Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/529/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky N. A. nar. X.X.U. bývajúcej v K.J. N. K. L.. Č.. XX zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1 proti odporcovi V. A. nar. X.X.U. bývajúcemu v N. V. Č.. U. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému B. A. nar. XX.X.U. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie z 5.9.2012 č.k. -109 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch o výživnom a úprave styku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode zveril mal. B. do výchovy navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona matke vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Upravil styk odporcu s maloletým dieťaťom tak, že tento je oprávnený sa s maloletým stýkať na základe dohody rodičov bez obmedzenia v prítomnosti matky maloletého, a to až do veku dieťaťa, keď dieťa samo prejaví záujem byť s otcom aj bez prítomnosti matky, najneskôr do 6 rokov veku maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že štát, ani účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o určení výživného vo výške 30% zo sumy životného minima podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a proti výroku rozsudku o úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhovateľka podala odvolanie z dôvodov podľa , a s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnila sa s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporca je schopný prispievať na výživu maloletého dieťaťa len sumou 30% zo sumy životného minima. Konštatovala, že z doteraz vykonaného dokazovania je nepochybné, že odporca nikdy nepracoval, na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny je ako uchádzač o zamestnanie evidovaný od 18 rokov, nepoberá žiadne dávky, ani príspevky, býva u svojich rodičov, pričom tí za neho, podľa vyjadrenia samotného odporcu, hradia všetky náklady spojené s jeho životom. Poukázala na skutočnosť, že odporca je po zdravotnej stránke v absolútnom poriadku, napriek tomu neprejavil žiadnu aktivitu získať zamestnanie. Je zvyknutý na zabezpečenie zo strany svojich rodičov, ktorí mu

zabezpečujú pomerne slušný životný štandard a nie je nútený vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, pričom tak ako to vyplýva z jeho správania, ani nemá záujem tento stav zmeniť. V tejto súvislosti poukázala aj na vyjadrenie súdnej znalkyne, ktorá vypracovala znalecký posudok a podľa ktorej z vyjadrenia odporcu vyplynulo, že aj počas manželského spolužitia si dokázal privyrobiť a zabezpečiť materiálne fungovanie rodiny napriek tomu, že nebol oficiálne nikde zamestnaný. Súčasne poukázala aj na zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Košice II konaného 26.10.2011 pod sp.zn. o úpravu výkonu rodičovských práv na čas do rozvodu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že samotný odporca uviedol, že býva v rodinnom dome u svojich rodičov, otec má živnostenské oprávnenie, v dome prevádzkujú obchod s potravinami a on mu príležitostne vypomáha. Vytkla preto konajúcemu súdu, že sa nezaoberal pri určení výšky výživného tzv. potencionalitou príjmu odporcu a zobral do úvahy len jeho reálne a preukázané príjmové a majetkové pomery. Vyslovila názor, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedá ust. , keďže prvostupňový súd v ňom okrem iného len stroho konštatoval, že pri určení výživného súd vychádzal z rozhodnutia konania vedenom na Okresnom súde Košice II sp.zn. , pričom toto odôvodnenie považuje za neúplné a nepreskúmateľné.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a to výroku o úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že nesúhlasí s tým, aby sa mohol so svojím synom stýkať len v prítomnosti jeho matky. Konštatoval, že má záujem podieľať sa na výchove svojho syna bez jej negatívneho vplyvu, čo v prípade prítomnosti matky pri styku s maloletým dieťaťom nebude možné. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý druhý víkend v mesiaci bez prítomnosti matky.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku považuje za správne, a to v súlade so závermi znaleckého posudku a súčasne poukázala na skutočnosť, že odporca vo svojom odvolaní neprezentoval žiadne právne relevantné skutočnosti a argumenty, ktoré by mohli privodiť akúkoľvek zmenu rozhodnutia vo veci.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky a odporcu písomne nevyjadril.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, zverení maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zastupovaní maloletého odvolaním neboli napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a vo vzťahu k výroku o určení výživného pre maloletého na čas po rozvode dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Je toho presvedčenia, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a navrhovateľka v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o určení výživného. Dodáva, že určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je závislé od viacerých faktorov. Prvoradým z nich sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré Zákon o rodine pomenúva ako výživa dieťaťa. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávania, resp. uspokojenie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný

a duševný rozvoj dieťaťa. Odôvodnené potreby sa musia skúmať v každom prípade osobitne, a to z viacerých hľadísk, ktoré ich môžu ovplyvniť - vek, zdravotný stav, štúdium dieťaťa a pod. Pri skúmaní rozhodujúcich hľadísk dôležitých pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a tým aj výšky výživného je v aplikačnej praxi potrebné prihliadať u matky predovšetkým na výšku jej príjmu, možností jej bývania, či sa osobne stará o dieťa a domácnosť, náklady matky na domácnosť, jej životnú úroveň, jej zdravotný stav, finančné zázemie a konkrétne výdavky na maloleté dieťa. Pri skúmaní rozhodujúcich hľadísk dôležitých pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a tým aj výšky výživného na strane otca je potrebné skúmať výšku jeho príjmu, jeho zamestnanie, iné jeho príjmy, t.j. príjmy inej než zo závislej činnosti, ktoré podliehajú dani z príjmu, zdravotný stav, možnosti jeho bývania vrátane toho, či je vlastníkom nehnuteľností, ak áno, o aké nehnuteľnosti ide, jeho náklady a životnú úroveň. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal tými všetkými okolnosťami, zisťoval majetkové a finančné pomery otca, výsledkom čoho bolo konštatovanie a preukázateľný fakt, že otec je dlhodobo evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nemá žiaden príjem spočívajúci v sociálnej dávke, resp. iných finančných príspevkoch. Tvrdenie matky, že je schopný si zaobstarať finančné prostriedky iným spôsobom, nebolo žiadnym spôsobom preukázané a matka nenavrhla v tomto smere žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by mohol súd v danom prípade využiť na zistenie iných príjmov, ako boli v danom konaní preukázané. Nemohol zohľadniť odvolaciu námietku matky spočívajúcu v tvrdení, že otec má dostatočný životný štandard, pretože tento životný štandard mu preukázateľne zabezpečujú jeho rodičia, ktorí nie sú povinní finančne zabezpečovať výživu maloletého dieťaťa. Preto ani odvolací súd v rámci odvolacieho konania nemohol na túto námietku matky prihliadnuť, pretože ide o námietku všeobecnú, žiadnymi dôkazmi nepodloženú a dôkazy v tomto smere sú nevykonateľné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému dieťaťu potvrdil podľa Odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o úprave styku odporcu s maloletým dieťaťom. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že za daných okolností je takto upravený styk predovšetkým v prospech maloletého dieťaťa, ktoré tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku postupom času a častejším stretávaním sa na základe vlastného rozhodnutia rodičov tak ako to bolo upravené súdom prvého stupňa môže nadobudnúť taký vzťah k otcovi, kedy sa samo rozhodne s otcom stretávať častejšie, resp. bez prítomnosti matky. Ide o časovo obmedzený výrok a to do veku 6 rokov, kedy v prípade, ak nedôjde k úprave styku, s ktorým bude spokojný odporca maloletého dieťaťa, aj samotné dieťa, môže požiadať súd o zmenu úpravy styku, ktorý na základe nového dokazovania vo veci o návrhu rozhodne.

O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.