Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/120/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Y. S. nar. XX.X.XXXX a mal. J. S. nar. X.X.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I na návrh matky O. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. na ul. D. č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 za účasti otca R. T. Y. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v W. na Y. O.. XX o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.11.2012 č.k. -170 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a určení dlžného výživného za obdobie od 1.12.2011 do 31.10.2012.

M e n í rozsudok v napadnutých výrokoch o spôsobe zaplatenia dlžného výživného tak, že otec je povinný ho zaplatiť matke maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od 1.12.2011 do budúcna pre mal. Y. zo 165,97 € na 230 € mesačne a mal. J. zo 165,97 € na 230 € mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.12.2011 do 31.10.2012 pre mal. Y. 704,33 € a mal. J. 704,33 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zvýšil výživné od 1.12.2011 na 300 € mesačne pre každé z detí a dlžné výživné žiadala zaviazať otca uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu k rukám matky. Uplatnila odvolací dôvod podľa ust. , , . Vytkla konajúcemu súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že na strane otca došlo k miernemu zvýšeniu jeho príjmu oproti poslednej úprave, keďže z vykonaných dôkazov je zrejmé, že čistý priemerný mesačný príjem otca v období od januára 2012 do septembra 2012 bol 1.744 €, čo oproti predchádzajúcej úprave predstavuje zvýšenie čistého príjmu otca o 1.510,48 €, teda príjem otca sa zvýšil viac ako šesťnásobne. Citovala ust. , Zákona o rodine a nestotožnila sa so záverom súdu prvého stupňa, že príjem otca v rozhodnom období zodpovedá bežnému štandardu, pretože priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR za obdobie 1. až 3. kvartál roku 2012 bol vo výške 782 €, teda prevyšuje viac ako dvojnásobne priemernú mesačnú nominálnu mzdu zamestnanca v hospodárstve SR za obdobie 1. až 3. kvartálu roku 2012. Citovala ust. Zákona o rodine a poukázala na to, že v priebehu prvostupňového konania poukázala na viaceré výdavky otca, ktoré nemožno považovať za

nevyhnutne vynaložené. Išlo o výdavok na nájomné 450 € mesačne, ktorý je privysoký na dvojizbový byt, havarijné poistenie 62 € mesačne, keďže je povinnosť uzavrieť len povinné zmluvné poistenie a nie havarijné, ktoré predstavuje nadštandard, servis motorového vozidla 25 € mesačne, pohonné hmoty 53 € mesačne, pôžičku 150 € mesačne, ktorú pri výsluchu otec uviedol, že zobral na splácanie dlhu z podnikania, oblečenie 45 € mesačne, poistenie detí 62 €, ktoré platí matka, pracovná agentúra 13 €, ktorý výdavok otec nepreukázal a poistenie 11 €, ktoré taktiež nepreukázal. Prvostupňový súd v odôvodnení neuviedol, ako hodnotil vykonané dôkazy, teda ktoré výdavky otca považoval za nevyhnutne vynaložené a ktoré za nevyhnutne vynaložené nepovažoval s výnimkou výdavku za nájomné 450 € mesačne a za servis motorového vozidla 25 € mesačne. V konaní pred súdom prvého stupňa nebol vykonaný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že došlo k nárastu výšky nájomného, v akom rozsahu a na základe akých kritérií. Nestotožňuje sa so záverom prvostupňového súdu, že bývanie otca musí zodpovedať štandardu s prihliadnutím na jeho povolanie, pretože z odpisov mzdových listov nie je zrejmá funkcia otca u zamestnávateľa a výška nájomného je podľa jej názoru v bydlisku otca privysoká a nezodpovedajúca situácii na trhu, že podľa údaju realitných kancelárii dostupných na internete je výška nájomného v sume 350 až 480 € mesačne. Preto otcovi nebráni žiadna prekážka v tom, aby si zariadil svoje bývanie tak, aby výška nájomného ktorú uhrádza zodpovedala reálnej výške nájomného, ktorá je požadovaná prenajímateľmi porovnateľných bytov v Košiciach. Po odpočítaní nevyhnutných výdavkov tvrdených a preukázaných otcom vrátane vyživovacej povinnosti k maloletým deťom v sume 332 € od jeho čistého priemerného mesačného príjmu 1.744 €, otcovi každý mesiac ostáva suma 400 €, z ktorej na požadované zvýšenie výživného pre maloleté deti postačuje suma 268 €. Povolenie splátok dlžného výživného v splátkach po 50 € je nedôvodné, keďže otec by dlžné výživné splácal neprimerane dlhý čas 14 mesiacov.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že svoje príjmy súdu riadne preukázal a z výdavkov uvádza len tiet najvýhodnejšie. Od právoplatnosti rozvodu do augusta 2007 platil matke výživné 17.000 Sk, najskôr 10.000 Sk bežné výživné a 7.000 Sk vo forme oblečenia, obuvi a potrieb detí. Neskôr už len v peňažnej forme 17.000 Sk, t.j. 564,30 €. Deti brával na zahraničné letné dovolenky až do augusta 2007, kedy s ním dcéry odmietli sa stretávať. Aj po tomto období im naďalej prispieval na sporenie, posielal darčeky k narodeninám a neskôr každej z nich 300 € k narodeninám v obálke do poštovej schránky v mieste bydliska. Pokiaľ matka považuje ním platené nájomné za privysoké a odporúča mu presťahovať sa do lacnejšieho bytu s nižším nájomným, považuje tento argument za neprimeraný predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že obe maloleté deti žijú v podstatne vo vyššom štandarde než on sám. Pokiaľ matka prezentovala, že býva v rodinnom dome svojich rodičov, spresnil, že oni vlastnia dva rodinné domy v katastrálnom území Severné mesto, pričom rodičia bývajú na ulici R. a matka na ul. D. XX. Ide o luxusné nehnuteľnosti, oba domy sú postavené na štandardne veľkých pozemkoch so záhradami a dom, v ktorom býva matka má aj bazén. Pokiaľ matka považuje jeho príjem za nadštandardný, tak poukázal na porovnanie pomerov životnej úrovni jeho a matky, že matka je majiteľkou obchodu so športovými potrebami S. na ulici G.. Jedná sa o predajňu, ktorá je bohato zásobená značkovým športovým tovarom a v ktorej má matka nepochybne investované značné majetkové aktíva. Matka vlastní veľké terénne auto so zbytočne vysokou spotrebou pohonných hmôt Hyundai Santa Fe, ktorý výdavok je neodôvodnený ako potreba maloletých na palivo a pohonné hmoty 120 € mesačne na jedno dieťa a zároveň matka medzi výdavkami maloletých uviedla aj 50 € mesačne ako mesačník DPMK a ďalšie cestovné, ktoré je už zahrnuté vo výdavkoch na školské a rodinné výlety, dovolenky a lyžiarske zájazdy. Matka na rozdiel od neho ročne absolvuje minimálne jednu luxusnú letnú dovolenku, jednu zimnú dovolenku, venuje sa nákladným športovým aktivitám ako je lyžovanie, na ktoré vynakladá neprimerane veľa prostriedkov, luxusne sa oblieka, avšak u neho náklady na oblečenie v priemernej výške 45 € mesačne považuje za neprimerané. Špecifikoval výdavky tvrdené matkou pre maloleté deti, pretože súkromná stredná škola Evanjelické gymnázium Jána Amosa Komenského na svojej webstránke uvádza školné 60 € ročne, teda nie 90 ako uvádzala matka a rodičovský príspevok 20 € a nie 45 € ako uvádzala matka. Matka taktiež neuviedla, akú jazykovú školu maloleté deti navštevujú s ročným poplatkom 1.020 €, t.j. 85 € mesačne, pričom z cenníkov inštitúcií organizujúcich kurzy francúzskeho jazyka poplatky sa pohybujú v rozpätí od 47 € do 64 € mesačne pri dvoch vyučovacích hodinách týždenne. Taktiež považuje za neúmerne vysoké a matkou nepodložené výdavky uvádzané na školské výlety, lyžiarske zájazdy, pretože deti už nelyžujú závodne, oblečenie a športové vybavenie, ktoré sa nekupuje každý rok. Pokiaľ matka vytýka, že sa s maloletými deťmi nestretáva, nekontaktuje, tak je to z toho dôvodu, že na snahy o stretávanie s dcérami z veľkej časti rezignoval, pretože tieto sa s ním odmietajú stretávať a je presvedčený, že matka žiadnym spôsobom neprispela k tomu, aby sa s nimi stretávať mohol, tak ako to bolo doporučené znaleckým posudkom

PhDr. O. R.. Zároveň poukázal na to, že jeho styk s maloletými deťmi by bol v ich záujme aj v dôsledku tej skutočnosti, že podľa tvrdenia matky sa pripravujú na vysokoškolské štúdium v Holandsku a prirodzený jazykový kontakt s rodeným Holanďanom - vlastným otcom - by bol pre ne mimoriadnym prínosom.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. , , a a ust. Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedenými zásadami určovania rozsahu výživného pri zmene pomerov a dôsledne sa vysporiadal s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu matky. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby maloletých detí sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. To znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že životná úroveň detí a povinného otca je pri určení výživného v rozsahu, ako určil súd prvého stupňa, pričom v súlade s ustanovením Zákona o rodine je potrebné na jeho náklady súvisiace s bývaním prihliadať ako na nevyhnutné, keďže býva v 2-izbovom byte, do ktorého sa presťahoval od poslednej úpravy z 5-izbového bytu na L. ulici, kde za bývanie platil 17.000 Sk mesačne. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti neodôvodňuje zvýšenie výživného pre maloleté deti vo väčšom rozsahu. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čas predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné zvýšené súdom prvého stupňa je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom a zohľadňuje

odôvodnené potreby maloletých detí preukázané v rozhodnom období. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah vyživovacej povinnosti pre každé z maloletých detí, správne určil počiatok plnenia zvýšeného výživného, správne vypočítal aj dlh na výživnom, odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v týchto výrokoch podľa ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a výrok o splatnosti dlžného výživného zmenil podľa tak, že vyčíslené dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k jeho pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté deti, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním častí svojho príjmu. Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia, dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletých detí.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.