Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_8Co-104-2013.pdf
PDF · 88.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/104/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom Kysucké Nové Mesto, Námestie slobody č. 94, IČO: 31 40 99, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom I., O. F.. XX, proti odporkyni: Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. O. U., ul. O. č. XXX/XX, o zaplatenie sumy 1.263,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/129/2009-210 zo dňa 17. októbra 2012, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že medzi navrhovateľom na jednej strane a odporkyňou a G. P. ako spoločnými nájomcami na strane druhej bol na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 20. 01. 2004, ktorou navrhovateľ prenechal spoločným nájomcom do užívania byt č. 19 na prvom poschodí v dome č. XXXX, na N. do E. v M. O. U., založený na dobu určitú od 15. 01. 2004 do 30. 06. 2004 občiansko-právny vzťah, v ktorej zmluve sa spoloční nájomcovia zaviazali platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške vypočítanej v evidenčnom liste. Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil nárok na zaplatenie dlhu vzniknutého titulom ročných vyúčtovaných plnení spojených s užívaním bytu za rok 2006 vo výške 480,55 eur a za rok 2007 vo výške 783,04 eur. Vzhľadom na to, že nájomný vzťah trval titulom zmluvy o spoločnom nájme bytu uzatvorenej na dobu určitú od 15. 01. 2004 do 30. 06. 2004 len do uplynutia doby nájmu, teda do 30. 06. 2004, následne medzi navrhovateľom a spoločnými nájomcami nebola uzatvorená ďalšia zmluva o nájme bytu, je možné ustáliť, že pokiaľ bol byt užívaný zo strany spoločných nájomcov, resp. zo strany len jedného nájomcu po uplynutí doby nájmu, bol užívaný bez právneho titulu, preto nie je možné klasifikovať v konaní uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako nárok uplatnený titulom neuhradeného nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, ale ako nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Spoločná zodpovednosť nájomcov G. P. a Y. V. za plnenie povinností titulom zmluvy o spoločnom nájme bytu uzatvorenej dňa 20. 01. 2004 zanikla uplynutím doby nájmu 30. 06. 2004. Navrhovateľ by mal voči odporkyni ako spoločnej nájomkyni nárok na plnenia titulom spoločného nájmu bytu len za obdobie od 15. 01. 2004 do 30. 06. 2004. V konaní si však uplatňuje voči odporkyni nárok na úhradu plnení spojených s užívaním bytu za obdobia od 01. 01. 2006 do 31. 12. 2006 a od 01. 01. 2007 do 03. 08. 2007. Okresný súd mal preukázané, že odporkyňa byt, ktorý bol prenajatý spoločným nájomcom G. P. a Y. V. na základe zmluvy o spoločnom nájme bytu uzatvorenej dňa 15. 01. 2004, nikdy neužívala, v predmetnom
byte nikdy nebývala, teda sa na úkor navrhovateľa nikdy neobohacovala tým svojím konaním, že by bez toho, aby platila úhrady za užívanie bytu, užívala byt č. 19 na N. do E. v M. O. U., a to bez právneho dôvodu. K vzniku bezdôvodného obohatenia odporkyne preto nemohlo nikdy z dôvodov tvrdených navrhovateľom dôjsť. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že ním uplatnený nárok v tomto konaní je dôvodný, pretože odporkyňa porušila svoje základné povinnosti byt odovzdať navrhovateľovi, čím mu zabránila týmto bytom disponovať a na základe vlastníctva bytu profitovať, napr. jeho prenajímaním ďalším osobám, súd dospel k záveru, že tieto tvrdenia dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nepreukazujú. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov na pojednávaní konanom dňa 17. 10. 2012 nesporne vyplynulo, že odporkyňa byt č. 19 na N. do E. v M. O. U. nikdy neužívala, a to ako na základe právneho dôvodu - uzatvorenej zmluvy dňa 20. 01. 2004 o spoločnom nájme bytu, tak ani bezdôvodne, teda po uplynutí doby nájmu. Pokiaľ by aj odporkyňa počas doby nájmu, ktorá trvala do 30. 06. 2004, byt užívala a byt po uplynutí doby nájmu odovzdala prenajímateľovi (pričom odovzdaním bytu súd rozumie prevzatie kľúčov od bytu prenajímateľom po prípadnej ohliadke stavu bytu v čase jeho odovzdania), nemalo by to žiadny vplyv na skutočnosť, že byt po uplynutí nájomnej doby ďalej užívala ďalšia osoba - G. P., označená v zmluve o spoločnom nájme uzatvorenej dňa 20. 01. 2004 ako druhá spoločná nájomkyňa bytu, a to spolu s ďalšími osobami - svojimi tromi deťmi, druhom a ďalšími tromi osobami. Súd preto konštatoval, že odporkyni nevzniklo v príčinnej súvislosti s jej konaním, resp. nekonaním (neodovzdaním bytu) bezdôvodné obohatenie, keďže z dôvodu neodovzdania predmetného bytu po uplynutí doby nájmu sa bezdôvodne obohacovala len G. P. a ďalšie spolu s ňou v byte žijúce osoby, ktoré bývali v predmetnom byte bez uzatvorenia nájomnej zmluvy a platenia úhrad súvisiacich s užívaním bytu. Keďže odporkyňa nie je nositeľkou povinností, titulom existencie ktorých sa navrhovateľ v tomto konaní domáha zaplatenia žalovanej sumy, nemá preto v konaní vecnú pasívnu legitimáciu, súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v spojitosti s § 151 ods. 1 O. s. p. a úspešnej odporkyni, ktorej by patrilo právo na náhradu trov konania, ktorá si však náhradu trov konania návrhom neuplatnila, náhradu trov nepriznal.
V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie podáva z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1, lebo v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ uvádzal, že podal proti rozsudku Okresného súdu v Žiline sp. zn. 4C/129/2009 zo dňa 04. 11. 2009 odvolanie výslovne iba proti výrokom, ktorými súd vo zvyšnej časti návrh zamietol a rozhodol o trovách konania. Rozsudok v časti výroku, ktorým súd vyhovel návrhu v časti o zaplatenie 631,80 eur nadobudol právoplatnosť (§ 159 odsek 1 O. s. p.). Právoplatnosťou rozsudku v časti návrhu o zaplatenie 631,80 eur vznikla prekážka res iudicata a súd nemôže túto vec prejednávať znova (§ 159 ods. 3 O. s. p). Na tomto právnom stave nič nemení ani uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/133/2010-64 zo dňa 28. 05. 2010. Okrem toho, odvolací súd výslovne nerozhodol o zrušení výroku rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/129/2009 zo dňa 04. 11. 2009, ktorým súd vyhovel návrhu v časti o zaplatenie 631,80 eur a uviedol, že rozsudok zrušil v napadnutom výroku (strana 4 odsek 5 uznesenia). Navrhovateľ požiadal súd o vyznačenie právoplatnosti rozsudku vo výroku, ktorým vyhovel návrhu v časti o zaplatenie 631,80 eur, ale súd mu nevyhovel. V dôsledku odmietnutia súdu vyznačiť právoplatnosť vo výroku, ktorým vyhovel v časti návrhu, v záujme právnej istoty a ochrany svojich práv navrhovateľ v záverečnej reči uviedol, že sa domáha, aby súd rozhodol iba o tej časti pôvodného návrhu, ktorý sa stal predmetom konania v rozhodnutí odvolacieho súdu a nesúhlasil, aby súd rozhodol v celom rozsahu. Za uvedeného stavu považoval navrhovateľ rozsudok za vadný z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a z dôvodu rozhodnutia o veci, o ktorej už súd právoplatne rozhodol. Druhý dôvod vady je, že ak by platilo, že súd zamietol návrh v celom rozsahu pôvodného návrhu, teda o zaplatenie 1.263,59 eur, potom rozhodol aj o veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, teda aj o návrhu v časti o zaplatenie 631,80 eur, v ktorej návrhu vyhovel. V tom prípade rozhodol v rozpore s prekážkou právoplatne rozhodnutej veci. Uvádzal, že si uplatnil pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania bytu odporkyňou bez právneho dôvodu. Vychádzal z tvrdenia a skutkového stavu, že odporkyňa po skončení nájomnej
zmluvy byt neodovzdala a v dôsledku toho navrhovateľ nemohol s bytom nakladať. V písomnom vyjadrení zo dňa 29. 09. 2010 a naposledy v záverečnej reči uviedol, že za rozhodujúcu skutočnosť považuje neodovzdanie bytu po skončení nájmu, v dôsledku čoho nemohol s bytom nakladať. Navrhovateľ považoval právny názor súdu za nesprávny aj z dôvodu, že je v rozpore s právnym významom nájomného vzťahu a vlastníckeho práva. Z nájomného vzťahu vyplýva nájomcovi povinnosť vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu po skončení nájomného vzťahu, v prípade nehnuteľnej veci sa vec vracia jej vyprataním, prípadne umožnením s vecou nakladať, užívať ju. Z vlastníckeho práva vyplýva právo s vecou nakladať a užívať ju. Vychádzajúc z účelu občianskeho súdneho konania žalobca teda namieta, že rozsudok súdu je nezrozumiteľný v otázke, ako mohol navrhovateľ s bytom nakladať, keď mu ho odporkyňa po skončení nájmu neodovzdala a porušuje právnu istotu navrhovateľa . Navrhovateľ namietal, že v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia nie je podstatné, kto byt po skončení nájmu užíva, prípadne či niekto byt užíva, ale či nájomca, ktorému nájomný vzťah skončil byt prenajímateľovi odovzdal. V súdnej praxi je táto právna otázka dostatočne právne ustálená. Záver odvolacieho súdu, že za situácie, keď odporkyňa - hoci mala kľúče od bytu v spoločnom nájme
- v tomto byte nebývala, nemala tam žiadne svoje veci a žiadna miestnosť nebola pre potrebu jeho užívania zamknutá, sa na úkor navrhovateľa, ktorý uhrádza prenajímateľovi nájomné neobohatila, nie je správny. Namietal, že súd vychádzal z nesprávneho pravidla, že porušenie povinnosti žalovanou byt po skončení nájmu prenajímateľovi odovzdať nemá právny význam v otázke, či tým vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor prenajímateľa. Dôsledok takéhoto pravidla je zásadný pre prax. Prenajímateľ v tom prípade nebude môcť s bytom nakladať, nemôže použiť svojpomoc a takýto nájomca sa tým nebude bezdôvodne obohacovať - ak nebude byt užívať. Navrhovateľ vykonal viacero úkonov (výzvy, návrhu, oznámenie o priestupku), aby dosiahol odovzdanie bytu od odporkyne, tak že si odporkyňa bola vedomá uzavretia nájomnej zmluvy a porušenia povinnosti byt po skončení nájmu odovzdať. Navrhovateľ považoval právne posúdenie veci súdom nesprávne, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a nižšie uvedených právnych argumentov: a) Nájomca má právnu povinnosť po skončení nájmu prenajímateľovi prenajatú vec odovzdať. Do tej doby platí, že vec nájomca užíva bez právneho titulu. Nájomca svoju povinnosť splní až odovzdaním veci prenajímateľovi. Preto je právne nesprávny názor súdu, pokiaľ vychádza z toho, že žalovaná byt po skončení nájmu neužívala. Za užívanie veci nájomcom sa považuje aj stav, keď vec po skončení nájmu neodovzdá prenajímateľovi - bez ohľadu na to, či nájomca vec po skončení nájmu užíva alebo neužíva, prípadne, ak vec užíva niekto iný. b) Právny názor súdu je v rozpore s právnym významom právnej normy, ktorá upravuje nájom veci, pokiaľ vychádza z pravidla, že neodovzdanie veci po skončení nájmu nemá právny význam v otázke, či v takomto prípade nájomca vec užíva. V dôsledku toho je právne nesprávny právny názor, že žalovanej nevzniklo bezdôvodné obohatenie, lebo byt neužívala. Rozhodujúca je skutočnosť, že byt neodovzdala a znemožnila prenajímateľovi s bytom nakladať. c) Tým súd právne nesprávne aplikoval aj právnu normu ktorá upravuje tie prípady vzniku právnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa týkajú užívania veci po skončení práva nájomcu vec užívať.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. to z nasledovných dôvodov:
V preskúmavanej veci bolo zo spisového materiálu preukázané, že navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 05. 2009 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1.263,59 eur a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa užívala do 03. 08. 2007 byt č. 19 v bytovom dome č. XXXX na ulici N. do E. v M. O. U.. Odporkyňa za užívanie bytu dlhuje podľa ročných vyúčtovaní plnení spojených s užívaním bytu navrhovateľovi za rok 2006 sumu 480,55 eur (14.477,- Sk) a za rok 2007 sumu 783,04 eur (23.590,- Sk), spolu 1.263,59 eur (36.067,- Sk - správne malo byť uvedené 38.067,- Sk). Okresný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 4C/129/2009-35 dňa 04. 11. 2009. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 631,80 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal preukázané, že by práva a povinnosti G. P. prešli na niektorého jej právneho nástupcu a tiež nebolo preukázané, že práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu prešli na odporkyňu. Preto s poukazom na ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiely na dlhu všetkých dlžníkov, sú vo vzájomnom pomere rovnaké a keďže odporkyňa si v súčasnej dobe nemôže voči druhej spoločnej nájomkyni, ktorá je už nebohá uplatniť nárok na náhradu podľa podielov dlžníkov na dlhu v prípade, že celú dlžnú sumu zaplatí sama, považoval to za nespravodlivé a zaviazal odporkyňu na polovicu žalovanej čiastky. V konaní nemal preukázané, že by spoloční nájomcovia užívali byť v inom ako v rovnakom rozsahu. Proti rozsudku zo dňa 04. 11. 2009 podal odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Na odvolanie navrhovateľa rozsudok okresného súdu bol zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na ďalšie konanie uznesením č. k. 8Co/133/2010-64 zo dňa 28. 05. 2010.
Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia krajského súdu a vo veci opätovne rozhodol.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - navrhovateľ konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté závery okresný súd primerane vysvetlil.
Zhodne s prvostupňovým súdom aj odvolací súd bol toho názoru, že v danom prípade na strane odporkyne nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie. Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania správne mal zistené, že spoločná zodpovednosť bývalých nájomcov G. P. a Y. V. za splnenia povinnosti titulom zmluvy o spoločnom nájme, ktorá bola uzatvorená 20. 01. 2004 zanikla uplynutím doby nájmu dňom 30. 06. 2004. Voči odporkyni sa navrhovateľ domáhal nároku titulom bezdôvodného obohatenia, avšak v konaní nebolo preukázané, že by po tomto dátume 30. 06. 2004 odporkyňa byt užívala bolo preukázané, že ani pred týmto dátumom byt odporkyňa neužívala. K vzniku bezdôvodného obohatenia odporkyne preto zo žiadnych zákonných dôvodov uvedených v ust. § 451 Občianskeho zákonníka dôjsť nemohlo. Pokiaľ navrhovateľ aj v odvolacom konaní uvádzal, že odporkyňa porušila svoje základné povinnosti byt odovzdať, a tým mu zabránila s bytom disponovať a z bytu ďalej profitovať jeho prenajímaním, tieto tvrdenia nezakladajú vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako to majú na zreteli ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
V ďalšom odvolací súd poukazuje na podrobné dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu, s ktorými sa stotožnil. Odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Za nesprávny považoval odvolací súd názor odvolateľa, že o časti jeho nároku bolo právoplatne rozhodnuté. Je treba poukázať na výrokovú časť uznesenia Krajského súdu Žilina č. k. 8 Co/133/2010-64, lebo odvolací súd týmto uznesením zo dňa 28. 05. 2010 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 4C/129/2009-35 zo dňa 04. 11. 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie iba v časti.. Z odôvodnenia vyplynulo, že nepovažoval záväzok odporkyne voči navrhovateľovi za solidárny podľa ust.
§ 511 ods.1 Občianskeho zákonníka, vytýkal nesprávnu aplikáciu tohto ustanovenia prvostupňovému súdu. Pre uvedené odvolaniu námietku navrhovateľa považoval odvolací súd za nedôvodnú.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p., pričom v odvolacom konaní mala úspech odporkyňa, avšak zo spisového materiálu nevyplynulo, že by si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd vyriekol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .