Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25C-56-2011.pdf
PDF · 106.5 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/56/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci navrhovateľa: M. Z. - Z., miesto podnikania: B. XXX, XXX XX B., L.: XXXXXXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o., so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 36 869 970, proti odporcovi: N.., s.r.o., so sídlom Z. G. XXX, XXX XX B., IČO: 35 766 387, právne zastúpený advokátom: JUDr. Karol Nagy, so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, o zaplatenie 13.342,86 Eur istiny s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť istinu 13.342,86,-Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.10.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku 1.601,- Eur, do troch dní.
Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania z titulu jeho právneho zastúpenia 6.516,90,- Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní.
odôvodnenie:
Navrhovateľ so svojím návrhom žiadal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu 13.342,86 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.342,86 Eur odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia, s odôvodnením, že , dňa 15.11.2009 vo večerných hodinách došlo v priestoroch patriacich odporcovi k udalosti - úniku vody, ktorá mala za následok vytopenie obchodných priestorov navrhovateľa nachádzajúcich sa pod predmetným bytovým priestorom a teda vznik škody najmä na majetku navrhovateľa, ktorý sa nachádzal v tom čase v obchodných priestoroch navrhovateľa - predajňa spotrebnej elektroniky - zaradenej do obchodnej siete I.. Nebytový obchodný priestor navrhovateľa sa nachádzal na č. X - XXX, 2. poschodie, vchod X v polyfunkčnom dome so súpisným číslom XXX na C. ulici v B., ktorý je postavený na pozemku parc. č. XX/X, všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra B.. Nad týmito priestormi sa nachádzal byt č. XX, X. poschodie, vchod XC v polyfunkčnom dome so súpisným číslom XXX na C. ulici v B., ktorý je postavený na pozemku parc. č. XX/X, všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra B., vlastnícky patriaci odporcovi. Škoda spôsobená navrhovateľovi bola vyčíslená na sumu 13.342,86 Eur, pričom ju predstavuje najmä zničený tovar - spotrebná elektronika, ktorá je pre ďalšie podnikateľské účely navrhovateľa ako predajcu spotrebnej elektroniky, ale ani na iné účely nepoužiteľná, nakoľko takéto spotrebiče v prípade ich použitia predstavujú vysoké riziko vzniku škody na zdraví a majetku, a preto ich následný odpredaj bol vylúčený. Na základe odborného odporúčania bola predmetná technika postúpená na ekologickú likvidáciu. Skutočnosť nebezpečnosti ich použitia bola potvrdená aj príslušnými servisnými strediskami. Nábytok (označené stolíky) bol zničený zatečením a padnutou omietkou. Vplyvom zatečenia bolo poškodené aj elektronické zabezpečovacie zariadenie obchodných priestorov, pričom cena za jeho opravu je uvedená
pod položkou označenou poradovým číslom XX (71,162 Eur). Náklady navrhovateľa na upratovanie vzniknuté v dôsledku škodovej udalosti sú uvedené pod položkou označenou poradovým číslom XX (403,20 Eur). Zodpovednosť odporcu za spôsobenú škodu navrhovateľ vidí jednak ako objektívnu zodpovednosť v zmysle § 420a Obč. zákonníka z dôvodu, že vzhľadom na predmet činnosti odporcu (prenájom nehnuteľností) tento zodpovedá za spôsobenú škodu prevádzkovou činnosťou pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ale i subjektívnu podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka pre porušenie svojich právnych povinností ako nezabezpečenie včas údržbu a opravu svojho bytu, konkrétne radiátora, z ktorého došlo k úniku vody, pri prenajatí bytu nekonal tak, aby nerušil a neohrozoval navrhovateľa pri výkone jeho vlastníckych práv, neodstránil závady a poškodenia, ktoré vznikli na nebytových priestoroch navrhovateľa (§ 11 ods. 1 prvá a druhá veta, ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z.), ako prenajímateľ neudržiaval prenajatú vec v stave spôsobilom na riadne užívanie (§§ 664 ods. 1 a 691 ods. 1 Obč. zákonníka), porušil svoju prevenčnú činnosť predchádzať ku škodám (§ 415 Obč. zákonníka).
Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Bol toho názoru, že sa svojim konaním nedopustil žiadneho porušenia právnych predpisov, ktoré by mohlo zakladať právny nárok navrhovateľa na uplatnenie si vyššie uvedenej sumy ako náhrady jemu vzniknutej škody. Čo sa týka § 420a zákona č. 40/1964 Zb (Občiansky zákonník) tak v prípade odporcu neboli naplnené žiadne znaky prevádzkovej činnosti uvedené v § 420a odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorej sa navrhovateľ domáha, a ktorá by zakladala zodpovednosť navrhovateľa; teda ani nemôže byť voči odporcovi vyvodená zodpovednosť za škodu z tohto titulu. Čo sa týka § 420 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), tu sa navrhovateľ odvolával na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ nepreukázal, žeby odporca porušil ktorúkoľvek z týchto svojich povinností. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že sa odporca nedopustil ani porušenie tohto zákonného ustanovenia a teda ani na základe tohto právneho titulu nie je možné vyvodiť voči nemu zodpovednosť. Bolo preukázané, že odporca dňa 13.11.2009 odovzdal nájomcovi (spoločnosti C. Z., s.r.o.,) byt nachádzajúci sa nad obchodnými priestormi navrhovateľa bez závad, čo spoločnosť C. Z., s.r.o., potvrdila svojim podpisom nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2009. Bolo taktiež jednoznačne preukázané, že k vytopeniu priestor navrhovateľa muselo dôjsť v priebehu noci zo dňa 15.11.2009 na 16.11.2009 (nakoľko poškodenie majetku navrhovateľa bolo zistené pondelok ráno dňa 16.11.2009), kedy predmetný byt užívala výlučne spoločnosť C. Z., s.r.o., resp. jej zamestnanec. Príčinou tohto vytopenia bol ulomený rebríkový radiátor v kúpeľni z ktorého vytekala voda. Tento zamestnanci spoločnosti C. Z., s.r.o., ulomili pri manipulácii s práčkou. Z daného je jednoznačne zrejmé, že osobou zodpovednou za škodu navrhovateľa je spoločnosť C. Z., s.r.o., a nie odporca.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania, oboznámením LV č. XXXX, živnostenským listom navrhovateľa, výpisom z obchodného registra odporcu, faktúrami, príjmovým dokladom zo servisu, dokladom o po havarijnom upratovaní, správou od „F. elektrospotrebiče, správou od „S. N.“ elektroservis, potvrdením od „R. dvor Z.“, nájomnou zmluvou, fotodokumentáciou, výsluchom svedkov O. T., U. T., T. Z., W. G., V. C., a zistil nasledovný skutkový stav:
Na LV č. XXXX kat. územie Galanta na parc.č. XX/X je postavený polyfunkčný dom. V tomto polyfunkčnom dome sa nachádza vo vchode č. 6C na 3. poschodí byt č. XX vlastníkom ktorého je odporca a vo vchode č. X na X. poschodí priestor č. X - XXX vlastníkom ktorého je navrhovateľ. Tieto priestory sú stavebne konštituované tak, že byt odporcu sa nachádza tesne nad priestormi navrhovateľa. Navrhovateľ je živnostníkom a podniká okrem iných v predmete: oprava, montáž a predaj chladiarenského zariadenia, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti. Odporca je obchodná spoločnosť (Spoločnosť s ručením obmedzeným) s predmetom činnosti okrem iných: kúpa tovaru za účelom ďalšieho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), kúpa tovaru za účelom ďalšieho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľnosti, administratívne služby, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Navrhovateľ vo vyššie označenej nehnuteľnosti mal zriadenú predajňu spotrebnej elektroniky zaradenej do obchodnej siete I.. Odporca predmetný byt nájomnou zmluvou zo dňa 13.11.2009 dal do nájmu spoločnosti C. Z., s.r.o., so sídlom S. XXXX/XX, XXX XX B., L.: XX XXX XXX, konateľ: G. Z. Z., na dobu od 13.11.2009 do 31.12.2010. V zmysle predloženej nájomnej zmluvy v čase odovzdania nájomca vyhlásil, že sa pred uzavretím tejto zmluvy oboznámil so stavom bytu, so stavom jeho vybavenia a zariadenia, so stavom spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového
domu obhliadkou na mieste samom. Bolo zistené, že technický stav bytu bol bez závad. V čl. VI nájomnej zmluvy, nájomca bol poučený o svojich právach a povinnostiach spojených s nájmom bytu, že je povinný vykonávať bežné opravy spojené s užívaním bytu, ako napr. oprava vodovodných batérií, sifónov, zámkov a pod. a dbať, aby pri výkone svojich práv nerušil výkon práv ostatných nájomníkov.
Dňa 15.11.2009 vo večerných hodinách došlo v priestoroch bytu k udalosti - úniku vody, ktorá mala za následok vytopenie obchodných priestorov navrhovateľa.
Svedok U. T. (člen strážnej služby v predmetnom dome) uviedol, že niekedy v piatok večer mu volal preňho neznámy muž, ktorý hovoril po slovensky a ktorý pravdepodobne vybavoval nejaké veci Kórejčanom, ktorí v tom byte bývali, že kvapká voda pod umývadlom. Volal mu preto, že väčšinou obyvatelia tohto obytného domu volali mu pokiaľ takýto stav zistia, nakoľko vie, kde sa má odstaviť voda, elektrina a podobne. Tá pre neho neznáma osoba mu oznámila, že momentálne nie sú v byte Kórejčania a, že prídu v sobotu, a že vtedy sa tam má ísť pozrieť. V sobotu tam išiel a Kórejčania mu povedali, že nie pod umývadlom kvapká voda, ale ukázali mi na radiátor. Tam videl, že k radiátoru bola prisunutá pračka a ako náhle odtiahol pračku zistil, že z radiátora začala striekať voda. Zistil, že rúra, ktorá privádza k radiátoru vodu pri betóne zospodu bola nalomená pretože ako náhle dal odtiaľ preč pračku, v tom momente začala striekať voda. Radiátor je rebríkový, ktorý je uchytený dvomi šróbmi hore a jedným dole a videl, že tie šróby, ktoré držia radiátor hore sú odtrhnuté. Tieto šróby sú z umelej hmoty, a aby radiátor nepadol tak užívateľ prisunul práčku k radiátoru. To zistil z toho, že tam bývajúci Kórejci hneď mu ukazovali keď stúpil do bytu, že problém je pri radiátore. Tým pádom pravdepodobne sa snažili aj zmenšiť prasklinu na rúre, aby tak silným prúdom neunikala voda. Nalomená rúra tým, že on som odsunul odtiaľ pračku, zväčšila sa tam diera a preto začala opäť striekať z rúry voda. Hneď išiel na stúpačku a odstavil v tomto byte vodu pre kúrenie, tým pádom z radiátora už prestala striekať voda. Hneď volal správkyni, aby to dali do poriadku, pretože Kórejčanom v byte potom nešlo kúrenie. Správkyňa mu povedala, že zabezpečí kúrenára na opravu ale až v pondelok, pretože v nedeľu nemala možnosť kúrenára zabezpečiť. V byte vodu nevidel, táto voda pravdepodobne z betónu stekala dole do priestorov obchodu. Ako náhle odstavil vodu, už ďalej voda nepresakovala. V sobotu a v nedeľu keď obchody sú na prvom poschodí zavreté, strážne služba tam nechodí, pretože obchody sú strážené alarmom.
Svedkyňa V. C. (správkyňa domu) uviedla, že niekedy v sobotu alebo v nedeľu večer jej volal svedok T., že je v byte N.. kde býva nejaký Kórejčan a asi nesprávnou manipuláciou pračky poškodil radiátor, že on už odstavil vodu na kúrenie a oznámil jej toto poškodenie. Ona začala zabezpečovať kúrenára a zavolala svedkyni G., ktorá zastupovala spoločnosť N., aby zabezpečila otvorenie bytu vzhľadom k tomu, že v byte bývajúci Kórejčan odišiel na neznáme miesto. Totiž tam bývajúci Kórejčan ako náhle pán T. odstavil vodu a kúrenie zavrel za sebou dvere a z bytu odišiel. Pani G. celú nedeľu volala avšak telefón jej nedvíhala. V nedeľu jej SBS-kár nehlásil žiadnu škodu na predajniach, až pondelok ráno jej volal pán T., že je zle, lebo niektoré predajne sú vytopené. Vtedy sa podarilo jej nakontaktovať na svedkyňu G., ktorá potom prišla s nejakým opravárom, ktorý závadu odstránil. Jednoznačne sa zistilo, že priestory prevádzkových jednotiek boli vytopené z predmetného bytu, pretože v pondelok poobede sa ozvali aj susedia predmetného bytu, kde býval Kórejčan, že boli vytopení a, že neboli doma a teraz to zistili. Voda na kúrenie sa odstavuje ventilom, ktorý sa nachádza na chodbe pričom každý ventil slúži k jednému bytu. Keď tento ventil sa odstaví, čiže uzamkne, je voľne prístupný a môže ktokoľvek v konkrétnom prípade aj tam bývajúci Kórejčan opätovne ventil pustiť. Či v nedeľu sa nájomník v byte zdržiaval nevie ale v pondelok ráno už v byte nebol.
Svedkyňa W. G. uviedla, že spolupracovala s odporcom ako externý spolupracovník a mala na starosti ako kontaktná osoba vybavovanie vecí ohľadom nájmu bytov. V nedeľu od pána T., ktorý jej volal telefonicky sa dozvedela, že v predmetnom byte došlo k úniku vody ale i to, že pán T. odstránil ďalší únik vody tým, že uzavrel vodu. Povedal jej, že nebudú to riešiť v nedeľu, že to postačí riešiť v pondelok. V pondelok ráno sa dostavila na miesto, prišli aj majitelia obchodov, ktorí si otvorili obchody a začali zisťovať škody. Okamžite volala nájomcu a to zástupcu firmy C. s.r.o., (ide o kórejskú firmu), ktorý predmetný byt mali v čerstvom nájme. Vtedy sa mali do bytu sťahovať, navážali si tam autami osobné veci. Keď vošli do bytu zistili, že rebríkový radiátor pravdepodobne v dôsledku nárazu bol ulomený z jednej strany. Odtiaľ mohla tiecť voda, avšak keď tam prišli už voda netiekla, keďže bola odstavená. Kórejci na to reagovali, že byt dostali v takomto stave. Toto však pravda nebola, pretože ona osobne odovzdávala Kórejcom ako nájomníkom byt bez závad, čo aj podpísali, že byt preberajú bez závad. Ich tvrdenie i tak je nelogické, pretože pokiaľ radiátor by bol ulomený tiekla by z neho
voda, čo by pri odovzdávaní bytu zistili. Svedkyňa C. alebo ona vytočila nejakého kúrenára, ktorý prišiel a závadu odstránil. Kórejci sa do predmetného bytu začali sťahovať od 13.11.2009, čiže od tej doby mali kľúče od bytu. Kórejci si boli vedomí, že oni spôsobili odtrhnutie radiátora, vodárovi zaplatili priamo na ruku 50 Eur, spoločnosti N. tento vodár nefakturoval nič. Ona som videla, že obidve rúry boli uvoľnené na rebríkovom radiátore, boli prasknuté tak, že doslovne sa dalo s nimi hýbať. Muselo dôjsť k mechanickému poškodeniu týchto rúr. Kórejci mali tam fotoaparát, tak túto škodu nafotili a to konkrétne ulomenie radiátora.
Svedok T. Z. uviedol, že v pondelok ráno o 7 hod. mu volal sbs-kár, že majú vytopenú predajňu. Na to išiel do predajne, tu zistil, že kazetový strop tam kde mali čiernu techniku bol spadnutý (museli meniť asi 40 kaziet), na regáloch boli elektrospotrebiče a i tu mali zatečené. Škoda bola odhadnutá na asi 13.000 Eur a táto zahŕňala poškodené elektrospotrebiče, poškodené stolíky pod elektrospotrebiče a náklady na upratovanie. Predmetné elektrospotrebiče viezol po servisoch na odborné vyjadrenie, či sú funkčné alebo nie, potom čo bolo zistené, že sú nefunkčné, tieto som odovzdáva do zberného dvora. Tovar poistený nebol. Poškodenie tovaru potvrdila aj svedkyňa O. T., predavačka u navrhovateľa a napokon je to zrejmé aj z pripojenej fotodokumentácie
F. M., opravár automatických pračiek a elektrospotrebičov potvrdil, že predložené spotrebiče sú zatečené od vody a ich oprava je nerentabilná. Je nebezpečné ich užívať. S. N. - N. I. po technickej ohliadke elektrospotrebičov pre ich poškodenie zatekajúcou vodou s prihliadnutím na bezpečnostné riziká pri ich možnom používaní doporučil spotrebiče vyradiť a postúpiť ich na ekologickú likvidáciu. Zberný dvor Z. dňa 8.12.2009 potvrdil že od navrhovateľa prevzal poškodené výrobky spotrebnej elektroniky.
Z pripojenej fotodokumentácie o poškodení rebríkového radiátora bolo zistené, že radiátor bol mechanicky odtrhnutý z hornej časti od úchytov, ktorými bol pripojený k stene a tým prívodová rúra vody do radiátora bola nalomená a je viac ako pravdepodobné, že z tejto nalomenej časti rúry došlo k uniku vody a tým k vytopeniu susediacich priestorov.
Po takto prevedenom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti - existencia takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, b) existencia škody - ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d) zavinenie - má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.
V prejednanej veci niet pochýb o tom, že navrhovateľovi vznikla škoda, tým, že do jeho obchodných priestorov zatiekla voda, čím došlo k zničeniu elektrospotrebičov, nábytku a poškodeniu vnútorného zariadenia obchodu. Niet pochýb o tom, že pôvod tejto škody bola stekajúca voda z priestorov bytu odporcu, ktorý však v tom čase bol v nájme známej spoločnosti. Je vysoko pravdepodobné až rovnajúce sa istote, že voda unikala z poškodeného prívodového potrubia rebríkového radiátora umiestneného v kúpeľni predmetného bytu. Je preukázané dokazovaním, že prívodová rúra bola mechanicky poškodená (nešlo o závadu materiálu) pravdepodobne nájomníkom, keďže pred odovzdaním bytu, tesne pred škodnou udalosťou žiadne mechanické poškodenie prívodovej rúry zistené nebolo. Byt bol odovzdaný nájomníkovi bez zistenia závad. Napokon i svedecké výpovede T. a G. usvedčujú nájomníka z mechanického poškodenia prívodovej rúry v dôsledku čoho z poškodeného miesta odtieklo neznáme množstvo vody počas neznámeho časového obdobia, ktorá napokon dostanúc sa do priestorov navrhovateľa spôsobila mu škodu. Nebolo pri tom zistené, že by odporca ako vlastník bytu niečo zanedbal, čo mu ukladá zákonné ustanovenie § 11 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Byt nebol v zanedbanom stave, prívodová rúra vody k radiátoru pri uzavretí nájomnej zmluvy rozhodne nemohla byť poškodená pretože pri osobnej prehliadke bytu táto závada, keďže išlo o zjavnú závadu okamžite bola by zistiteľná a to nielen preto, že v tom čase už bolo tzv. „vykurovacie obdobie“ ale i z toho, že radiátor zjavne bol ulomený od úchytov a bez opory visel. Na strane odporcu teda
chýba predpoklad zodpovednosti za vzniknutú škodu a to porušenie právnej povinnosti ako i zavinenie. Nájomca v danom prípade poškodením prívodovej rúry vody k radiátoru spôsobil vznik škody, za ktorú by mal zodpovedať v zmysle vyššie cit. Zákonného ustanovenia ale podporne aj podľa § 693 Obč. zákonníka, podľa ktorého nájomca zodpovedá za spôsobenú škodu nielen v byte, ktorý má v nájme ale aj ostatných priestoroch domu aj za osoby, ktoré byt užívajú.
Podľa ust. § 420a ods. 1 ods. 2 písm. a/ Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.
Ustanovenie § 420a Obč. zákonníka zahrňuje vo svojom znení niektoré prípady zodpovednosti za škodu, ktoré boli pred tým zahrnuté do ustanovení občianskeho zákonníka o tzv. službách (napr. pri zničení veci ku ktorej došlo pri poskytovaní služby a to pri zodpovednosti za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci použitej pri službe a pod.. Pojem „prevádzková činnosť“ je charakteristická a cieľavedomá a organizovaná činnosť rozmanitého druhu, ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej alebo obchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu určitého cieľa. Prevádzková činnosť bola a je charakterizovaná ako technicko-technologická činnosť v oblasti výroby, obchodu a služieb. Zo systematického výkladu tohto zákonného ustanovenia do občianskeho zákonníka (predtým pri náhrade škody pri poskytovaní tzv. služieb ako § 237 OZ) túto zodpovednosť za vzniknutú škodu prevádzkovou činnosťou podnikateľa nie je možné stotožniť len s jeho predmetom podnikania. Musí teda isť o technicko-technologickú činnosť ktorou bola spôsobená škoda tak ako je to vyššie uvedené. Pôvodne súd prvého stupňa bol toho názoru, že samotný prenájom bytového priestoru (hoci to má prenajímateľ v predmete činnosti) nie je taká technicko - technologická činnosť, ktorú má predmetné zákonné ustanovenie na mysli pri tejto objektívnej zodpovednosti za náhradu vzniknutej škody. Preto súd prvého stupňa bol toho názoru, že v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia odporca za vznik škody objektívne ako vlastník bytu nezodpovedá, na základe čoho rozsudkom č.k. 25C 56/2001-245 zo dňa 25. novembra 2011 návrh zamietol a uložil navrhovateľovi nahradiť odporcovi vzniknuté trovy konania.
Tento rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ. Uznesením odvolacieho súdu č.k. 23Co/52/2012 - 274 zo dňa 28. februára 2013 bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec bola mu vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil právny názor, že zodpovednosť odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľom je potrebné posudzovať podľa ust. § 420a O.Z., pretože príčinou vzniku škody je prevádzka bytu, teda vplyv tejto prevádzkovej činnosti odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľovi. Zodpovednosť upravená v § 420a O.z. má objektívny charakter, teda existuje bez zreteľa na zavinenie. Pretože k vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti ani zavinenie, nie je podstatné, či odporca porušil alebo neporušil svoju prevenčnú povinnosť. Keďže je daná zodpovednosť podľa § 420a O.z., je potom potrebné skúmať použitie § 420a ods. 3 O.z. tzv. liberačné dôvody. Úlohou súdu prvého stupňa bude teda skúmať použitie § 420a ods. 3 O.z. keď zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa tzv. liberácia je obmedzená na dva dôvody a to neodvrátiteľná udalosť a konanie poškodeného. Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke je potrebné rozumieť živelnú udalosť (pohromu), ktorej nemohlo byť tým, kto činnosť prevádzkuje, zabránené, ani nemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, neboli touto prevádzkou vyvolané, vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti a nezávisle na vôli prevádzkovateľa. Ide o také okolnosti, ktoré objektívne nemajú svoj pôvod vo vnútri prevádzky a nesúvisia s organizáciou a riadením prevádzky. Ak škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, nie je rozhodujúce, či išlo o konanie zavinené alebo nie. Existenciu liberačných dôvodov preukazuje v súdnom konaní prevádzkovateľ. K zbaveniu sa zodpovednosti dochádza len za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, neboli touto prevádzkou vyvolané, vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti a nezávisle na vôli prevádzkovateľa.
Súd prvého stupňa riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu o objektívnej zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu, po zistení, že odporca nepreukázal existenciu liberačných dôvodov (neodvrátiteľná udalosť alebo konanie poškodeného), návrhu na náhradu škody v plnom rozsahu vyhovel vrátane
uplatnených úrokov z omeškania, ktoré boli uplatnené v súlade s § 517 ods. 1 Obč. zákonníka a § 3 nariadenia vlády 87/1995 Zb., tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. súd procesne úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh a podané odvolanie 1.601 Eur, za trovy právneho zastúpenia odmenu advokáta podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 13 meritórnych úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomná výzva na úhradu zo dňa 06.10.2010, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, písomné vyjadrenie zo dňa 30.03.2011 k odporu, pojednávanie dňa 09.05.2011, pojednávanie dňa 06.06.2011, pojednávanie dňa 04.07.2011, pojednávanie dňa 26.08.2011, pojednávanie dňa 14.10.2011, pojednávanie dňa 25.11.2011, odvolací návrh, pojednávanie dňa 10.6.2013, písomné vyjadrenie - záverečný návrh, pojednávanie dňa 2.9.2013) po 303,74 Eur, dva nemeritórne úkony po 70,38 Eur (pojednávanie dňa 18.4.2011 a 08.08.2011), rokovanie s klientom dňa 30.05.2011 trvajúce viac ako 1 hod. 202,71 Eur, rokovanie s klientom dňa 05.01.2012 trvajúce menej ako 1 hoď 101,25 Eur,účasť na pojednávaní dňa 2.9.2013 - vyhlásenie rozsudku 75,93 Eur, plus 13 krát 7,41 Eur, 2 krát 7,63 Eur a 4 krát 7,81 Eur režijný paušál, náhrada cestovného z N. do B. a späť na súdne pojednávania 7 krát 29,66 Eur plus 2 krát 29,95 Eur, náhrada za stratu času 4 polhodiny krát 12,35 Eur krát 7 pojednávaní, 4 polhodiny krát 13,01 Eur krát 2 pojednávania plus 20% DPH, spolu trovy konania z právneho zastúpenia 6.516,90 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne dvojmo alebo ústne do zápisnice. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže požiadať o nariadenie súdnej exekúcie.