Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-110-2013.pdf
PDF · 84.45 KB
Case nature
Subarea
26CoE/110/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Nguyen Vinh, Štefánikova 20, Nitra, IČO: 32 743 131, o vymoženie sumy 32,46 eura a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 27Er/150/2007-29 zo dňa 30. apríla 2012, v časti trov exekúcie, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 27Er/150/2007-29 zo dňa 30. apríla 2012 v napadnutej časti r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Viere Kučerovej, so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv. Martina 9, Holíč, náhradu trov exekúcie vo výške 37,49 eura a to do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti o zastavení exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1 a 2, § 38 ods. 1 a 2, § 57 ods. 1 písm. c) a h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanoveniami § 27, § 2, § 3, § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 30.04.2008.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 16.06.2011 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom si zároveň vo svojom podaní vyčíslil trovy exekúcie. Oprávnený na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 10.01.2012 vyjadril súhlas s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.
O náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že na ich náhradu zaviazal oprávneného. Uviedol, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) 4x 6,64 eura = 26,56 eura, časová - úkonová špecifikácia - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, spolu 8 úkonov x 3,32 eura = 26,56 eura, náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky - poštovné v sume 18,80 eura, trovy exekúcie celkom spolu 73,- eur + 14,14 eura DPH = 87,40 eura. Súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného spisu dospel k názoru, že súdny exekútor nesprávne vyčíslil trovy exekúcie v časti odmeny
podľa § 14 ods. 1 písm. a) keď vypočítal časovú špecifikáciu úkonov exekúcie, ktoré sú odmeňované podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky. Za doručovanie patrí súdnemu exekútorovi odmena v rámci poštovného, ktorého vykonanie musí byť preukázané v exekučnom spise a to originálom potvrdenej doručenky. V exekučnom spise s nachádzajú doručenky - obálky: 3x do vlastných rúk, opakované doručenie, t.j. 1,56 eura x 4,68 eura. Na podklade uvedeného súd prvého stupňa súd prvého stupňa priznal náhradu trov exekúcie nasledovne: a) odmena podľa § 14 a § 15 vyhlášky vo výške 26,56 eura a b) náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky, spolu 31,24 eura + 20% DPH = 37,49 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote v časti náhrady trov exekúcie odvolanie.
Mal za to, že súd nesprávne posúdil uplatňovanie časovej a úkonovej odmeny ako i náhradu hotových výdavkov. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1, § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1, § 25 vyhlášky a § 196 Exekučného poriadku uviedol, že zo znenia § 14 a § 15 vyhlášky nevyplýva, že by súdnemu exekútorovi mala prislúchať za prácu len hodinová odmena alebo len paušálna odmena. Ak by zákonodarca chcel, aby súdnemu exekútorovi prislúchala ako odmena za vykonanú prácu nie aj hodinová odmena, ale len paušálna podľa § 15 vyhlášky, príp. len niektorá z nich, uviedol by v § 14 medzi psím. a) a písm. b) spojenie „alebo“. Pri začatí exekučného konania a následne po začatí výkonu exekúcie, súdny exekútor očakáva že tak ako vyplýva z dikcie ustanovenia § 196, mu vznikne nárok na odmenu a súčasne mu budú uhradené hotové výdavky a náhrada za stratu času. Súdny exekútor vykonáva kompetencie štátu zverené mu zákonom vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť bez toho, aby štát na jeho činnosť musel vynakladať akékoľvek financie z verejných zdrojov. Uviedol, že ak súdnemu exekútorovi nie je priznaná odmena za výkon exekučnej činnosti, resp. vo výške v akej žiadal, ide o vážny zásah do ekonomickej nezávislosti exekútora. Naproti tomu, ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie, je uzrozumený so skutočnosťou, že ide o nútený výkon rozhodnutia v jeho prospech. Upozornil i na ustanovenie § 27a vyhlášky.
Na podklade vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozhodol o priznaní trov exekúcie v súlade s pôvodne predloženými vyčíslenými trovami exekúcie a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 87,40 eura, na ktorých náhradu zaviaže oprávneného
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 27.02.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 19.03.2007 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 07.05.2008 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Viere Kučerovej, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne so sídlom Bratislave, pobočka Trnava, č.k. 1297/2004/1 zo dňa 03.01.2005. Súdny exekútor písomným podaním zo dňa 06.06.2011 doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.06.2011 navrhol zastavenie exekúcie, pričom zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 87,40 eura. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že nie je vo výroku o náhrade trov exekúcie vecne správne. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia. Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, legickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Viere Kučerovej, so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv. Martina 9, Holíč, náhradu trov exekúcie vo výške 37,49 eura a to do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Rozhodnnutie však napriek tomu neobsahuje hodnoverným spôsobom špecifikovanie úkonov, za ktoré súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie priznal. Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení okem špecifikácie trov exekúcie súdnym exekútorom len uvádza, že po preskúmaní exekučného spisu dospel k názoru, že súdny exekútor nesprávne vyčíslil trovy exekúcie v časti odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) keď vypočítal časovú špecifikáciu úkonov exekúcie, ktoré sú odmeňované podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky. Za doručovanie patrí súdnemu exekútorovi odmena v rámci poštovného, ktorého vykonanie musí byť preukázané v exekučnom spise a to originálom potvrdenej doručenky. V exekučnom spise s nachádzajú doručenky - obálky: 3x do vlastných rúk, opakované doručenie, t.j. 1,56 eura x 4,68 eura. Na podklade uvedeného súd prvého stupňa v konečnom dôsledku priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nasledovne: a) odmena podľa § 14 a § 15 vyhlášky vo výške 26,56 eura a b) náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky, spolu 31,24 eura + 20% DPH = 37,49 eura. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, z akých úkonov pozostáva náhrada trov exekúcie - odmena podľa § 14 a § 15 vyhlášky vo výške 26,56 eura, ktorú v napadnutom uznesení súd priznal súdnemu exekútorovi a ktoré bližšie nešpecifikoval. Ani z vyčíslenia trov exekúcie súdnym exekútorom, ktoré súd prvého stupňa premietol do odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z akých úkonov pozostáva uplatnená suma 26,56 eura vyčíslená podľa § 14 ods. 1 písm. a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu 4x 6,64 eura = 26,56 eura. Preto následne ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia nemôže
byť zrejmé, aké úkony súd prvého stupňa v konečnom dôsledku priznal podľa § 14 aj podľa § 15 vyhlášky v sume 26,56 eura, čo znemožňuje aj odvolaciemu súdu preskúmať ich správnosť.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolací súd preto konštatuje, že v danom prípade nie je odôvodnenie napadnutého uznesenia v napadnutej časti dostatočne presvedčivé. Napadnuté uznesenie je v tomto smere neúplené a nepreskúmateľné a podľa názoru odvolacieho súdu, jeho vydaním sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Odvolanie súdneho exekútora má síce zákonom požadované náležitosti (§ 205 OSP), nemôže však obsahovať konkrétne dôvody nesúhlasu s napadnutým uznesením, nakoľko tieto dôvody v napadnutom uznesení chýbajú. Súdny exekútor na základe takto vydaného odôvodnenia, nemôže odvolanie riadne odôvodniť a taktiež nemôže pri podaní odvolania plne realizovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti, ktoré mu zákon umožňuje.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pri určení výšky trov exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní vo veci bude z pripojeného exekučného spisu (EX 321/2007) posúdiť, či vykonané úkony vyúčtované exekútorom boli vynaložené účelne, opodstatnene, či ich vykonanie bolo nevyhnutné, pričom ďalej posúdi aj to, či je možné priznať súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov tak, ako si ich účtuje s tým, že dôvodnosť týchto výdavkov musí byť riadne doložená a preukázaná a to všetko s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd prvého stupňa, ktorému sa vec podľa § 221 ods. 2 OSP vracia na ďalšie konanie, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.