Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/71/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25 a Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, proti povinnej: R. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, o vymoženie 559,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 7. júla 2011, č. k. -39, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava trovy exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a následne ju zastaviť, nakoľko splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť advokátom Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho záväzku (dlhu), a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Mal za to, že z ustanovenia jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene povinného uznal jeho záväzok, považoval za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa postupoval v zmysle Exekučného poriadku a rozhodol s poukazom na Exekučného poriadku o neprípustnosti exekúcie a následne o zastavení exekúcie. S poukazom na ustanovenia , , Exekučného poriadku, ako aj spisový materiál dospel súd prvého stupňa k záveru, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nie je možné priznať z dôvodu, že poverený súdny exekútor nedisponoval exekučným spisom pôvodného exekútora, pretože ten spolu s poverením je pripojený v súdnom spise sp. zn. . Mal za to, že ak súdny exekútor bez poverenia nemohol vykonávať exekúciu, žiadne trovy exekúcie mu ani nemohli vzniknúť.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Svoje odvolanie postavil na základných štyroch bodoch, v rámci ktorých vytýkal rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci, odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistený skutkový stav a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdil, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Dodal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Mal za to, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Inými slovami uviedol, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Dodal, že exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, ako ani nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Pre prípad, ak by sa všeobecný súd nestotožnil s ústavne súladnou interpretáciou ust. Exekučného poriadku, ktorú uviedol vo svojej argumentácii, navrhol prerušiť konanie postupom podľa a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietal predovšetkým porušenie princípu legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Mal za to, že exekučný súd rozhodoval o jeho práve a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem toho konštatoval aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Zároveň namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ako ani nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastal názor, že nie je možné ho považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko nie je zmluvným ustanovením. Mal za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodal, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie . Poukázal aj na absurdnosť záveru súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva, pričom dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po

udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom namietal aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nebola v jeho prospech. Uvedené považoval za nesprávny záver, nevyplývajúci z vykonaného dokazovania, ale predstavujúci iba domnienku a subjektívny názor súdu, pretože zástupca žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Okrem toho sa nestotožnil ani s tým, že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávneným. Mal za to, že uvedený záver súdu je v priamom rozpore so súdnou praxou a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. . Dodal, že rovnaký záver vyplýval aj z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. . Naviac zvýraznil aj skutočnosť, že otázka, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa s vyjadrením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť.

V priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie konanie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie konania je potrebné zamietnuť a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa .

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Na margo návrhu na prerušenie konania, odvolací súd uvádza, že podľa Exekučného poriadku exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný o konkurze a reštrukturalizácii, a nie . Vzťah a Exekučného poriadku je vymedzený v , podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí , ak neustanovuje inak. Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti v exekučnom konaní znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku vôbec, alebo nie sú upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia zamietol.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 08. 04. 2005, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 14. 04. 2005, požiadal súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňarovú o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 16.868,-Sk s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 2.463,-Sk, trovy exekúcie vo výške 500,-Sk, trovy právneho zastúpenia 1.650,-Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 2.625,-Sk, poplatok za zasielanie upomienok 120,- Sk a úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 20.320,-Sk od 19. 09. 2004 do 13. 12. 2004 v sume 4.318,-Sk, vo výške 0,25% denne zo sumy 19.320,-Sk od

14. 12. 2004 do 13. 01. 2005 v sume 1.497,-Sk, vo výške 0,25% denne zo sumy 18.320,-Sk od 14. 01. 2005 do 11. 03. 2005 v sume 2.611,-Sk a 0,25% denne zo sumy 16.868,-Sk od 12. 03. 2005 do zaplatenia. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 301/2005, NZ 2833/2005, vyhotovenú JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, dňa 23. 01. 2005. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 25. 04. 2005 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis Notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul, zmluvu o úvere so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, plnomocenstvo a výpis z Obchodného registra.

Súd prvého stupňa vydal dňa 28. 04. 2005 poverenie súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej. Dňa 25. 05. 2009 došiel súdu prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu exekútora, ku ktorému sa Mgr. Baňarová vyjadrila, že návrh na zmenu súdneho exekútora je dispozičným právom oprávneného, a preto s ním súhlasila a zároveň si uplatnila náhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel, vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej priznal trovy exekúcie v sume 317,61 eura. Následne potom vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a zároveň rozhodol, že súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nepriznal trovy exekúcie.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu ( Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu ( Exekučného poriadku), upravuje podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovené.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 odsek 2 písmeno c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno exekúciu vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej

zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici, alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 14. 07. 2004 uzavreli zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače je uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa , resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to z dôvodu, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, a preto aj takáto dohoda je neplatná podľa . Okrem toho súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Na základe takéhoto konania zástupcu bol potom povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako ani nemal vedomosť o výške, ktorú má zaplatiť.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje tiež na rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle . Uvedený rozpor spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu zastavil, bol preto odvolacím súdom vyhodnotený za správny.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávneného, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva bola posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.

Keďže išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v tomto štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.