Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Er-337-2008.pdf
PDF · 80.29 KB
Case nature
Subarea
27Er/337/2008
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, IČO: 30807484, Vl. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, proti povinnému: F.. E. U., J.. X.X.XXXX, N. XXX/XX, XXX XX K. G., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Vladimír Polák, Hurbanova 643, 907 01 Myjava, o vymoženie sumy 68,51-€ a trov exekúcie, o námietkach povinného takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a
Súd námietkam povinnej proti predbežným trovám exekúcie vyhovuje v časti 39,33 €.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava poverením č. 5207 076377 zo dňa 3.7.2008 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), poveril súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Poláka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Trnava č. 400-453/2008-2 zo dňa 4.2.2008.
Poverený súdny exekútor upovedomil povinnú dňa 26.11.2012 o začatí exekúcie a vyzval ju, aby uspokojila pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesla námietky proti exekúcii a/alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesla námietky proti trovám exekúcie.
Dňa 3.12.2012 doručila povinná súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnila tým, že nikdy nebola podnikateľka - živnostníčka. Vždy prácu vykonávala v pracovnom pomere a jej zamestnávať za ňu riadne odvádzal poistné. K námietkam pripojila potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica, že nemá žiadne nedoplatky poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Podľa názoru povinnej, keďže nemá žiadne podlžnosti, nie je dôvod na vedenie exekúcie voči nej a z tohto dôvodu namieta aj trovy exekúcie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Súd pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii najprv skúmal včasnosť ich podania, teda či došlo k zachovaniu 14-dňovej lehoty na ich podanie v zmysle Exekučného poriadku a ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené 26.11.2012 a námietky podala na poštovú prepravu dňa 29.11.2012, čiže v zákonnej lehote.
Súd sa ďalej zaoberal tvrdením povinnej, že povinná nemá žiadne nedoplatky na poistnom a preto je exekúcia vedená nedôvodne. Exekúcia voči povinnej je vedená na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, ktorým bola povinnej stanovená povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti za obdobie od 22.10.2007 do 31.10.2007 v sume 2064,- Sk. Povinnosť vrátiť časť dávky bola povinnej určená vzhľadom na to, že dňa 22.10.2007 bola vyradená z evidencie nezamestnaných, túto skutočnosť nezahlásila Sociálnej poisťovni a teda časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 22.10.2007 do 31.10.2007 jej bola vyplatená neoprávnene.
Nakoľko oprávnený sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul, pričom povinná nepreukázala žiadny dôvod, prečo by mala byť exekúcia zastavená, súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol.
Zároveň s námietkami proti exekúcii povinná v zákonom stanovenej lehote podala súdnemu exekútorovi námietky proti predbežným trovám exekúcie.
Súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil predbežné trovy exekúcie v sume 1785,-Sk / 59,26 €. Dňa 7.12.2012 súdny exekútor špecifikoval predbežné trovy ako:
- odmena 20% z vymáhanej pohľadávky, najmenej 33,19 €,
- predpokladané hotové výdavky a náhrada zaa stratu času 16,18 €,
- DPH z odmeny 9,88 €.
Súd riadne preskúmal námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie, celý spisový materiál vrátane vyjadrenia súdneho exekútora a dospel k záveru, že námietkam je nutné v časti vyhovieť. Súdny exekútor mal pri vyčíslení predbežných trov exekúcie postupovať v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. Takýmto osobitným predpisom je vyhláška č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33, 19 eura a najviac 33 193, 92 eura.
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Ako vyplýva z citovaného znenia zákona, základom pre určenie odmeny je (už reálne) vymožená suma a nie suma vymáhaná. V čase dobrovoľného plnenia, resp. v lehote na podanie námietok ešte nebola exekútorom vymožená žiadna suma. Podľa právnej teórie pre určenie odmeny exekútora teda chýba základ pre jej určenie v znení platných predpisov (Krajčo, J. Komentár: Exekučný poriadok, Eurounion, 2009, str. 401). Súd na základe jazykového (gramatického) výkladu dospel k záveru, že pokiaľ nebola súdnym exekútorom vymožená žiadna suma, nemožno nájsť oporu pre priznanie odmeny súdnemu exekútorovi v zákone z vymáhanej sumy a preto je potrebné určiť predbežné trovy exekúcie v tomto prípade vychádzajúc z nároku súdneho exekútora na minimálnu odmenu t.j. vo výške 50 % zo základu minimálnej odmeny vo výške 33,19 €.
Na základe vyššie uvedeného je teda súd toho názoru, že súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie nesprávne vyčíslil odmenu v sume 39,19 €, nakoľko v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky by výsledná suma mala predstavovať len jednu polovicu minimálnej odmeny, t.j. sumu 16,60 €.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil predpokladané hotové výdavky spojené s výkonom exekúcie a náhradu za stratu času vo výške 16,18 €.
V súvislosti s citovaným ustanovením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku mal súdny exekútor postupovať pri vyčíslení náhrady trov tak, ako to vyplýva z teleologického výkladu predmetnej vyhlášky a i samotného Exekučného poriadku. Je zrejmé, že ak zákonodarca v § 22 vyhlášky špecifikuje hotové výdavky ako hotové výdavky (už) účelne vynaložené v súvislosti s výkonom exekúcie, ktoré vo forme ich náhrady prináležia súdnemu exekútorovi popri odmene, tak evidentne mal na mysli skutočne vzniknuté výdavky a nie výdavky, ktorých vznik súdny exekútor, čo aj odôvodnene, predpokladá. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že ide o predbežné trovy exekúcie, naopak, vznik ďalších hotových výdavkov zákonodarca priamo predpokladal ustanovením § 202 Exekučného poriadku o ďalších trovách exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať náhradu výdavkov predpokladaných, zatiaľ reálne nevzniknutých v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Výška predbežných trov v konečnom dôsledku nie je až tak relevantná, nakoľko konečná výška trov exekúcie bude určená konkrétnym postupom špecifickým pre konkrétny spôsob ukončenia exekúcie. Súdny exekútor mal tak v upovedomení pri vyčíslení predbežných trov exekúcie v časti hotových výdavkov vychádzať z reálne vynaložených výdavkov v predmetnej exekúcii, a to v čase vydania upovedomenia. Takýto výklad súdu zákonodarca sám potvrdil novelou Exekučného poriadku účinnou od 15.10.2008, ktorou bola do § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vsunutá druhá veta, v ktorej zákonodarca jasne uviedol, že v rámci predbežných trov exekúcie si súdny exekútor náhradu výdavkov vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmenu v zmysle § 14 vyhlášky mu zvýšil o DPH v sume 3,32 € (20% z 16,60 €).
Na základe vyššie uvedeného, súd znížil predbežné trovy exekúcie celkovo zo sumy 59,25 € na sumu 19,92 €. Súd vyhovel námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v časti 39,33 €, čo predstavuje rozdiel medzi odmenou súdneho exekútora špecifikovanou v upovedomení o začatí exekúcie, resp. po vyčíslení súdneho exekútora (vrátane DPH) a odmenou, ktorá súdnemu exekútorovi prináleží v zmysle zákonných predpisov, t.j. odmena súdneho exekútora vo výške 16,60 € s DPH, čo predstavuje celkové predbežné trovy vo výške 19,92 €.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti obom výrokom tohto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.