zasiahnuté výrokom žalovaných vo výstupe z pitvy neb. W. T. o tom, že z jej ruky neboli odobraté hodinky s nastaveným časom 05:55, ktorý však v skutočnosti bol 03:50. Za uvedené od žalovaných žiadal ospravedlnenie ako i náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 60.000,- eur, keďže týmto nezákonným zásahom porušili jeho práva na základe čoho obvinil vyšetrovateľa z falšovania dôkazu posunutím nastaveného času, falšovania listinných dôkazov

- vytlačených fotografií zobrazujúcich nastavený čas, čím bol zdiskreditovaný, skompromitovaný, ponížený, zosmiešnený, zahanbený na mene, cti, dôstojnosti, vrátane tým spôsobeného stresu, úzkostí, depresií, čo sa negatívne odrazilo na jeho zdraví, pred jeho obhajcom, náhradným obhajcom, poškodenými, ďalšími občanmi prítomnými na zasadnutiach, vrátane zástupcov médií, prokurátormi, súdnymi zapisovateľkami až po sudcov a sudkyne senátu prvostupňového a odvolacieho súdu s negatívnym dopadom na jeho ostatné skutkové a právne námietky a návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré tým stratili opodstatnenosť a relevanciu. Keďže jedna hrubá nepravdivá námietka prenáša negatívny účinok na ostatné, na obhajobu, na obžalovaného, ktorí sú považovaní za hlúpu/hlúpych, a preto nemajú účinnosť, čo spôsobilo aj jeho odsúdenie, napriek tomu, že je nevinný. Ďalej vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v trestnom konaní bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin vraždy W. T. a W. V. a žalovaní boli uznesením vyšetrovateľa ustanovení ako znalci z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo a vypracovali znalecký posudok č. 68/2009, v ktorom pri vonkajšej ohliadke tela neb. W. T. uviedli, že na zápästí má hodinky s kovovým remienkom s časom 05:55 hod. Sporná medzi stranami bola otázka danosti nároku žalobcu, teda či konaním žalovaných došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Vychádzal pritom z toho, že poskytuje ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti fyzickej osoby

tým, že znižujú jej časť, dôstojnosť a vážnosť z hľadiska jej vzťahu ku spoluobčanom a ohrozujú jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. K porušeniu môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami difamačnej povahy i zverejnením hodnotiacich úsudkov o určitej osobe. Neoprávneným zásahom je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených v , a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. V podmienkach prejednávanej veci však nezistil splnenie podmienky existencie neoprávneného zásahu žalovaných objektívne spôsobilého zasiahnuť do chránených osobnostných práv žalobcu. Zdôraznil, že to bol práve žalobca, ktorý bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný zločin vraždy, ktorého sa dopustil na uvedených osobách, pričom úlohou žalovaných bolo určiť príčinu smrti, mechanizmus vzniknutých zranení a o čase smrti nebohých sa v posudku bližšie nevyjadrovali. Žalovaní vykonali ohliadku tiel a pitvu podľa ustanovenia a na základe uznesenia v trestnom konaní, preto sa nemôže u nich jednak o nezákonné alebo protiprávne konanie, pri ktorom nedošlo k porušeniu ich žiadnej konkrétnej povinnosti. Pokiaľ v znaleckom posudku uviedli na hodinkách čas 05:55 hod., uvedené konštatovanie nezasahuje a nedotýka sa osobnostných práv žalobcu, jeho života, cti a dôstojnosti, pričom aj odvolací súd v rozsudku sp. zn. uviedol, že išlo len o zrejmú nesprávnosť, a teda z ničoho nevyplýva, že išlo o neoprávnený zásah do práv žalobcu. V súvislosti s porušením ďalších žalobcom uvádzaných práv poukázal na to, že z podstaty trestného konania ako aj jeho zásad vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o vine a treste len na základe jedného dôkazu, čo konštatoval vo svojom rozsudku aj odvolací súd, keď vzal do úvahy výsledky dokazovania, ktoré vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je uvedené v rozsudku okresného súdu. Zároveň uviedol, že zistenie presného časového momentu spáchania trestného činu nie je vo väčšine prípadov nevyhnutný údaj pre odsúdenie páchateľa, a ak by aj orientačný čas spáchania skutku nebol zistený, táto skutočnosť by nemala vplyv na totožnosť skutku. Zo znaleckého posudku nevyplýva, že by sa žalovaní vyjadrovali k času smrti, ani netvrdili, že presne v túto dobu došlo k úmrtiu. Ani jeden zo žalovaných nezodpovedá za skutočnosť, k akému rozhodnutiu došlo v trestnom konaní, nakoľko ako znalci si v ňom splnili iba svoju zákonnú povinnosť, ktorá im bola uložená uznesením orgánom činným v trestnom konaní a v žiadnom prípade nenesú zodpovednosť za hodnotenie dôkazov a za ich rozhodovanie. Z reportáži Internetové aktuality.sk a STV 1 nevyplýva, že by žalovaní pristúpili k zverejneniu údajov týkajúcich sa žalobcu, vyplývajúcich z ich znaleckého posudku, pričom sa v nich neuvádzajú skutočnosti týkajúce sa výroku v znaleckom posudku, na ktorý žalobca poukazoval a od ktorého odvodzoval zásah do svojho práva na ochranu osobnosti. Keďže chýba podmienka existencie neoprávneného zásahu spôsobilého zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, nie sú splnené predpoklady, aby súd žalobcovi mohol poskytnúť ochranu v zmysle ust. , a preto jeho žalobu zamietol ako i jeho návrhy na vykonanie dôkazov. Na záver konštatoval, že nespokojnosť žalobcu s rozhodnutím v jeho trestnej veci a dôvodmi, ktoré viedli k jeho odsúdeniu, nie je postačujúcim základom pre konštatovanie neoprávneného zásahu žalovaných ako súdnych lekárov ustanovených v predmetnom konaní, do jeho práv. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a žalovaným ako plne úspešným vo veci ho priznal v plnom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , , , , , a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne uplatnil námietku zaujatosti voči všetkým sudcom a sudkyniam krajského súdu z dôvodu odôvodnených pochybností o ich nezaujatosti k sporu a stranám, keďže žalovaní sú lekári, ktorí ako znalci dlhoročne pôsobia aj v trestných súdnych konaniach pojednávaných a rozhodovaných aj sudcami a sudkyňami tohto súdu a je ľudsky prirodzené, že počas tohto si s niektorými vytvorili aj kamarátske vzťahy, v dôsledku čoho mal dôvodnú obavu, že to môže mať negatívny účinok na rozhodnutie o jeho odvolaní, a to v spojení s verejne známymi korupčnými trestnými konaniami mnohých sudcov a sudkýň tohto súdu. Ďalej mal za to, že vo veci rozhodovala nezákonná sudkyňa, keďže pôvodný sudca, ktorému bola vec pridelená nebol z prejednania sporu vylúčený, nevzdal sa svojej funkcie, nebol preložený na iný súd ani nenastala iná zákonná skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod jeho nahradenia iným sudcom, ktorým nemôže byť to, že sudkyňa sa stala sudkyňou. Sudkyňa mu navyše nesprávnym procesným postupom znemožnila uskutočňovať jemu patriace procesné práva, a to zúčastniť sa pojednávania a predniesť na ňom žalobu a jej doplnenia a vyjadriť sa k vyjadreniam protistrany, predniesť záverečnú reč a vypočuť si rozsudok. Na pojednávanie bol predvolaný, na dve výzvy súdu nereagoval z dôvodu, že je nemajetný a nemal peniaze na trovy jeho predvedenia, pričom bolo povinnosťou sudkyne z vlastnej iniciatívy ho predviesť prostredníctvom ÚVTOS podľa , čím bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces ako aj na rovnosť

strán v konaní, keď druhá strana svoje práva z dôvodu svojej majetnosti uplatniť mohla a aj uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu. Ďalej poukázal, že okrem listinných dôkazov predložil aj dôkazy elektronické, ktoré neboli vôbec vykonané napriek tomu, že to bola povinnosť sudkyne, keďže na nich založila svoje skutkové a právne závery v dôsledku čoho konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

3. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (, ) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. .

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia napĺňajúcimi atribúty ust. , ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd dopĺňa, že podľa sudca je vylúčený z prejednania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa , strana má právo z dôvodov uvedených v uplatniť námietku zaujatosti, v ktorej musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca sa námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť, pričom na podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti, súd neprihliada a v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá a ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú. Podľa námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní, od kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada a v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení ako aj z toho, že žalobca vo svojich námietkach zaujatosti proti sudcom krajského súdu neuviedol, kedy sa o dôvode ich vylúčenia dozvedel, a preto nebolo možné posúdiť, či ich uplatnil v zákonom stanovenej lehote 7 dní, od kedy sa tak malo stať, pričom dôvody, pre ktoré malo k vylúčeniu dôjsť predstavujú len jeho ničím nepodložené domnienky, ktoré ním predložené dôkazy nepotvrdzujú, a preto odvolací súd k jeho vznesenej námietke zaujatosti neprihliadal.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k ďalšej odvolacej námietke žalobcu krajský súd dopĺňa, že nemožno hovoriť o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu podľa SR, keďže toto nie je absolútne a zmena v osobe zákonného sudcu po pridelení veci nie je porušením takéhoto práva, ak k nej dôjde v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu, keďže vec bola pridelená zákonnej sudkyni na prejednanie a rozhodnutie podľa Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina na rok 2020 s účinnosťou od 25.08.2020 v zmysle ust. a o súdoch, podľa ktorého náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu a výraznej nerovnomernosti v zaťaženosti sudcov, tak ako to bolo aj v tomto spore.

9. Ďalej krajský súd dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a koncentrácie konania z čoho vyplýva, že žalobca musí prostriedky procesného úkonu, ktorými sú najmä

skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky, uplatniť včas, t. j. najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pričom súd z vlastnej iniciatívy dôkazy nevykonáva. Z obsahu spisu pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako dôkazný prostriedok neoznačil svoj výsluch ako strany a neučinil tak ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončilo, a preto postupom súdu nemohlo dôjsť k porušeniu ním uvádzaných procesných práv, keď navyše napriek uvedenému bol súdom dvakrát vyzvaný, či sa chce osobne zúčastniť pojednávania, na čo však ako sám uviedol, nereagoval. V súvislosti s ďalšími námietkami krajský súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku žalovaných na náhradu trov konania proti žalobcovi, vzhľadom na ich plný úspech vo veci.

11. O nároku žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. v spojení s ust. a žalovaným ako plne úspešným aj v odvolacom konaní oproti žalobcovi priznal taktiež v plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )