Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-47Cpr/10/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: E. L., trvale bytom: L. X, XXX XX L., proti odporcovi: Slovakia Security s.r.o., so sídlom: Odborárska 3, 830 03 Bratislava, IČO: 35691034 o vyplatenie odstupného takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ v podanom návrhu zo dňa 12.03.2013, ktorý doplnil 26.04.2013 žiadal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany odporcu je neplatné, keď toto sa uskutočnilo po uplynutí troch mesiacov. Ďalej si uplatňoval mzdové nároky od 11.02.2013 do 08.07.2013, keď od tohto dátumu sa zamestnal u iného zamestnávateľa.

Odporca navrhoval návrh zamietnuť z dôvodu, že pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe v súlade so . Odporca predložil potvrdenie o pracovnej neschopnosti navrhovateľa, ktorý bol práceneschopný do 10.12.2012 do 11.02.2013, to znamená, že o neprítomnosť v práci sa predlžuje skúšobná doba, a z toho dôvodu potom navrhovateľ nemá právny nárok na mzdové nároky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 29.10.2012, rozhodnutím o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 11.02.2013, dokladom o práceneschopnosti navrhovateľa zo dňa 10.12.2012, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 08.04.2013 a zistil.

Navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.10.2012 s nástupom do práce 01.11.2012. V pracovnej zmluve bola dohodnutá skúšobná doba tri mesiace. Odporca listom zo dňa 11.02.2013, ktorý bol aj v ten istý deň doručený, skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe podľa . Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 10.12.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľ je neschopný práce od 10.12.2012 a práceneschopnosť trvala do 11.02.2013.

Navrhovateľ tvrdil, že pracovný pomer nebol ukončený v súlade so v skúšobnej dobe, a preto si uplatňoval mzdové nároky, s čím odporca nesúhlasil.

Podľa § 72 ods. 1, 2 Zákonníka práve v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do

konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom alebo materstvom a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Podľa , , v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac 6 mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.

Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

Podľa medzi dôležité osobné prekážky v práci patrí aj to, že zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa zamietol. Súd vychádza z toho, že odporca ako zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru postupoval v súlade so Zákonníkom prace, konkrétne s § 72 a § 48, keď pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. Do skúšobnej doby sa nezapočítava čas prekážok v práci na strane zamestnanca, to znamená, že ak navrhovateľ bol práceneschopný od 10.12.2012 do 11.02.2012, tento čas sa do skúšobnej doby nezapočíta a pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe troch mesiacov a nie ako to tvrdil navrhovateľ, ktorý opomenul čas práceneschopnosti odpočítať od dĺžky skúšobnej doby. Ak pracovný pomer bol skončený v súlade so , nemôžu vzniknúť mzdové nároky na strane navrhovateľa, ako si ich uplatňoval, a preto aj v tejto časti bol návrh zamietnutý.

O trovách konania súd rozhodol podľa a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď navrhovateľ v konaní úspešný nebol, odporca trovy konania neuplatňoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.