Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-14-2023.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/14/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky: F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Y. XXX, o potvrdení vydržania vlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Vyd/1/2021-140 z 5. októbra 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvodnosť návrhu posudzoval podľa § 130 ods. 1, § 134, § 865 ods. 3 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) a podľa § 359d a § 359e Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“). Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky a listín, ktoré predložila, dospel k záveru, že navrhovateľkou tvrdené skutočnosti neosvedčujú splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľky vydržaním k ňou označeným nehnuteľnostiam - pozemkom, potom pre nesplnenie podmienok pre vydanie vyzývacieho uznesenia, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol. Nad rámec uvedeného okresný súd poukázal na nedostatok navrhovateľkou podaného návrhu, lebo v ňom neuviedla deň, kedy mala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním, a to aj napriek výzve súdu. V reakcii na ňu len poukázala na deň zápisu darovacej zmluvy a dátum vydania kolaudačného rozhodnutia. Označenie dňa, kedy navrhovateľ mal nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je povinným údajom, avšak jeho neuvedenie vzhľadom na to, že navrhovateľka neosvedčila splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nepovažoval v tomto štádiu konania za relevantné. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým žiadala, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla, že vo svojom návrhu opísala celú chronológiu získania povolenia k stavbe rodinného domu, v súlade s dodržiavaním zákonného stavu, ktorý existoval od roku 1948 až do roku 1990. Okresný súd však neprihliadal na to, že platné zákony vtedajšieho právneho socialistického systému umožňovali tzv. orgánom štátnej správy a štátnej moci prideľovať pôdu na základe vyvlastnenia štátom a jej pridelenia občanom v súlade s vtedajším štátnym záujmom a tiež verejným záujmom v dedinách. Občan obce X. Y., v ktorej katastri sa ňou označené nehnuteľnosti nachádzajú, v roku 1965 v súlade s platnými zákonmi podal žiadosť o vymedzenie stavebného pozemku v obci X. Y.. Navrhovateľka následne uvedenú chronológiu opätovne v podanom odvolaní opísala. Zdôraznila, že užívateľ a držiteľ pozemkov pod rodinným domom Z. P. (otec navrhovateľky) bol objektívne presvedčený
o tom, že užívanú a držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nepovažovala za rozhodujúce, že pri nadobudnutí nesplnil zákonné podmienky, išlo však o poctivý spôsob nadobudnutia, ktorý bol v súlade s dobrými mravmi. Uviedla, že ak by existovala platná kúpna zmluva, ktorá by bola registrovaná, nebol by dôvod domáhať sa nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, pretože by došlo k jeho nadobudnutiu na základe právneho úkonu. S poukazom na tieto skutočnosti závery okresného súdu nepovažovala za správne, pretože v konaní bolo dostatočne preukázané splnenie podmienok na potvrdenie vydržania vlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle jej návrhu.
3. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách § 65 a § 66 CMP a podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP ho ako vecne správne potvrdil.
4. Podľa § 359c ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
5. Okresný súd v napadnutom uznesení konštatoval, že z listín doložených navrhovateľkou mal preukázané, že v súvislosti so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia pre Z. P. vtedajší Miestny národný výbor (MNV) v X. Y. zasielal Okresnému národnému výboru, odbor výstavby žiadosť o vydanie stavebného povolenia, v ktorej okrem iného, uviedol, že doklad o osobnom užívaní pozemku zašle dodatočne, nakoľko výkup stavebného pozemku do vlastníctva Československého štátu v správe MNV je v konaní. Ďalej konštatoval, že výkup stavebného pozemku do vlastníctva štátu nemal osvedčený, ani existenciu prípadnej dohody o osobnom užívaní pozemku pod stavbou s právnym predchodcom navrhovateľky. Navrhovateľka nedoložila žiaden doklad o osobnom užívaní, resp. vlastníctve pozemku pod stavbou v prospech stavebníka. Naviac netvrdila, že takýto doklad ako právny titul vstupu do oprávnenej držby, na základe ktorého sa mohol právny zástupca navrhovateľky dôvodne domnievať, že tento pozemok mu patrí, vôbec existuje.
6. Pri prvom predpoklade oprávnenej držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako aj jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, ale dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne považovať mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996). Navrhovateľovi preto nestačí v návrhu na začatie konania len uviesť, o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť, ale musí uviesť aj iné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v čase uchopenia sa držby bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tak by ich mal aj k návrhu pripojiť.
7. V preskúmavanej veci navrhovateľka uvádzala skutočnosti, na základe ktorých bolo vydané jej právnemu predchodcovi stavebné povolenie na rodinný dom súpisné č. XXX a tvrdila, že ak by neboli pozemky pod týmto rodinným domom vyporiadané, nebolo by takéto povolenie jej právnemu predchodcovi udelené. V tejto súvislosti sa však odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že stavba rodinného domu, aj keď povoleného a skolaudovaného, nie je bez ďalšieho okolnosť, z ktorej by bolo možné ustáliť, že by bol dobromyseľným právny predchodca navrhovateľky v tom, že vstupuje do užívania ako vlastník aj predmetného pozemku, na ktorom tento rodinný dom stojí.
8. Ústavný súd v náleze sp. zn. II.ÚS 474/2015 zo 14. novembra 2018 konštatoval, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako o bezodplatné plnenie.
9. Navrhovateľka takýto poctivý spôsob nadobudnutia predmetných pozemkov netvrdila. Naopak, tak ako konštatoval okresný súd, z predložených listín vyplynulo, že v čase podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia právny predchodca navrhovateľky, ako stavebník, nemohol byť subjektívne presvedčený o tom, že už je vlastníkom pozemkov, na ktorých žiada, aby mu bolo umožnené postaviť rodinný dom. Navrhovateľka v návrhu neuviedla, na základe čoho, sa jej právny predchodca mohol domnievať, že pozemky, na ktorých postavil rodinný dom nadobudol do oprávneného užívania, resp. do vlastníctva, teda, ich že nadobudol poctivým spôsobom, t.j., za odplatu, ktorú uhradil, ak áno, komu, prípadne, či mu boli poskytnuté do užívania bezodplatne, ak áno kým a pod. Takéto tvrdenia navrhovateľky absentujú. Potom záver okresného súdu, že navrhovateľka netvrdila a nepreukázala titul vstupu jej právneho predchodcu do oprávnenej držby, na základe ktorého sa mohol dôvodne domnievať, že pozemok mu patrí, považuje odvolací súd za správny.
10. Ďalej považuje odvolací súd za potrebné poukázať na obsah návrhu na začatie konania o potvrdení vlastníctva vydržaním z 12.03.2020 podaného navrhovateľkou. Táto sa domáhala potvrdenia o vydržaní jej vlastníctva k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území X. Y.. V tejto súvislosti uviedla, že darovacou zmluvou z 12.08.2010 získala do svojho vlastníctva rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na KNC parcele č. 246, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, podľa ktorého išlo o nehnuteľnosti v katastrálnom území X. Y.. Pri darovaní bolo zistené, že stavba nemá právny vzťah k parcele, na ktorej leží a nie je evidovaná na liste vlastníctva. Následne navrhovateľka v podrobnostiach uvádzala skutočnosti, na základe ktorých získal jej právny predchodca Z. P., pôvodný vlastník rodinného domu č. súpisné XXX, oprávnenie na stavbu tohto domu - stavebné povolenie. Všetky tieto skutkové tvrdenia navrhovateľky smerovali k tomu, že predchádzajúci vlastník rodinného domu Z. P. mal byť vlastníkom aj pozemku pod predmetným rodinným domom. Vo vzťahu k svojej osobe ako vlastníčke, navrhovateľka však len veľmi stručne uviedla, že „Horeuvedené potvrdzuje, že nebohý vlastník rodinného domu Z. P., nar. XX.XX.XXXX (zomrel XX.XX.XXXX) a súčasná vlastníčka rodinného domu F. I., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorá získala vlastníctvo darovacou zmluvou v roku 2010, boli spolu trvale užívateľmi pozemkov pod stavbou súpisné č. XXX viac ako 10 rokov.“ Navrhovateľkine skutkové tvrdenia vymedzujúce oprávnenosť držby smerovali k existencii oprávnenej držby jej právneho predchodcu. Navrhovateľka netvrdila žiadne rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, že v čase uchopenia sa držby dotknutého pozemku bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná a túto dobromyseľnosť si zachovala počas celej rozhodujúcej doby. Navrhovateľka zdôrazňovala okolnosti, na základe ktorých mal byť dobromyseľným v tom, že je vlastníkom pozemkov, ku ktorým sa domáha vydržania, jej právny predchodca. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností mala samotná navrhovateľka dospieť k záveru, že sa chopila držby predmetných pozemkov v domnení, že je ich vlastníčkou. Možno len uvažovať o tom, že by to malo byť na základe darovacej zmluvy, ktorou nadobudla rodinný dom súpisné č. XXX. Avšak navrhovateľka netvrdila okolnosti, z ktorých by bolo možné ustáliť, že pri nadobudnutí tohto domu darovacou zmluvou nemala pochybnosti o tom, že sú jej prevádzané aj predmetné pozemky. Naopak, z tvrdení navrhovateľky a z jej návrhu vyplýva, že práve v čase prevodu tohto rodinného domu na jej osobu bolo zistené, že nie je jej právny predchodca vedený ako vlastník predmetných pozemkov.
11. Konanie o potvrdení vydržania je koncipované tak, že navrhovateľ je tým subjektom, ktorému sa potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním (§ 359c ods. 1 CMP). To znamená, že skutkové tvrdenia musia zodpovedať tomu, že práve a len navrhovateľ splnil k určitému dátumu všetky podmienky vydržania. Môže si započítať obdobie oprávnenej držby svojich právnych predchodcov, ale nemôže dôjsť k situácii, že podmienky vydržania splnil už niektorý z týchto jeho právnych predchodcov (R 112/2000, R 3/2015). V prejednávanej veci navrhovateľkou uvádzané skutkové tvrdenia smerovali k splneniu podmienok držby jej právneho predchodcu.
12. Na základe uvedených zistení, odvolací súd odvolaním navrhovateľky napadnuté uznesenie okresného súdu, ako vecne správne potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak ustanovenie § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak. Keďže v preskúmavanej veci k žiadnej situácii, na ktorú by sa uvedené zákonné ustanovenia vzťahovali nedošlo, odvolací súd nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)