Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/615/2004

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: IMI SPED, spol. s r.o., Jánošíková 21, Žilina, IČO:31 582 311, právne zastúpený: JUDr. Eva Káčerová, advokátka, AK Žilina, Ulica republiky 30 proti povinnému: WEST CARGO LINE, spol. s r.o., Továrenská 1, Štúrovo, IČO:36 537 527 o zaplatenie 1 410,74 € (42 500 Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi, Exekútorský úrad so sídlom Žilina, Sad SNP 666/12 náhradu trov exekúcie vo výške 29,02 €.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 28.10.2004 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na sumu 1 410,74 € (42 500 Sk) s príslušenstvom, pričom poukazoval na platobný rozkaz vydaný tunajším súdom, č.k.. -14 zo dňa 31.5.2004.

Poverením tunajšieho súdu -13 zo dňa 9.11.2004 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Marián Janec, Exekútorský úrad so sídlom Žilina, Sad SNP 666/12 (ďalej len súdny exekútor).

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.4.2010 exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie, pričom poukazoval na tú skutočnosť, že povinný bol dňa 27.3.2010 vymazaný z Obchodného registra. Zároveň žiadal o priznanie trov exekúcie vo výške 71,46 €.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Exekučné konanie začalo dňa 13.10.2004, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi ( § 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňa 27.3.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra, č.k. -94 zo dňa 25.01.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2010, bola zrušená spoločnosť WEST CARGO LINE, spol. s.r.o. bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra odd. Sro 12054/N v y m a z u j e sa dňom 27.03.2010 obchodná spoločnosť WEST CARGO LINE, spol. s.r.o. so sídlom Továrenská 1, Štúrovo, IČO: 36 537 527.

Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení Exekučného poriadku.

Obdobný názor vyslovil i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 24.11.2011, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „...ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať...“

V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 33,20 € /za 5 hodín exekučnej činnosti, prebratie návrhu, založenie spisu, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, vyhotovenie žiadosti o opravu poverenia, vyhotovenie upovedomenia, vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie, vyhotovenie exekučného príkazu, vyhotovenie výzvy na zaplatenie preddavku, oznámenie o stave exekúcie, vyhotovenie návrhu na zastavenie, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti, vrátenie poverenia/,

podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 19,92 € (6 úkonov, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu, zisťovanie majetku kataster, zisťovanie sídla), a náhrada hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 4,26 € (poštovné), vo výške 1 € (telekomunikačné), vo výške 2,80 € (žiadosť o vyznačenie právoplatnosti, vrátenie poverenia, faktúra) a 19% DPH vo výške 10,28 €. Celkovo tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 71,46 €.

Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný bol vymazaný z obchodného registra, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.

Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd priznal exekútorovi v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení s § 14 ods.1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), g), j) citovanej vyhlášky vo výške 19,92 € (6 úkonov, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu, zisťovanie majetku kataster, zisťovanie sídla, teda 6x 3,32 €), podľa § 22 citovanej vyhlášky priznal súd náhradu hotových výdavkov vo výške 4,26 € (poštovné), a DPH vo výške 4,84 € (20% zo sumy 24,18 €).Celkovo teda bola priznaná exekútorovi náhrada trov exekúcie vo výške 29,02 €.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa §14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky za žiadosť o udelenie poverenia, prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, založenie spisu, vyhotovenie žiadosti o opravu poverenia, vyhotovenie upovedomenia, vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie, vyhotovenie exekučného príkazu, nakoľko tieto úkony si duplicitne uplatňoval v odmene podľa § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), citovanej vyhlášky (získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu a doručenie upovedomenia), ktoré mu boli všetky a v plnej výške priznané. Súd je toho názoru, že úkony žiadosť o udelenie poverenia, prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, založenie spisu, žiadosť o opravu poverenia spolu úzko súvisia, pričom prevzatie návrhu a založenie spisu možno považovať za esenciálnu náležitosť žiadosti o udelenie poverenie, bez ktorej tento úkon nemôže byť urobený, a preto je možné všetky tieto úkony subsumovať pod úkon získanie poverenia, ktorý bol odmenený paušálnou odmenou podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1,3 citovanej vyhlášky. Ohľadne opravy poverenia súd uvádza, že túto tiež možno subsumovať pod získanie poverenia, nakoľko smeruje k dosiahnutiu bezchybného poverenia a je iba akýmsi dodatkom k už získanému povereniu a z toho vyplýva, že stále sa jedná o získanie poverenia. Čo sa týka duplicity úkonov za vyhotovenie upovedomenia, exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie resp. ich doručenie, je súd toho názoru, že ako primárne treba brať do úvahy úkony uvedené v § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, nakoľko tu zákonodarca presne uviedol a špecifikoval úkony, ktoré sú potrebné k výkonu exekúcie. Na druhej strane je súd toho názoru, že odmena podľa § 15 citovanej vyhlášky je za úkony spojené s doručením písomností postačujúce tak na ich doručenie ako i na ich tvorbu, nakoľko sa jedná o úkony pravidelne sa opakujúce v rámci každej exekúcie, robené na vopred pripravených tlačivách, ktoré sa odlišujú iba v označení subjektu ktorému sú určené.

Ďalej nepriznal úkony vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie, návrh na zaplatenie preddavku, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti a vrátenie poverenia, nakoľko sa nejedná o úkony potrebné na účelné vymáhanie nároku tak, ako to má na mysli ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, teda sa jedná o úkony, ktoré nie sú úkonmi exekútora pri výkone exekučnej činnosti. Ba dokonca možno uviesť, že úkony žiadosť o vyznačenie právoplatnosti a vrátenie poverenia sú vykonané až po zastavení exekúcie, teda po jej faktickom skončení, a teda v žiadnom prípade nemôžu viesť k výkonu exekučnej činnosti a k vymoženiu pohľadávky.

Napokon súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné výdavky, nakoľko zo spisu exekútora EX 1435/04 žiadnym spôsobom nevyplýva, že by tieto boli exekútorovi vznikli. Ďalej nebola priznaná náhrada hotových výdavkov za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti, vrátenie poverenia, faktúra, nakoľko sa jedná o úkony, ktoré nastanú až v budúcnosti a hlavne po ukončení exekúcie, teda nie sú úkonmi exekútora slúžiacimi k vymoženiu pohľadávky a teda nemožno priznať ani náhradu poštovného keďže nebola priznaná ani náhrada úkonu ako takého (viď odôvodnenie vyššie).

Ohľadne priznania, či nepriznania náhrady DPH z odmeny exekútora súd zaujal stanovisko, že túto mu je potrebné priznať a to i napriek tej situácii, že exekučný poriadok účinný do 31.8.2005 priamo neupravoval náhradu DPH. Exekučný poriadok účinný do 31.8.2005 a vyhláška v citovaných ustanoveniach totiž výslovne nezahŕňali do trov exekúcie aj daň z pridaj hodnoty, ktorú bol exekútor povinný zaplatiť z náhrady nákladov za výkon exekučnej činnosti, pokiaľ bol platiteľom tejto dane. V citovanom ustanovení vety druhej Exekučného poriadku je od účinnosti novely vykonanej , t.j. od 1.9.2005 výslovne ustanovené, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je poskytnutie služby ( "ďalej len dodanie služby" ) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa o dani z pridanej hodnoty, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa ods. 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Podľa o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Z citácie o dani z pridanej hodnoty je zrejmé, že za zdaniteľnú osobu sa považuje i súdny exekútor, ktorý vykonáva ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom ekonomickou činnosťou sa podľa cit. zákona rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa i činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov. V danom prípade je osobitným predpisom Exekučný poriadok, a preto aj súdny exekútor ako zdaniteľná osoba je nepochybne povinný zo sumy priznanej náhrady zaplatiť daň z pridanej hodnoty. Preto pokiaľ súdny exekútor je jej platiteľom, t.j. je držiteľom osvedčenia o registrácii pre daň vydaného príslušným daňovým úradom a má pridelené identifikačné číslo pre túto daň, dňom uvedeným v tomto osvedčení sa súdny exekútor ako zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Rešpektujúc , podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto , je potom dôvodný záver, že ústavne konformným výkladom ust. Exekučného poriadku je výklad v znení platnom do 31.8.2005, zahrňujúci do trov exekúcie aj daň z pridanej hodnoty, ktorú je súdny exekútor povinný zaplatiť v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Takýto výklad zodpovedá i samotnému účelu inštitútu náhrady trov exekúcie, a to poskytnúť súdnemu exekútorovi náhradu tých nákladov, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť. Takýto záver je plne súladný i s nálezom Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 17.12.2004 sp. zn. , v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, podľa ktorého rešpektujúc SR a článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonnom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Za situácie, že súdny exekútor predložil v danej veci osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, je preto dôvodný záver, že súdnemu exekútorovi patrí odmena navýšená o daň z pridanej hodnoty.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa k .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.