Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/26/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa S.. P. R. nar. XX.X.G. bývajúceho v X. Č.. XX zastúpeného JUDr. Matejom Sýkorom advokátom so sídlom v Košiciach na Františkánskej ul. č. 5 proti odporcovi S.. J. R. nar. XX.XX.G. bývajúcemu v Q.S. V. I. C.. Č.. XX zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou - matkou R.. I. R. bývajúcou v Q. V. I. C.. Č.. XX v konaní o zrušenie výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 4.12.2012 č. k. - 90 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a o nepriznaní náhrady trov konania.

Z a m i e t a návrh navrhovateľa na doplnenie rozsudku o výrok, že odporca je povinný vrátiť mu spotrebované výživného v rozsahu 2.700 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi dňom 29.2.2012 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal právo na ich náhradu.

Proti výroku, ktorým súd zamietol návrh na zrušenie výživného v prevyšujúcej časti a proti trovám konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zruší jeho vyživovaciu povinnosť dňom 7.6.2011 a prizná mu náhradu trov konania, ktoré zaviaže odporcu nahradiť jeho právnemu zástupcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení dospel konajúci súd k záveru, že odporca bol aktívny pri hľadaní práce od 6.6.2011 do 29.2.2012. Skutočnosť, že odporca predložil pracovnú zmluvu, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o absolvovaní praktickej prípravy a rozhodnutie o prijatí na Univerzitu vo Š. podľa jeho názoru nepreukazuje, že odporca bol aj počas 8 mesiacov aktívny pri hľadaní práce, vyhľadával vhodné ponuky prác a absolvoval viaceré pracovné pohovory. Vyjadril presvedčenie, že odporca mal predložiť fotokópie žiadosti o prijatie do zamestnania za každý z 8 mesiacov a aj odmietavé stanoviská subjektov, ktoré mal osloviť so žiadosťou. Namietal, že si súd neoveril tvrdenia odporcu, že za 8 mesiacov, t.j. od 6.6.2011 do 29.2.2012 nemal žiadny príjem a nepoberal žiadny sociálne dávky. Poukázal na to, že matka odporcu v konaní o zvýšenie

výživného na mladšieho R. žiadala o zvýšenie výživného aj preto, že mu zanikla vyživovacia povinnosť voči odporcovi dňom ukončenia jeho vysokoškolského štúdia.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch. Prezentoval názor, že dostatočne preukázal, že od 6.6.2011 do 28.2.2012 nenadobudol schopnosť sám sa živiť, pretože si aktívne hľadal vhodné zamestnanie. Uviedol, že v súčasnosti sa už žiadosti neposielajú poštou, ale emailom, a že proces prijímania do zamestnania trvá niekoľko mesiacov. Upresnil, že u svojho terajšieho zamestnávateľa čakal od pohovoru na prijatie 3 mesiace. Poukázal na to, že jeho matka v inom konaní uviedla, že nadobudol schopnosť sám sa živiť len preto, že dúfala, že sa hneď po ukončení vysokoškolského štúdia zamestná.

Navrhovateľ v podaní z 2.8.2013 navrhol doplniť rozsudok podľa o výrok, že odporca je povinný zaplatiť mu 2.700 Eur do 3 dní od právoplatnosti, ktoré mu uhradil za obdobie od 7.6.2011 do 29.2.2012. Poukázal na to, že už v návrhu z 27.6.2011 sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu vrátiť mu spotrebované výživné podľa Zák. o rodine a napriek tomu sa súd s touto časťou jeho návrhu vôbec nezaoberal.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe takto podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktorému predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu na zrušenie výživného od 7.6.2011 do 28.2.2012. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a navrhovateľ ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zrušenie výživného od 7.6.2011 do 28.2.2012. Odvolací súd dôsledne porovnal a posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť až 1.3.2012, kedy si našiel stabilné zamestnanie s príjmom, ktorý mu umožňuje uspokojovať jeho základné potreby. Samotná skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca aktívne pristupoval k hľadaniu práce, nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, resp. na zmenu napadnutého rozsudku a zrušenie výživného od 7.6.2011 do 28.2.2012, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že odporca počas celého obdobia aktívne pristupoval k hľadaniu zamestnania. Tento záver umožňuje zistenie, že si hneď po skončení školy zaevidoval životopis na najvyhľadávanejšej stránke na nájdenie práce (www.profesia.sk <http://www.profesia.sk>), na ktorý hneď reagoval potencionálny zamestnávateľ, S.. Komunikácia s týmto subjektom o podmienkach prijatia do zamestnania prebiehala počas júla, kedy si odporca ospravedlniteľne nehľadal prácu, pretože si myslel, že úspešne absolvuje prijímacie pohovory. Potom, ako sa dozvedel zamietavé stanovisko, hneď v auguste si podal žiadosť k zamestnávateľovi už mimo svoj odbor, aby si zvýšil šance na prijatie do zamestnania. V novembri sa uchádzal o ďalšie zamestnanie u viacerých zamestnávateľov, v decembri dokonca absolvoval praktickú prípravu na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a už v januári ho pozvali na pohovor k súčasnému zamestnávateľovi. Navyše, zo skutočnosti, že odporca bol po celý čas evidovaný ako uchádzač o zamestnanie možno nepochybne vyvodiť, že každý mesiac pri hlásení preukázal, že si hľadá prácu, pretože v opačnom prípade by ho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pre nespoluprácu vyradil z evidencie. Odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa prednesov matky odporcu v inom konaní neboli v tomto prípade relevantné, pretože podmienky zániku vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému môže hodnotiť jedine súd. Ani to, či odporca poberal sociálne dávky nie je právne významné, pretože poberanie príslušných

sociálnych dávok nemá vo vzťahu ku okolnostiam nadobudnutia schopnosti sám sa živiť žiadny význam. Je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú netreba podrobnejšie dokazovať, že sociálne dávky nie sú tak vysoké, aby sa z nich ich príjemca dokázal pravidelne živiť. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o nepriznaní trov konania účastníkom na základe aplikácie , odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch podľa ako vecne správny a podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia sa obmedzil na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Podľa , ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Odvolací súd neakceptoval návrh navrhovateľa na doplnenie rozsudku podľa , pretože tento výrok je už v rozsudku obsiahnutý, konkrétne v tej časti, v ktorej bol zamietnutý návrh v prevyšujúcej časti. Skutočnosť, že tento výrok nie je riadne odôvodnený, nie je dôvodom na doplnenie výroku rozsudku, ktorý je vecne správny, nakoľko už vyššie bolo konštatované, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi trvala aj počas obdobia, za ktoré žiadal vrátiť spotrebované výživné.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, nevznikol mu nárok na priznanie trov právneho zastúpenia, a teda ani na vyslovenie, že je mu ich odporca povinný nahradiť.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.