Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-248-2013.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/248/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov Ing. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v N. na K. ul. č. X, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Danielou Sotákovou, bývajúcou v Košiciach na Dvorkinovej ul. č. 1 a Ing. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v N. na J. ul. č. XX, t.č. T. č. XX, N. Z., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P 10/2010 - 722 zo dňa 05.06.2013 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného, výživného na tvorbu úspor a dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého za obdobie od 01.01.2010 do 30.10.2010 sumou 335 Eur mesačne, za obdobie od 01.11.2010 do 31.08.2012 sumou 270 Eur mesačne a za obdobie od 01.09.2012 do budúcna sumou 300 Eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2010 do 31.05.2013 vo výške 3 990 Eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Otca zaviazal prispievať na úspory maloletého sumou 75 Eur mesačne od 01.01.2010 do budúcna, pričom túto sumu je otec povinný poukazovať na osobitný účet maloletého, ktorý v jeho prospech zriadi matka maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vždy do 15- tého dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku do budúcna a vzniknutý dlh na úsporách za obdobie od 01.10.2010 do 31.05.2013 vo výške 3 075 Eur uložil otcovi poukázať na uvedený účet do 3 dní po oznámení čísla účtu zriadeného matkou s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého je potrebný súhlas súdu. V prevyšujúcej časti t.j. za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2009 a nad súdom určenú výšku výživného a príspevku na úspory súd návrh matky zamietol. Otcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 0,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu prvého stupňa. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V zákonom stanovenej lehote podal otec odvolanie proti výrokom rozsudku o výživnom, dlžnom výživnom a proti výroku, ktorým súd zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor maloletého. Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval v podaní zo dňa 18.12.2012 týkajúce sa zdravotného stavu maloletého. Uviedol, že súd pri určovaní výšky výživného vyhodnotil všetky výdavky uvedené matkou ako nevyhnutné, pričom neskúmal súvislosť medzi výdavkami a potrebami maloletého. Zdôraznil, že maloletému bolo ortopédom odporúčané okrem iného šetrenie dolných aj horných končatín, polohovanie, plávanie a špeciálny režim, avšak matka ako výdavky pre maloletého uviedla lyžiarsku výstroj a bicykel a cyklistické oblečenie. Ďalej otec v odvolaní
poukázal na pomery matky maloletého, ktoré zistil súd prvého stupňa, výdavky maloletého, ktoré matka predložila súdu a taktiež zopakoval zistenia súdu prvého stupňa týkajúce sa jeho majetkových a rodinných pomerov. Namietal, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že práve zlá finančná situácia v obchodnej spoločnosti, v ktorej je konateľom a spoločníkom ATOLO s.r.o. a taktiež v spoločnosti UNIKO a.s. ho prinútila predať nehnuteľnosti. Podotkol, že bez svojho vedomia bol ustanovený za likvidátora akciovej spoločnosti UNIKO a.s.. Zastával názor, že súd prvého stupňa pri určení výšky výživného len jednostranne zhodnotil výdavky maloletého uvedené matkou a nezohľadnil jeho nepriaznivú finančnú situáciu v podnikaní. Súd neprihliadol ani to, že jeho príjem od 01.12.2012 poklesol na sumu 965 Eur. Uviedol, že jednorazový predaj nehnuteľnosti nemôže byť dôvodom na tvorbu úspor pre maloletého do budúcna. Súd prvého stupňa mal pri určení výšky výživného vychádzať z odôvodnených potrieb maloletého, veku maloletého a jeho zdravotného stavu ako aj z možností a schopností otca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť.
Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu matky v jeho prevyšujúcej časti a trovách štátu neboli odvolaním otca napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k určeniu výživného pre maloletého, dlžného výživného a povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor pre maloletého dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a zodpovedá požiadavkám obsiahnutým v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa správne a zákonne určil bežné výživné pre maloletého Petra, výživné na tvorbu jeho úspor, výšku dlžného výživného a spôsob jeho zaplatenia, pričom otec v odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Navyše odvolacie dôvody tvorili obranu otca už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.) a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby dieťaťa, na ktoré súd prihliada pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu, pričom závisia od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu a spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady za bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. V danom prípade súd prvého stupňa správne konštatoval, že maloletý má v dôsledku svojho zdravotného stavu zvýšené potreby v porovnaní s výdavkami iných maloletých detí v jeho veku. Uvedené zvýšené výdavky predstavuje u maloletého taktiež príprava na budúce povolanie (doučovanie na monitoring a prijímacie pohovory na strednú školu) a jeho mimoškolské činnosti a aktivity smerujúce k prehlbovaniu jeho vzdelania, ale najmä k zlepšovaniu jeho zdravotného stavu. Nie je zrejmé,
na aký rozpor medzi zdravotným stavom a aktivitami maloletého otec poukazuje, keďže pohybové aktivity sú prospešné pre rozvoj fyzického zdravia a to i postihnutej osoby a je nepravdepodobné, že by matka nútila dieťa vykonávať športové aktivity zhoršujúce stav dieťaťa za situácie, že vynakladá nemalé úsilie na rozvoj fyzického i psychického stavu maloletého. Vzhľadom na množstvo predložených lekárskych správ o zdravotnom stave maloletého, ani odvolací súd nevidel dôvod nariaďovať znalecké dokazovanie na zistenie zdravotného stavu maloletého. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca, keď od 01.01.2010 do 30.10.2010 určil výživné v sume 335 Eur mesačne, nakoľko v uvedenom období mal otec so svojou bývalou manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve tri nehnuteľnosti, jeho celkový mesačný čistý príjem predstavoval sumu 1924,10 Eur a taktiež mal príjem z nájmu nehnuteľnosti v Chorvátskom Grobe cca vo výške 1 100 Eur mesačne. Za obdobie od 01.11.2010 do 31.08.2012 súd prvého stupňa zohľadnil pokles príjmu u otca z dôvodu skončenia jeho pracovného pomeru so spoločnosťou Stredoslovenská energetika a.s. a ukončenia prenájmu nehnuteľnosti v Chorvátskom Grobe, preto určil za predmetné obdobie nižšie výživné vo výške 270 Eur. Odvolací súd zastáva rovnaký právny názor ako súd prvého stupňa, že súčasné pomery otca jednoznačne odôvodňujú určenie výživného od 01.09.2012 do budúcna vo výške 300 Eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom predstavuje v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine ich prvoradú zákonnú povinnosť, preto je rodič povinný usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu. Odvolacia námietka otca týkajúca sa nepriaznivej situácie v podnikaní preto nie je vzhľadom na doterajší životný štandard otca a jeho zistené pomery opodstatnená. Uvedenému tvrdeniu o zlej finančnej situácii odporuje aj zbavovanie sa majetkového prospechu otca, na čo poukázal v napadnutom rozsudku aj súd prvého stupňa. Predaj nehnuteľnosti v Chorvátskom Grobe, 3 - izbového bytu a rodinného domu súd správne posúdil podľa ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, pričom otec pre uvedené konanie neuviedol relevantné dôvody. Navyše 3- izbový byt, v ktorom bývala bývalá manželka otca a rodinný dom, ktorý obýval otec nadobudla ich spoločná dcéra na základe darovacej zmluvy, ktorá je bezodplatným právnym úkonom. Z tohto dôvodu vyznieva nelogicky tvrdenie otca, že k predaju nehnuteľností ho prinútila zlá finančná situácia, nakoľko sa jednalo o dar jeho dcére t.j. bezplatné prenechanie nehnuteľností (ust. § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda z uvedeného prevodu nemal otec žiaden majetkový prospech.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že nadpriemerné majetkové pomery otca jednoznačne odôvodňujú okrem určenia bežného výživného aj určenie výživného na tvorbu úspor pre maloletého vo výške 75 Eur mesačne. Súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého po komplexnom zohľadnení majetkovej situácie otca a jej posúdení zo všetkých zákonných hľadísk, pričom dôvodom uloženia tejto povinnosti nebol jednorazový predaj nehnuteľnosti, ako to namietal otec v odvolaní. Z tohto dôvodu bola aj táto odvolacia námietka otca neopodstatnená.
O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.