Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-529-2012.pdf
PDF · 79.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/529/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky N. A. nar. X.X.U. bývajúcej v K.J. N. K. L.. Č.. XX zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1 proti odporcovi V. A. nar. X.X.U. bývajúcemu v N. V. Č.. U. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému B. A. nar. XX.X.U. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie z 5.9.2012 č.k. 8C 97/2011-109 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch o výživnom a úprave styku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode zveril mal. B. do výchovy navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona matke vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Upravil styk odporcu s maloletým dieťaťom tak, že tento je oprávnený sa s maloletým stýkať na základe dohody rodičov bez obmedzenia v prítomnosti matky maloletého, a to až do veku dieťaťa, keď dieťa samo prejaví záujem byť s otcom aj bez prítomnosti matky, najneskôr do 6 rokov veku maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že štát, ani účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku, proti výroku o určení výživného vo výške 30% zo sumy životného minima podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a proti výroku rozsudku o úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhovateľka podala odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnila sa s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporca je schopný prispievať na výživu maloletého dieťaťa len sumou 30% zo sumy životného minima. Konštatovala, že z doteraz vykonaného dokazovania je nepochybné, že odporca nikdy nepracoval, na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny je ako uchádzač o zamestnanie evidovaný od 18 rokov, nepoberá žiadne dávky, ani príspevky, býva u svojich rodičov, pričom tí za neho, podľa vyjadrenia samotného odporcu, hradia všetky náklady spojené s jeho životom. Poukázala na skutočnosť, že odporca je po zdravotnej stránke v absolútnom poriadku, napriek tomu neprejavil žiadnu aktivitu získať zamestnanie. Je zvyknutý na zabezpečenie zo strany svojich rodičov, ktorí mu
zabezpečujú pomerne slušný životný štandard a nie je nútený vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, pričom tak ako to vyplýva z jeho správania, ani nemá záujem tento stav zmeniť. V tejto súvislosti poukázala aj na vyjadrenie súdnej znalkyne, ktorá vypracovala znalecký posudok a podľa ktorej z vyjadrenia odporcu vyplynulo, že aj počas manželského spolužitia si dokázal privyrobiť a zabezpečiť materiálne fungovanie rodiny napriek tomu, že nebol oficiálne nikde zamestnaný. Súčasne poukázala aj na zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Košice II konaného 26.10.2011 pod sp.zn. 27P 45/2011 o úpravu výkonu rodičovských práv na čas do rozvodu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že samotný odporca uviedol, že býva v rodinnom dome u svojich rodičov, otec má živnostenské oprávnenie, v dome prevádzkujú obchod s potravinami a on mu príležitostne vypomáha. Vytkla preto konajúcemu súdu, že sa nezaoberal pri určení výšky výživného tzv. potencionalitou príjmu odporcu a zobral do úvahy len jeho reálne a preukázané príjmové a majetkové pomery. Vyslovila názor, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže prvostupňový súd v ňom okrem iného len stroho konštatoval, že pri určení výživného súd vychádzal z rozhodnutia konania vedenom na Okresnom súde Košice II sp.zn. 27P 45/2011, pričom toto odôvodnenie považuje za neúplné a nepreskúmateľné.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa a to výroku o úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že nesúhlasí s tým, aby sa mohol so svojím synom stýkať len v prítomnosti jeho matky. Konštatoval, že má záujem podieľať sa na výchove svojho syna bez jej negatívneho vplyvu, čo v prípade prítomnosti matky pri styku s maloletým dieťaťom nebude možné. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý druhý víkend v mesiaci bez prítomnosti matky.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku považuje za správne, a to v súlade so závermi znaleckého posudku a súčasne poukázala na skutočnosť, že odporca vo svojom odvolaní neprezentoval žiadne právne relevantné skutočnosti a argumenty, ktoré by mohli privodiť akúkoľvek zmenu rozhodnutia vo veci.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky a odporcu písomne nevyjadril.
Výroky rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, zverení maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zastupovaní maloletého odvolaním neboli napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výroku o určení výživného pre maloletého na čas po rozvode dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Je toho presvedčenia, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a navrhovateľka v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o určení výživného. Dodáva, že určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je závislé od viacerých faktorov. Prvoradým z nich sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré Zákon o rodine pomenúva ako výživa dieťaťa. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávania, resp. uspokojenie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný
a duševný rozvoj dieťaťa. Odôvodnené potreby sa musia skúmať v každom prípade osobitne, a to z viacerých hľadísk, ktoré ich môžu ovplyvniť - vek, zdravotný stav, štúdium dieťaťa a pod. Pri skúmaní rozhodujúcich hľadísk dôležitých pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a tým aj výšky výživného je v aplikačnej praxi potrebné prihliadať u matky predovšetkým na výšku jej príjmu, možností jej bývania, či sa osobne stará o dieťa a domácnosť, náklady matky na domácnosť, jej životnú úroveň, jej zdravotný stav, finančné zázemie a konkrétne výdavky na maloleté dieťa. Pri skúmaní rozhodujúcich hľadísk dôležitých pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a tým aj výšky výživného na strane otca je potrebné skúmať výšku jeho príjmu, jeho zamestnanie, iné jeho príjmy, t.j. príjmy inej než zo závislej činnosti, ktoré podliehajú dani z príjmu, zdravotný stav, možnosti jeho bývania vrátane toho, či je vlastníkom nehnuteľností, ak áno, o aké nehnuteľnosti ide, jeho náklady a životnú úroveň. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal tými všetkými okolnosťami, zisťoval majetkové a finančné pomery otca, výsledkom čoho bolo konštatovanie a preukázateľný fakt, že otec je dlhodobo evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nemá žiaden príjem spočívajúci v sociálnej dávke, resp. iných finančných príspevkoch. Tvrdenie matky, že je schopný si zaobstarať finančné prostriedky iným spôsobom, nebolo žiadnym spôsobom preukázané a matka nenavrhla v tomto smere žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by mohol súd v danom prípade využiť na zistenie iných príjmov, ako boli v danom konaní preukázané. Nemohol zohľadniť odvolaciu námietku matky spočívajúcu v tvrdení, že otec má dostatočný životný štandard, pretože tento životný štandard mu preukázateľne zabezpečujú jeho rodičia, ktorí nie sú povinní finančne zabezpečovať výživu maloletého dieťaťa. Preto ani odvolací súd v rámci odvolacieho konania nemohol na túto námietku matky prihliadnuť, pretože ide o námietku všeobecnú, žiadnymi dôkazmi nepodloženú a dôkazy v tomto smere sú nevykonateľné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému dieťaťu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o úprave styku odporcu s maloletým dieťaťom. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že za daných okolností je takto upravený styk predovšetkým v prospech maloletého dieťaťa, ktoré tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku postupom času a častejším stretávaním sa na základe vlastného rozhodnutia rodičov tak ako to bolo upravené súdom prvého stupňa môže nadobudnúť taký vzťah k otcovi, kedy sa samo rozhodne s otcom stretávať častejšie, resp. bez prítomnosti matky. Ide o časovo obmedzený výrok a to do veku 6 rokov, kedy v prípade, ak nedôjde k úprave styku, s ktorým bude spokojný odporca maloletého dieťaťa, aj samotné dieťa, môže požiadať súd o zmenu úpravy styku, ktorý na základe nového dokazovania vo veci o návrhu rozhodne.
O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.