Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-566-2013.pdf
PDF · 79.15 KB
Case nature
Subarea
6Co/566/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO 00 492 736, so sídlom Olejkárska ul. č. 1, 814 52 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & partners, s.r.o., Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: V. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K nemocnici XXX/XX, XXX XX A. nad A., v konaní zastúpenému opatrovníčkou F. H., bytom K nemocnici XXX/XX, XXX XX A. nad Bebravou, matkou odporcu, o zaplatenie 50,50 eur, na odvolanie navrhovateľa, proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. júna 2013, č.k. 6C/41/2013-37, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a tiež, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu, trovy konania vo výške 28,13 eur (z toho 16,50 eur z titulu náhrady zaplateného súdneho poplatku a 11,63 eur z titulu náhrady trov právneho zastúpenia), to všetko do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným dňa 27.11.2012 žiadal navrhovateľ, aby súd zaviazal odporcu, zaplatiť mu sumu 50,50 eur a trovy konania. Podaný návrh odôvodnil tým, že odporca sa dňa 25.1.2011 na výzvu revízora - zamestnanca navrhovateľa - na linke MHD č. 4, nepreukázal platným cestovným lístkom, alebo iným platným cestovným dokladom, preto navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave (ďalej len "Prepravný poriadok") a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave (ďalej len "Tarifa") vznikol nárok, aby mu odporca zaplatil cestovné 0,50 eur a úhradu 50,00 eur. Odporca dlžnú sumu 50,50 eur do dňa podania návrhu neuhradil a nereagoval ani na písomnú upomienku, zaslanú mu právnym zástupcom navrhovateľa doporučene dňa 8.3.2011. V skrátenom konaní, súd vydal dňa 28.11.2012 platobný rozkaz, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 23.4.2013, pretože sa ho nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk. Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu súd uznesením zo dňa 23.4.2013, ustanovil opatrovníčku pre konanie a to jeho matku. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že odporca dňa 25.1.2011 cestoval v Bratislave linkou č. 4 mestskej hromadnej dopravy. Pri kontrole revízorom sa nepreukázal platným cestovným lístkom, ani iným platným cestovným dokladom. Na základe tejto skutočnosti, revízor spísal záznam - hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť postih vo výške 50,- eur a cenu cestovného lístka v sume 0,50 eur, ktorú však odporca nezaplatil na mieste a neurobil tak ani po dodatočnej písomnej výzve navrhovateľa.
Ďalej s odkazom na ust. § 760 a § 772 OZ a zákon č. 168/1996 z.z. okresný súd uviedol, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľom uplatňovanú sumu. Odporca cestoval bez cestovného lístka, preto bol povinný zaplatiť navrhovateľovi cestovné vo výške 0,50 eur a postih (úhradu) vo výške 50,- eur. Preto uložil odporcovi povinnosť, zaplatiť navrhovateľovi celkovo sumu 50,50 eur.
V odôvodnení ďalej uviedol, že podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť. Keďže v tomto prípade ide o drobný spor, súd priznal navrhovateľovi v plnej výške len nárok na úhradu zaplateného súdneho poplatku (16,50 eur). Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, súd zistil, že v tomto konaní ide o formulárovú žalobu (t. j. žalobu s rovnakým obsahom, kde sa prakticky mení len meno cestujúceho a dátum jazdy) a takýchto žalôb podal navrhovateľ zastúpený tým istým právnym zástupcom len na tunajšom súde niekoľko, preto súd rozhodol trovy právneho zastúpenia primerane znížiť, a to na úroveň 20 % zo sumy, na ktorú by mal právny zástupca navrhovateľa nárok - teda z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom a podanie návrhu na súd - 2 x 16,60 eur + 2 x paušálna náhrada nákladov po 7,63 eur + DPH 20 %), t. j. 20 % zo sumy 58,15 eur = 11,63 eur. Súd nepriznal náhradu trov za navrhovateľom uplatnený úkon právnej služby - pokus o zmier, keďže v tomto prípade nejde o náklady súvisiace priamo so súdnym konaním, preto ich nemožno uplatniť ako trovy právneho zastúpenia.
Rozsudok prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol navrhovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu a to v časti výroku, ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov konania. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd, nesprávne pri rozhodovaní v tejto časti aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a nedôvodne priznal trovy konania, vo výške odlišnej od trov uplatnených v návrhu na začatie konania. Nespochybnil, že predmetnú vec, je možné považovať za drobný spor, podľa § 200ea O.s.p., podľa jeho názoru neprimeranosť trov konania v týchto sporoch voči pohľadávke, je však potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä na rozhodnutia KS Bratislava, sp.zn. 7Co/32/2009, sp.zn. 7Co/64/2009, ako aj na dôvodovú správu k novele O.s.p. účinného od 15.10.2008. Podľa jeho názoru, je aplikácia ust. § 150 ods. 2 namieste len vtedy, keď suma trov konania, viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, o ktorý prípad však v preskúmavanej veci nejde. Keďže uplatnené trovy konania, neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku, predstavujú odmenu za právnu službu a to za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená sadzba, okresný súd nesprávne, v rozhodnutí toto ustanovenie aplikoval. Podľa jeho názoru, mal o trovách konania, rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi, náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Za účelne uplatnené trovy v tomto konaní, považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu, vo výške 16,60 eur a tarifnú odmenu za právne služby vo výške vyplývajúcej z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie právnych služieb. Poukazoval na to, že úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je zložitý a náročný proces, ktorý si vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Právo účastníka, nechať sa zastupovať advokátom, nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené, ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani nariadenie Európskeho parlamentu (a Rady ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode 29 preambuly deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Poukázal na to, že KS Žilina, ako súd odvolac, v uznesení pod č.k. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník, právo na náhradu i trov spojených s poskytovaním právnych služieb, ktorému poskytol v konkrétnej veci, splnomocnený advokát. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd, zmenil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti tak, že odporca bude zaviazaný k povinnosti, zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,60 eur a trovy právneho zastúpenia prvostupňového a odvolacieho konania, spolu vo výške 87,24 eur.
Odporca, ani opatrovníčka odporcu, nevyužili zákonom danú možnosť, písomne sa k podanému odvolaniu navrhovateľa vyjadriť.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, je vecne správny a preto je potrebné, ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní navrhovateľa, rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti, z hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval, pretože vo vzťahu k tejto, rozhodnutie prvostupňového súdu napadnuté nebolo, teda čo do tejto časti, v ktorej súd rozhodol vo veci samej, nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.).
Skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o drobný spor , vychádzajúc z ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. s poukazom na predmet konania, nebola v priebehu konania medzi účastníkmi sporná, túto skutočnosť nespochybnil v odvolaní, ani samotný navrhovateľ.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.
V konaní navrhovateľom vyčíslené trovy, predstavovali náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,60 eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca vo výške 87,24 eur za tri úkony právnej služby á 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier vrátane ďalšej porady s klientom a písomné podanie na súd), 3x režijný paušál á 7,63 eur + DPH vo výške 20%. Trovy predstavovali dvojnásobok uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania vo výške 28,13 eur je v súlade s ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosti uvádzané právnym zástupcom navrhovateľa, že jednotlivé úkony ním vykonanej právnej služby, predstavujú náročný a zložitý proces, vyžadujúci si aj primeranú časovú náročnosť. Z činnosti súdu je však známe, že navrhovateľ vedie veľký počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorého, je uplatnenie cestovného a úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka, ktoré nemožno považovať za právne, skutkovo, ani časovo náročné. Naviac, v týchto veciach ide len o formulárové podania, s dopĺňaním minimálneho počtu údajov, ako osoby odporcu a dátumu a linky, na ktorej tento cestoval bez platného cestovného lístka, ktoré údaje vyplývajú z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktoré vystavuje revízor navrhovateľa.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd postupoval správne, keď vychádzajúc z ust. § 150 ods. 2 O.s.p., na základe vlastnej úvahy, priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, vo výške 28,13 eur, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi, ako úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si trovy v odvolacom konaní neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .