Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-9-2008.pdf
PDF · 131.78 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-28C/9/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: FINOP s.r.o., so sídlom Moyzesova 34, Košice, IČO: 36 214 345, proti odporkyni: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, Košice, v konaní o zaplatenie 9.958,18 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.638,78 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.8.2006 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 99,54 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 313,63 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť trovy štátu v sume 417,37 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 04.07.2007, sa navrhovateľ pôvodne proti odporkyni a Š. O. domáhal zaplatenia sumy 9.958,18 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 1% denne za každý deň omeškania od 1.7.2006 do zaplatenia, zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 1.659,70 Eur a náhrady trov konania. Uplatnenej sume 9.958,18 Eur zodpovedal podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu záväzok odporkyne v 1. rade zo Zmluvy o pôžičke č. 2/1/2005 zo dňa 19.12.2005 vrátiť navrhovateľovi požičané peňažné prostriedky a spoločne ručiteľský záväzok Š. O., založený Dohodou o ručení č. 2/1/2005/N zo dňa 19.12.2005. Zmluvnú pokutu si navrhovateľ uplatnil na základe ust. časti IV. zmluvy o pôžičke s poukazom na to, že odporkyňa porušila právnu povinnosť vrátiť riadne a včas požičané peňažné prostriedky.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 27.05.2008 vzal späť návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania nad výšku 8 % ročne zo sumy 9.958,18 Eur od 01.07.2006 do zaplatenia. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.10.2012 navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť voči Š. O. bez nároku na náhradu trov konania. Voči odporkyni navrhovateľ zotrval na návrhu len čo do zaplatenia sumy 3.638,78 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.08.2006 do zaplatenia. V ostatnej časti uplatneného nároku navrhovateľ vzal návrh späť i voči odporkyni. Na základe týchto späťvzatí súd uznesením zo dňa 4.4.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2013 konanie voči Š. O. zastavil, vo vzťahu medzi navrhovateľom a Š. O. navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a čiastočne zastavil tiež konanie voči odporkyni v časti návrhu o zaplatenie istiny pohľadávky v sume 6.319,39 Eur, v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1.659,70 Eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške nad 8 %
ročne zo sumy 3.638,78 Eur od 01.08.2006 do zaplatenia. Tým účasť Š. O. v konaní skončila pričom predmetom konania zostal uplatnený nárok navrhovateľa voči odporkyni na zaplatenie sumy 3.638,78 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od 1.8.2006 do zaplatenia. Táto pohľadávka v istine predstavovala podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu a obsahu čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľa nevrátenú časť peňažných prostriedkov, poskytnutých na základe Zmluvy o pôžičke č. 2/1/2005 zo dňa 19.12.2005, po odpočítaní plnenia Š. O. z ručiteľského záväzku v sume 3.000,- Eur dňa 19.10.2012 a po započítaní s pohľadávkou odporkyne na vrátenie zálohy v sume 3.319,39 Eur, zaplatenej navrhovateľovi odporkyňou na základe Dohody o zložení zálohy zo dňa 19.12.2005.
Odporkyňa v konaní uplatnený nárok navrhovateľa neuznala. V odpore proti platobnému rozkazu (čl. 16) odporkyňa na svoju obranu proti uplatnenému nároku poukázala na obsah časti I bod 2 Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2005, podľa ktorého k vráteniu poskytnutých peňazí malo dôjsť dňa 30.6.2005, teda 5 a pol mesiaca pred uzavretím zmluvy o pôžičke; namietala percentuálnu výšku uplatnených úrokov z omeškania 1% za každý deň z omeškania, s konštatovaním, že v časti III zmluvy o pôžičke boli úroky z omeškania dohodnuté len v percentuálnej výške 0,1% denne a tvrdila, že sa jednalo o fiktívnu pôžičku, pretože k odovzdaniu peňazí v skutočnosti nedošlo. Na tomto mieste súd poznamenáva, že z rovnakých dôvodov sa v konaní proti uplatnenému nároku navrhovateľa bránil tiež Š. O., ktorý však v priebehu konania voči navrhovateľovi v Dohode o urovnaní zo dňa 18.10.2012 (čl. 266) uplatnený nárok navrhovateľa uznal a pohľadávku navrhovateľa sčasti i uspokojil.
Vo všeobecnosti z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ustanovení § 657 obč. zák., ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti veriteľa, vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má navrhovateľ ako veriteľ bremeno tvrdenia, že s odporcom v hmotnoprávnej pozícii dlžníka uzavrel zmluvu o pôžičke, že odporcovi predmet pôžičky odovzdal, a že odporca požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia pre veriteľa (navrhovateľa) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal odporcovi peňažné prostriedky. V danom prípade medzi účastníkmi nebola v konaní spornou skutočnosť uzavretia zmluvy o pôžičke, táto nakoniec bola uzavretá v písomnej forme a ako listinný dôkaz písomná zmluva túto skutočnosť bezpečne preukazovala. Spornou bola v konaní skutočnosť, či navrhovateľ odporkyni odovzdal predmet pôžičky teda peniaze a v akej výške, ktorá vzhľadom na svoj zásadný význam pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa bola ťažiskovým predmetom dokazovania.
K spornému odovzdaniu peňazí odporkyni navrhovateľ - osobou svojho konateľa X.. H.. Ľ. K. v konaní v podstatnom tvrdil, že dňa 19.12.2005 v prítomnosti Š. O. a konateľa spoločnosti navrhovateľa Q. R., konateľ spoločnosti X.. H.. Ľ. K. odovzdal odporkyni peňažnú sumu 9.958,18 Eur (300.000,- Sk), že odporkyňa prevzatie tejto peňažnej sumy potvrdila jednak svojím podpisom na Zmluve o pôžičke zo dňa 19.12.2005, ktorá vo svojej časti I bod 1 poskytnutie peňažnej sumy odporkyni výslovne konštatuje a jednak svojim podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade, ktorý navrhovateľ predložil spoločne s návrhom. V širších súvislostiach navrhovateľ ozrejmil okolnosti za ktorých k poskytnutiu pôžičky došlo. Tvrdil v tejto súvislosti, že požičané peniaze mali byť použité na úhradu nedoplatkov za užívanie bytu č. 5 na ul. Q. XX v Košiciach a sčasti tiež na vrátenie pôžičky, ktorú už skôr na tento účel mal Š. O. poskytnúť jeho kolega. Po vyrovnaní nedoplatkov zamýšľala odporkyňa byt na ul. Q. v Košiciach odkúpiť, tento následne odpredať navrhovateľovi alebo ním sprostredkovanej tretej osobe a zakúpiť si nehnuteľnosti v obci Sečovce, predaj ktorých sprostredkovával pre inú osobu navrhovateľ. S týmto zámerom zároveň so zmluvou o pôžičke došlo dňa 19.12.2005 k uzavretiu tiež Zmluvy o budúce zmluve, predmetom ktorej bol budúci predaj bytu na ul. Milosrdenstva navrhovateľovi, Zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja bytu na ul. Milosrdenstva pre odporkyňu navrhovateľom a Dohody o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti, na základe ktorej odporkyňa dňa 19.12.2005 zaplatila navrhovateľovi z požičaných peňazí zálohu na kúpnu cenu za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Sečovce v sume 3.319,39 Eur. K realizácii týchto zmlúv, a teda k odkúpeniu bytu na ul. Milosrdenstva odporkyňou, k jeho odpredaju navrhovateľovi alebo tretej osobe a k odkúpeniu nehnuteľností v katastrálnom území Sečovce odporkyňou podľa tvrdenia navrhovateľa nedošlo z dôvodu, že ako sa ukázalo, dlh odporkyne za užívanie bytu na ul. Milosrdenstva v Košiciach bol väčší ako sa predpokladalo (prevyšoval sumu 600.000,- Sk), následkom čoho tento nemohla odporkyňa odkúpiť a následne predať, pričom zrejme pre nedostatok peňažných prostriedkov odporkyňa nekúpila tiež nehnuteľnosti v kat. úz. Sečovce. Q. R.H. - konateľ spoločnosti navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.6.2008 v podstatnom uviedol, že dňa 19.12.2005 osobne
priniesol do kancelárie spoločnosti navrhovateľa sumu 300.000,- Sk, že v jeho prítomnosti, po tom, čo sa odporkyňa vrátila od notára, kde došlo k úradnému overeniu jej podpisu na zmluve o pôžičke Š. O. na požiadanie odporkyne prepočítal a zobral peňažnú sumu 300.000,- Sk, že následne z týchto peňazí došlo k prepočítaniu a zaplateniu sumy 100.000,- Sk, predstavujúcej zálohu na kúpu nehnuteľností v kat. úz. Sečovce
K spornému odovzdaniu peňazí odporkyňa v podstatnom tvrdila, že na základe dohody mal navrhovateľ odporkyni pomôcť s úhradou nedoplatku za užívanie bytu, ktorý predstavoval sumu 130.000,- Sk tak, že navrhovateľ po vyrovnaní nedoplatku a nadobudnutí vlastníckeho práva odporkyňou k bytu tento od odporkyne odkúpi a zároveň zabezpečí pre odporkyňu možnosť odkúpenia inej nehnuteľnosti v kat. úz. Sečovce, že navrhovateľ zistil od správcu bytového domu na ul. Milosrdenstva, že výška nedoplatkov s príslušenstvom odporkyne viaznucich na tomto byte presahuje výšku kúpnej ceny, za ktorú bol navrhovateľ ochotný byt od odporkyne odkúpiť, pričom i napriek tejto skutočnosti došlo dňa 19.12.2005 k uzavretiu zmluvy o pôžičke. K okolnostiam uzavretia tejto zmluvy odporkyňa bližšie uviedla, že po úradnom overení jej podpisu na Zmluve o pôžičke zo dňa 19.12.2005 Š. O. zistil nezrovnalosť v údaji o dátume splatnosti peňažnej pôžičky (pozn. súdu: ako deň splatnosti uvedený deň 30.6.2005, pritom k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo dňa 19.12.2005), že konateľ spoločnosti navrhovateľa X.. H.. Ľ. K. pre túto nezrovnalosť zmluvu označil za neplatnú s konštatovaním potreby uzavretia novej zmluvy, že za týchto okolností, napriek tomu, že navrhovateľ bol pripravený odovzdať jej peňažnú sumu 300.000,- Sk (na inom mieste odporkyňa tvrdila, že sa malo jednať len o sumu 200.000,- Sk), odmietla ju prijať z dôvodu obavy, že nezrovnalosť v zmluve môže viesť k nejakému podvodu. Na stretnutí dňa 19.12.2005 odporkyňa, ako uviedla, zaplatila navrhovateľovi zálohu na kúpu nehnuteľností v kat. úz. Sečovce v sume 100.000,- Sk, ktorú jej pred tým poskytol jej nebohý otec (pozn. súdu: ten si ju podľa tvrdenia odporkyne predtým požičal od príbuzných). Vrátenia tejto zálohy sa následne odporkyňa voči navrhovateľovi bezúspešne domáhala listami zo dňa 13.7.2006 a zo dňa 14.8.2006. Odporkyňa poprela, aby dňa 19.12.2005 od navrhovateľa prevzala peňažnú sumu 300.000,- Sk a tiež aby prevzatie tejto sumy potvrdila svojím podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade, predloženom v konaní navrhovateľom. Odporkyňa tvrdila, že od 19.12.2005 až do dňa 30.6.2006 so Š. O. márne čakali na uzavretie novej zmluvy o pôžičke, že následne ju vyzval navrhovateľ na vrátenie pôžičky čo odmietla urobiť s poukazom na neplatnosť zmluvy o pôžičke. Potvrdila že v rámci následnej vzájomnej komunikácie s konateľom navrhovateľa X.. H.. Ľ. K. odoslala mu tiež SMS správu, v tom zmysle, že svoj dlh chce vyrovnať, tvrdila však (na rozdiel od konateľa navrhovateľa), že vyrovnaním dlhu nemyslela vrátenie pôžičky ale doriešenie záležitostí týkajúcich sa odpredaja jej bytu a odkúpenia nehnuteľností v kat. úz. Sečovce.
Š. O. vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 8.9.2008 v podstatnom uviedol, že za situácie keď odporkyňa iné prostriedky k dispozícii nemala, len z dôvodu, že z požičaných peňazí malo dôjsť k vyrovnaniu nedoplatkov odporkyne za užívanie bytu, následne mal byť tento byt odpredaný a z takto získaných peňazí malo dôjsť k vráteniu peňažnej pôžičky navrhovateľovi, prevzal ručiteľský záväzok za splnenie záväzku odporkyne vrátiť požičané peniaze. Tvrdil, že po úradnom overení podpisov na zmluvách sa s odporkyňou vrátili do sídla spoločnosti navrhovateľa, že sa nepamätá presne kto zistil nezrovnalosť v údaji o dni splatnosti peňažnej pôžičky, že pre túto nezrovnalosť žiadal zmluvy zničiť, na čo mu bolo zo strany navrhovateľa (konateľa X.. H.. Ľ. K.) povedané, že ako neplatné zmluvy nie je potrebné zničiť, že osobne nebol svedkom toho aby odporkyňa na stretnutí dňa 19.12.2005 prevzala od navrhovateľa peňažnú hotovosť, pričom v tejto súvislosti potvrdil, že v miestnosti v ktorej sa spoločné stretnutie uskutočnilo peňažná hotovosť bola pripravená, za jeho prítomnosti však nedošlo k jej prepočítavaniu ani prevzatiu zo strany odporkyne. Š. O. ďalej uviedol, že po zistení nezrovnalosti v zmluve o pôžičke X.. H.. Ľ. K. povedal, že k vyplateniu peňazí nemôže dôjsť. Peniaze podľa tvrdenia Š. O. navrhovateľom neboli núkané a teda nevidel, aby tieto odporkyňa odmietla prevziať. Tvrdil tiež, že nevidel aby odporkyňa na stretnutí dňa 19.12.2005 navrhovateľovi zaplatila peňažnú sumu 100.000,- Sk a poprel, aby si na úhradu nedoplatkov odporkyne sám požičal peniaze od tretej osoby a aby odporkyni na tento účel prostriedky požičal sám. Uviedol ďalej, že podľa dohody nemalo dôjsť k vyplateniu peňažnej pôžičky v hotovosti ale formou úhrady nedoplatkov voči správcovi bytového domu za odporkyňu.
K spornej skutočnosti odovzdania peňažnej sumy navrhovateľom odporkyni súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Z. I. (O.), oboznámením s podstatným obsahom písomných dôkazov predložených účastníkmi alebo zabezpečených súdom a posudkom znalca z odboru Písmoznalectvo.
Svedkyňa Z. I. (O.) - dcéra odporkyne a bývalá manželka Š. O. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 23.9.2008 v podstatnom uviedla, že i keď bola osobne prítomná v kancelárii navrhovateľa, v ktorej sa dňa 19.12.2005 uskutočnilo spoločné stretnutie s odporkyňou a Š.I. O., dianie nevnímala, keďže sa venovala svojej dcére a že len od Š. O.Ó. sa dozvedela, že zmluva je neplatná a je potrebné opätovne prísť keď bude opravená. Uviedla, že spoločne so Š. O. požičali odporkyni peniaze na úhradu jej dlhu, pričom tieto peniaze si predtým požičali od švagra Š. O. p. O. E.. To bol podľa svedkyne i jeden z dôvodov pre ktorý Š. O. prevzal ručenie za splnenie záväzku odporkyne. Svedkyňa tvrdila, že zo stretnutia dňa 19.12.2005 neodchádzali s finančnou hotovosťou a že nemá vedomosť aby odporkyňa s peňažnou hotovosťou prišla na stretnutie. Peňažnú hotovosť podľa tvrdenia svedkyne priniesol Q. R. a položil ju na stôl, pričom ďalej sa s ňou už nenakladalo. Svedkyňa sa nepamätala na to, či peniaze vyplácala odporkyňa navrhovateľovi, nevnímala či navrhovateľ odmietol odovzdať alebo odporkyňa odmietla prevziať peniaze a nevidela ani aby odporkyňa alebo Š. O. si zo stretnutia odniesli nejaké písomnosti. Svedkyňa Z. I. nemala vedomosť ani o tom, aby si odporkyňa na úhradu nedoplatkov požičala od svojho otca.
Zo Zmluvy o pôžičke (čl. 3) nesporne uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 19.12.2005 súd zistil, že jej predmetom bolo bezúročné prenechanie peňažnej sumy 300.000,- Sk odporkyni, s tým že túto pôžičku sa odporkyňa zaviazala vrátiť dňa „30.6.2005“ (časť I bod 2 zmluvy). V časti I bod 1 zmluvy bolo podľa zistenia súdu výslovne uvedené: “Veriteľ poskytol v deň uzatvorenia tejto zmluvy dlžníkovi na jeho požiadanie v hotovosti sumu 300.000,- Sk, slovom tristotisíc slovenských korún“. V časti III zmluvy sa účastníci dohodli na úrokoch z omeškania za omeškanie so zaplatením pôžičky vo výške 0,1% denne z omeškanej sumy a v časti IV na zmluvnej pokute za porušenie povinnosti zaplatiť dlhovanú sumu riadne a včas vo výške 50.000,- Sk. Podpis odporkyne na tejto zmluve je úradne overený notárom X.. W. B. dňa 19.12.2005. Z Dohody o ručení (čl. 6), nesporne uzavretej medzi navrhovateľom a Š. O. dňa 19.12.2005 súd zistil, že ňou Š. O. prevzal ručiteľský záväzok za „zaplatenie pôžičky vrátane príslušenstva“ odporkyne podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2005. Podpis Š. O. na tejto dohode je úradne overený notárom X.. W. B. dňa 19.12.2005.Z dohody o zložení zálohy na kúpu nehnuteľností (čl. 53) nesporne uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 19.12.2005, súd zistil, že na jej základe mala odporkyňa v hmotnoprávnej pozícii záujemcu o kúpu nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. 232 pre kat. úz. Sečovce zaplatiť navrhovateľovi ako sprostredkovateľovi predaja týchto nehnuteľností zálohu v sume 100.000,- Sk na úhradu kúpnej ceny v sume 450.000,- Sk. V tejto súvislosti si súd na základe zhodných tvrdení účastníkov v súlade s ust. § 120 ods. 3 O.s.p. skutkovo osvojil, že na základe uvedenej dohody odporkyňa zaplatila navrhovateľovi dňa 19.12.2005 sumu 100.000,- Sk, s tým, že prijatie tejto peňažnej sumy od odporkyne navrhovateľ nesporne písomne potvrdil i na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 19.12.2005 (čl. 67). V Článku I bod 1.3 dohody sa účastníci dohodli na lehote, v ktorej je odporkyňa povinná s účinkami včasného plnenia uzavrieť kúpnu zmluvu - ...„do 30.6.2005...“ ako aj na zmluvnej pokute vo výške zaplatenej zálohy v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy v uvedenej lehote z dôvodov na strane odporkyne. Zo Zmluvy o budúcej zmluve (čl. 64) nesporne uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 19.12.2005 súd zistil, že ňou (Čl. I zmluvy) odporkyňa prevzala záväzok po nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu č. 5 na ul. Milosrdenstva 23 v Košiciach tento odpredať navrhovateľovi za kúpnu cenu 650.000,- Sk. Zo Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti (čl. 66) nesporne uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 19.12.2005 súd zistil, že ňou (Čl. I zmluvy) navrhovateľ prevzal záväzok zabezpečiť pre odporkyňu predaj bytu č. 5 na ul. Milosrdenstva 23 v Košiciach za províziu vo výške „100% slovom päťdesiat %“ z rozdielu medzi dohodnutou kúpnou cenou a sprostredkovateľskou zmluvou určenou minimálnou kúpnou cenou (650.000,- Sk). Na podklade znaleckého posudku č. 5/2009 zo dňa 16.9.2009 B. Y., znalca z odboru Písmoznalectvo súd skutkovo uzavrel že odporkyňa vlastnoručne nepodpísala výdavkový pokladničný doklad zo dňa 19.12.2005 na sumu 300.000,- Sk, predložený v konaní navrhovateľom, ako aj, že podpis na tejto písomnosti bol vyhotovený prekopírovaním podpisu odporkyne na vyhotovení Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2005, ktorého fotokópia sa nachádza na čl. 3 súdneho spisu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že navrhovateľ v stanovisku k záverom znaleckého posudku tvrdil, že podpis na výdavkovom pokladničnom doklade účelovo skopírovala samotná odporkyňa, a to tak, že tento výdavkový pokladničný doklad nakoľko nebol odporkyňou podpísaný osobne dňa 19.12.2005, bol jej zaslaný na podpis neskôr prostredníctvom Š. O. v súvislosti s uzatváraním účtovníctva navrhovateľa za predchádzajúci rok, že podpísaný výdavkový doklad prinieslo späť niektoré z detí odporkyne a navrhovateľ ho v dobrej viere zaviedol do účtovníctva a predložil tiež v tomto konaní. Odporkyňa sa k tvrdeniu navrhovateľa o spôsobe, akým došlo k vyhotoveniu jej podpisu na spornom výdavkovom pokladničnom doklade napriek výzve
súdu nevyjadrila. Listom zo dňa 1.7.2006 (čl. 5) navrhovateľ vyzval odporkyňu na vrátenie peňažnej pôžičky v sume 300.000,- Sk. Listom zo dňa 10.7.2006 navrhovateľ vyzval Š. O. ako ručiteľa na vrátenie peňažnej pôžičky v sume 300.000,- Sk za odporkyňu. V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, že odporkyňa ani v určenej lehote splatnosti a ani neskôr navrhovateľovi z peňažnej pôžičky nevrátila ani jej časť. Dňa 18.10.2012 uzavreli navrhovateľ a Š. O. dohodu o urovnaní. V jej časti II bod 1 sa navrhovateľ a Š. O. dohodli na podmienkach urovnania, podľa ktorých Š. O. zaplatí peňažnú sumu 3.000,- Eur, v jej časti I bod 2 Š. O. prehlásil, že dňa 19.12.2005 navrhovateľ v jeho prítomnosti poskytol odporkyni peňažnú pôžičku v sume 300.000,- Sk, z ktorej sumu 100.000,- Sk použila odporkyňa na úhradu zálohy na kúpu nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa a sumu 200.000,- Sk mala použiť na úhradu nedoplatkov voči Bytovému podniku mesta Košice. Listom zo dňa 13.7.2006 (čl. 91) odporkyňa s poukazom na neplatnosť dohody o zložení zálohy z dôvodu uvedenia lehoty zročnosti povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu (30.6.2005) pred uzavretím samotnej dohody (19.12.2005) vyzvala navrhovateľa na vrátenie zaplatenej zálohy v sume 100.000,- Sk. Listom zo dňa 14.8.2006 (čl. 92) odporkyňa v reakcii na výzvu na vrátenie peňažnej pôžičky upriamila pozornosť navrhovateľa na to, že dohodnutý deň splatnosti (30.6.2005) časovo predchádza deň uzavretia zmluvy o pôžičke a odmietla pôžičku vrátiť s odôvodnením že pôžička bola len fiktívna pričom k odovzdaniu peňazí nedošlo. Uvedeným listom odporkyňa vyzvala navrhovateľa na zaujatie stanoviska k skoršej výzve na vrátenie zaplatenej zálohy na kúpu nehnuteľnosti. Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, ako správca bytového fondu vo vlastníctve mesta Košice, na výzvu súdu v liste zo dňa 7.6.2010 v podstatnom uviedol, že odporkyňa sa stala nájomkyňou bytu č. 5 na ul. Milosrdenstva 23 v Košiciach na základe rozhodnutia o pridelení náhradného bytu bývalého Obvodného národného výboru v Košiciach IV č. j. byt-00751/90-Še zo dňa 7.12.1990 (čl. 168), že z dôvodu neplnenia si povinností nájomcu bol nájomný pomer skončený s odporkyňou ku dňu 31.1.2001 výpoveďou (čl. 169) a že od 1.2.2002 užíva odporkyňa tento byt bez právneho dôvodu. Z upomienky vystavenej Bytovým podnikom mesta Košice k 18.10.2007 vyplynulo, že k tomuto dňu predstavoval nedoplatok odporkyne za užívanie bytu č. 5 na ul. Milosrdenstva 23 v Košiciach za obdobie od roku 2000 186.199,- Sk (6.180,67 Eur) na istine a 484.006,- Sk (16.066,06 Eur) na príslušenstve. Podľa správy Bytového podniku mesta Košice, s.r.o., odporkyňa na úhradu tohto nedoplatku zaplatila dňa 19.10.2007 sumu 202.362,- Sk (6.717,19 Eur), neskôr v troch platbách ešte spolu sumu 1.257,92 Eur pričom iné platby už na úhradu nedoplatkov neuhradila. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 7.11.2005 (čl. 175) poskytol O. E. Š. O. peňažnú pôžičku v sume 200.000,- Sk, ktorú mal Š. O. vrátiť v lehote splatnosti do 30.6.2006. K vráteniu tejto peňažnej pôžičky došlo podľa informácie poskytnutej súdu písomne O. E. v mesiaci september 2006 (podľa výpisu z účtu Š. O. - čl. 200 bola suma 200.000,- Sk odpísaná z jeho účtu dňa 5.9.2006).
Vyhodnotením vykonaných dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, súd skutkovo ustálil, že dňa 19.12.2005 navrhovateľ odporkyni odovzdal a odporkyňa od navrhovateľa prevzala peňažnú sumu 300.000,- Sk. Za rozhodujúcu v tomto skutkovom závere vzal súd skutočnosť, že odporkyňa s navrhovateľom uzavrela v písomnej forme zmluvu obsahujúcu ustanovenie o tom, že veriteľ v deň uzatvorenia zmluvy dlžníkovi poskytol v hotovosti sumu 300.000,- Sk. Skutočnosť, že odporkyňa zmluvu o pôžičke dňa 19.12.2005 s takýmto obsahom uzavrela svedčí o tom že predmet pôžičky teda peňažnú sumu 300.000,- Sk od navrhovateľa prevzala. V tejto súvislosti podľa posúdenia súdu nie je významným to, že odporkyňa nesporne podpísala zmluvu z časového hľadiska pred navrhovateľom, ako aj že v tom čase ešte peniaze vyplatené nepochybne ešte neboli. Zmluva nakoniec vo svojom obsahu ani nekonštatovala aby navrhovateľ poskytol odporkyni peniaze pred podpisom zmluvy, ale že k tomu došlo v deň uzavretia zmluvy s použitím minulého času. Pokiaľ preto odporkyňa návrh zmluvy s takýmto obsahom predložila navrhovateľovi na akceptáciu a ten tento návrh i akceptoval, došlo tým k uzavretiu zmluvy, ktorej celkom zrejmý obsah jej zmluvných dojednaní nemôže byť vyvrátený len prostým popretím zmluvou zakotvenej skutočnosti účastníkom, ktorý nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu. Naviac, pokiaľ nedošlo na základe tejto zmluvy k plneniu, tak ako to tvrdila odporkyňa, je nelogické a zároveň v rozpore s požiadavkou bdelosti pri ochrane vlastného práva aby takáto zmluva bola bez ďalšieho ponechaná navrhovateľovi bez jej právneho ukončenia či fyzickej likvidácie. O odovzdaní peňazí odporkyni dňa 19.12.2005 svedčí podľa posúdenia súdu tiež fakt, že odporkyňa časť týchto peňazí (sumu 100.000,- Sk) vzápätí použila na zaplatenie zálohy na kúpu nehnuteľnosti navrhovateľovi. V tejto súvislosti medzi účastníkmi nebola spornou skutočnosť, že k zaplateniu tejto peňažnej sumy odporkyňou navrhovateľovi skutočne došlo, pričom podľa zistenia súdu odporkyňa sa vrátenia tejto peňažnej sumy voči navrhovateľovi následne i domáhala. Tvrdeniu odporkyne v tejto súvislosti, že sumu 100.000,- Sk, ktorú vyplatila navrhovateľovi získala od svojho
otca, súd neuveril. Predovšetkým pôvod týchto peňazí odporkyňa v konaní nepreukázala žiadnym z predložených alebo navrhnutých dôkazov. Aby si odporkyňa na stretnutie s navrhovateľom dňa 19.12.2005 vzala takúto peňažnú hotovosť aby túto zaplatila navrhovateľovi nepotvrdili ani Š. O. ani svedkyňa Z. I.. Dispozíciu s takouto peňažnou sumou odporkyne v značnej miere nepriamo vylučujú tiež okolnosti za ktorých došlo k peňažnej pôžičke. Predovšetkým odporkyňa o peňažnú pôžičku požiadala navrhovateľa z dôvodu, že potrebovala pomôcť s úhradou nedoplatku na byte, ktorého výška, ako odporkyňa uviedla predstavovala približne sumu 130.000,- Sk. Prirodzene sa natíska otázka, pokiaľ odporkyňa mala k dispozícii sumu 100.000,- Sk, či si vôbec potrebovala na zaplatenie nedoplatkov na byte požičať a pokiaľ i za tejto situácie áno, prečo práve sumu 300.000,- Sk? V odpovedi na tieto otázky podľa názoru súdu nemožno ponechať stranou skutočnosť, že zároveň so zmluvou o pôžičke došlo medzi účastníkmi k uzavretiu tiež zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, sprostredkovateľskej zmluvy a dohody o zložení zálohy, pričom v kontexte zhodných tvrdení účastníkov je nepochybné, že všetky tieto zmluvy smerovali k realizácii dohody účastníkov, v zmysle ktorej s pomocou navrhovateľa (pôžičkou peňazí) malo dôjsť k vyrovnaniu nedoplatkov odporkyne za užívanie bytu č. 5 na ul. Milosrdenstva 23 v Košiciach, tento byt mala následne odporkyňa odkúpiť, potom tento byt predať navrhovateľovi alebo ním sprostredkovanej tretej osobe a z výťažku zaplatiť kúpnu cenu za prevod nehnuteľností v kat.úz. Sečovce, ktorý sprostredkovával navrhovateľ. Pri odporkyňou uvádzanej výške nedoplatku, pokiaľ by mala k dispozícii sumu 100.000,- Sk, ako tvrdila, v žiadnom prípade by si od odporcu už nemusela požičiavať na úhradu nedoplatkov na byte sumu 300.000,- Sk. Je nelogické tiež, aby za situácie, keď nedošlo k pôžičke peňazí (podľa tvrdenia odporkyne sama odmietla peniaze prijať z obavy v podvod) aby uhradila navrhovateľovi sumu 100.000,- Sk na základe dohody o zložení zálohy, pritom na zaplatenie nedoplatkov na byte by už odporkyni nezostalo a možnosť získania prostriedkov na kúpu nehnuteľností predajom bytu by tak stratila. Je nepravdepodobné, pokiaľ by k takejto situácii i došlo, aby odporkyňa len pasívne čakala na pôžičku, ktorá ako bolo už spomenuté na inom mieste predstavovala základný predpoklad akýchkoľvek ďalších jej krokov smerujúcich k oddlženiu a k realizácii dohody o zložení zálohy, z ktorej už navrhovateľovi zaplatila značnú peňažnú sumu. Je nepravdepodobné tiež, aby odporkyňa odmietla prijať peňažnú pôžičku od navrhovateľa pre celkom zrejme nesprávny údaj o splatnosti peňažného záväzku a naproti tomu aby navrhovateľovi zaplatila z vlastného peňažnú sumu 100.000,- Sk na základe dohody o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti, v ktorej je zročnosť záväzku odporkyne vyjadrená úplne rovnako zrejmým nesprávnym údajom (Článok I bod 1.3.). Nezanedbateľnou v úvahách súdu vedúcich k záveru o prevzatí peňažnej sumy 300.000,- Sk odporkyňou od navrhovateľa dňa 19.12.2005 bola tiež skutočnosť, že i keď Š. O. v priebehu konania ako účastník prevzatie peňažnej sumy popieral, v dohode o urovnaní výslovne prehlásil, že dňa 19.12.2005 navrhovateľ v jeho prítomnosti poskytol odporkyni peňažnú pôžičku v sume 300.000,- Sk, z ktorej sumu 100.000,- Sk použila odporkyňa na úhradu zálohy na kúpu nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa a sumu 200.000,- Sk mala použiť na úhradu nedoplatkov. Skutkový záver súdu o prevzatí peňažnej sumy 300.000,- Sk odporkyňou sám o sebe nebol spôsobilý rozhodne ovplyvniť ani záver znaleckého dokazovania, podľa ktorého výdavkový pokladničný doklad na sumu odporkyňa vlastnoručne nepodpísala, pričom podpis na tejto písomnosti je technickým falzifikátom. Podľa názoru súdu nebol dôvod zaoberať sa a pátrať kto takýto technický falzifikát urobil, či navrhovateľ na dôkaznú podporu svojho nároku alebo odporkyňa v rámci sofistikovanej prípravy na neskoršiu obranu, ako tvrdil navrhovateľ. Podstatným je že táto písomnosť popri zmluve, ktorá vo svojom obsahu výslovne deklaruje že navrhovateľ odporkyni peňažnú pôžičku poskytol a popri i ostatných súdom zistených skutočnostiach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, nemá takú výpovednú hodnotu aby skutkový záver o prijatí peňažnej sumy odporkyňou spochybnila a ani takú dôkaznú silu, aby túto skutočnosť priamo vyvrátila. Pokiaľ sa odporkyňa v priebehu konania proti uplatnenému nároku bránila tvrdením o akejsi fiktívnej povahe pôžičky, konkrétne tiež že k vyplateniu peňazí nemalo dôjsť ale v skutočnosti mal navrhovateľ za odporkyňu vyplatiť nedoplatky správcovi bytového domu, tvrdenia odporkyne v tomto smere vyvrátili účastníci zhodnými tvrdeniami, keďže každý z nich, včítane odporkyne uviedli, že na stretnutí dňa 19.12.2005 mal navrhovateľ pripravené peniaze na ich vyplatenie odporkyni. Rovnako potvrdila existenciu pripravenej peňažnej hotovosti v kancelárii, v ktorej sa dňa 19.12.2005 uskutočnilo stretnutie tiež svedkyňa Z. I..
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 37 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa ust. § 38 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 40 ods. 1 a ods. 3 veta pred bodkočiarkou a ust. § 46 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov. Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa ust. § 488 a ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa ust. § 657 a ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy posúdil súd uplatnený nárok navrhovateľa, v rozsahu v akom po čiastočnom zastavení ostal predmetom konania, v celom rozsahu ako dôvodný. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2005 navrhovateľ prenechal odporkyni peňažnú sumu 300.000,- Sk (9.958,18 Eur), ktorú odporkyňa navrhovateľovi napriek zmluvou prijatému záväzku vrátiť požičanú peňažnú sumu (časť I bod 2 zmluvy o pôžičke v spojení s ust. § 657 Občianskeho zákonníka) navrhovateľovi ani v dohodnutej lehote splatnosti a ani do vyhlásenia tohto rozsudku, nevrátila. Z ručiteľského záväzku zaplatil na úhradu peňažného záväzku odporkyne Š. O. navrhovateľovi sumu 3.000,- Eur. Časť pohľadávky na vrátenie pôžičky v sume 3.319,39 Eur navrhovateľ jednostranne započítal s pohľadávkou odporkyne na vrátenie zálohy v sume 3.319,39 Eur zaplatenej navrhovateľovi na základe dohody o zložení zálohy. Na základe týchto právnych skutočností zanikol záväzok odporkyne vrátiť navrhovateľovi peňažnú pôžičku čo do sumy 6.319,39 Eur. V ostatnej časti, teda čo do zaplatenia sumy 3.638,78 Eur záväzok odporkyne vrátiť navrhovateľovi peňažnú pôžičku trvá. V tejto časti preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Nakoľko si odporkyňa svoj záväzok na peňažné plnenie voči navrhovateľovi nesplnila v lehote splatnosti dohodnutej medzi účastníkmi v zmluve o pôžičke (30.6.2006) dňom nasledujúcim, teda dňom 1.7.2006 sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, následkom čoho vzniklo navrhovateľovi ako veriteľovi právo požadovať od odporkyne ako dlžníka popri plnení tiež úroky z omeškania. Diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania so splnením peňažného záväzku odporcu predstavovala 4 %, a preto navrhovateľovi patria úroky z omeškania v percentuálnej výške 8 % ročne. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania za omeškanie so zaplatením len časti peňažného záväzku odporkyne (len zo sumy 3.638,78 Eur) a len od 1.8.2006, napriek tomu, že odporkyňa bola v omeškaní so zaplatením väčšej peňažnej sumy a do omeškania sa dostala už pred dňom 1.8.2006, súd postupom podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. priznal navrhovateľovi úroky z omeškania len v rozsahu ich uplatnenia. Pokiaľ odporkyňa v konaní na svoju obranu proti uplatnenému nároku navrhovateľa poukazovala na nezrovnalosť v údaji o splatnosti pôžičky (časť I bod 2 Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2005), podľa ktorého k vráteniu poskytnutých peňazí malo dôjsť dňa 30.6.2005, teda ešte pred uzavretím zmluvy o pôžičke, podľa posúdenia súdu jednalo sa len o zrejmú chybu v písaní, ku ktorej bežne dochádza pri vyhotovovaní listín na prelome rokov, pričom i z vyjadrenia samotnej odporkyne („... až do dňa 30.6.2006 sme čakali či dôjde k opraveniu tejto zmluvy...“) je zrejmé, že vôľou účastníkov bolo stanoviť splatnosť peňažného záväzku na deň 30.6.2006. Pre úplnosť súd zároveň poznamenáva, že neuvedenie dňa splatnosti v zmluve o pôžičke, prípadne vyjadrenie tohto dňa neurčitým či nezrozumiteľným spôsobom, pokiaľ zo zmluvy jasne vyplýva záväzok vrátiť požičané peniaze, nespôsobuje neplatnosť zmluvy nakoľko údaj o splatnosti pôžičky nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. V takomto prípade by splatnosť záväzku vrátiť požičané peniaze nastala v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka prvého dňa potom, čo bol dlžník o plnenie požiadaný, k čomu v danom prípade došlo listom navrhovateľa zo dňa 10.7.2006.
O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, v spojení s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Predmetom konania podľa návrhu na začatie konania navrhovateľa bolo zaplatenie sumy spolu 11.617,88 Eur. Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti o zaplatenie sumy 3.638,78 Eur a v časti o zaplatenie sumy 3.000,- Eur súd konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu po tom, čo v priebehu konania na úhradu záväzku odporkyne plnil ručiteľ Š. O.. V časti o zaplatenie sumy 1.659,69 Eur (uplatnená zmluvná pokuta) navrhovateľ vzal späť návrh bez bližšieho zdôvodnenia a v časti o zaplatenie sumy 3.319,39 Eur vzal navrhovateľ návrh späť po tom, čo v tomto rozsahu svoju pohľadávku započítal na pohľadávku odporkyne. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z účastníkov vzniklo právo na náhradu trov konania súd vyšiel z pomeru ich procesného úspechu a rozsahu v akom z hľadiska náhrady trov konania zodpovedajú za zastavenie konania. Navrhovateľ bol procesne úspešný čo do zaplatenia sumy 3.638,78 Eur; v časti o zaplatenie sumy 3.000,- Eur späťvzatie návrhu vyvolali odporcovia v pozícii spoločných a nerozdielnych dlžníkov tým, že jeden z nich (Š. O.) po
začatí konania čiastočne na uplatnenú pohľadávku plnil. V ostatnej časti k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia návrhu, ktoré svojim správaním sa odporcovia nevyvolali. V percentuálnom vyjadrení predstavuje procesný úspech navrhovateľa a podiel zodpovednosti odporkyne za trovy zastaveného konania 57,14%. V percentuálnom vyjadrení predstavuje procesný podiel zodpovednosti navrhovateľa za trovy zastaveného konania 42,56%. Pomer procesného úspechu a zodpovednosti za zastavenie konania tak predstavuje v percentuálnom vyjadrení 14,28% v prospech navrhovateľa, v ktorom rozsahu vzniklo právo na náhradu trov konania navrhovateľovi. V tomto percentuálnom rozsahu súd v rámci náhrady trov konania priznal navrhovateľovi náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 99,54 Eur (14,28% zo sumy zaplateného súdneho poplatku 697,07 Eur).
O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a štátom súd rozhodol postupom podľa ust. § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Za vypracovanie znaleckého posudku štát zaplatil na základe uznesenia zo dňa 30.11.2009 znalcovi Vladimírovi Rusnákovi znalečné v sume 730,44 Eur. Zohľadňujúc, rovnako ako v prípade rozhodnutia o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi procesný úspech navrhovateľa a podiel zodpovednosti odporkyne za trovy zastaveného konania (57,14%) procesný podiel zodpovednosti navrhovateľa za trovy zastaveného konania (42,56%), v tomto percentuálnom pomere súd rozdelil náhradu trov štátu medzi účastníkmi. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 313,07 Eur (42,56% zo sumy 730,44 Eur) a odporkyni povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 417,37 Eur (52,14% zo sumy 730,44 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Košiciach 2. septembra 2013