Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7CoP-169-2013.pdf
PDF · 89.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/169/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky Mgr. Z. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. na A. ul. č. XX zastúpenej Mgr. Richardom Petrovom advokátom so sídlom v Košiciach na Františkánskej ul. č. 3 proti odporcovi Mgr. T. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v X. na A. ul. č. XX zastúpenému JUDr. Martinom Kožiakom advokátom so sídlom v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej O. X. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 28.3.2013 č.k. 25P 189/2012-61 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. O. na čas po rozvode.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode zveril mal. O. do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že navrhovateľka a odporca sú oprávnení maloletú zastupovať, spravovať jej majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej 80 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode. Upravil styk odporcu s maloletou tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletou každú stredu a piatok od 14.00 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny rok cez vianočné sviatky od 23.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 26.12. od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od štvrtka od 9.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 17.00 hod., počas letných prázdnin od 1.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod. s tým, že navrhovateľka je povinná maloleté dieťa riadne pripravené odovzdať v čase určenom pre začiatok styku odporcovi pred jej bytom a odporca je povinný pri ukončení styku odovzdať maloletú v určenom čase navrhovateľke pred jej bytom. Návrh odporcu na úpravu striedavej starostlivosti zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca proti výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. O. na čas po rozvode z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch tak, že mal. O. zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v konaní na súde prvého stupňa bolo nepochybne preukázané, že sú u neho dané všetky predpoklady a je
plne spôsobilý na riadne a plnohodnotné zabezpečenie osobnej starostlivosti o mal. O.. Rovnako bolo preukázané a výslovne to potvrdila aj samotná navrhovateľka, že vzájomný vzťah a citová väzba odporcu s maloletou dcérou sú veľmi dobré. Domnieva sa, že je v zrejmom záujme mal. O., aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pretože táto forma osobnej starostlivosti lepšie zaisťuje aktuálne vývinové a materiálne potreby, pomôže jej prekonať porozvodovú situáciu, aby nemala pocit definitívnej straty jedného z rodičov, ktorých má rovnako rada a ani jedného z nich citovo nepreferuje. Citoval ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine a uviedol, že napriek skutočnosti, že vyslovil súhlas so striedavou osobnou starostlivosťou, súd relevantným spôsobom neskúmal, či striedavá osobná starostlivosť bude v záujme dieťaťa. Namietal, že súd nenariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológie, ktorý dôkaz opakovane v priebehu konania navrhoval. Považuje za zjavne nedôvodné tvrdenie súdu prvého stupňa, že v rámci znaleckého dokazovania sa znalec vyjadruje len k citovým väzbám dieťaťa voči obidvom rodičom. V riadne nariadenom znaleckom dokazovaní sa znalec vyjadruje k rozsiahlemu komplexu otázok počnúc osobnostným profilom rodičov, ich osobnostnými predpokladmi a schopnosťami starať sa o maloleté dieťa cez vzťah a citové väzby dieťaťa k obidvom rodičom a intenzitu daného vzťahu a väzieb až po posúdenie súladu striedavej osobnej starostlivosti so záujmami maloletého dieťaťa, posúdenie, resp. navrhnutie odporúčaného spôsobu striedavej osobnej starostlivosti, prípadne vzťah maloletého dieťaťa k súčasným partnerom rodičov a podobne. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, keď svoje rozhodnutie založil na údajnej neschopnosti rodičov dohodnúť sa na striedavej osobnej starostlivosti a na komunikačných problémoch. Aj keď striedavá starostlivosť predpokladá vôľu komunikovať, nie je možné rezignovať na uvedený spôsob úpravy vždy, ak jedna zo strán prejaví svoj nesúhlas. Ich vzájomná komunikácia ako rodičov nie je ideálna, rozhodne nie je taká, aby nevytvárala predpoklad pre úspešnú realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka a odporca aj v súčasnosti bývajú v spoločnej domácnosti, pričom odporca starostlivosť o maloletú dcéru aj fakticky realizoval a realizuje, nosí maloletú do a z materskej školy, na plavecký výcvik, zabezpečuje jej starostlivosť počas pravidelných pracovných ciest navrhovateľky mimo Košíc a podobne a to vždy na základe komunikácie s navrhovateľkou. Naviac pokiaľ by aj mala byť vzájomná komunikácia rodičov sťažená, je to len a výlučne z účelových a iracionálnych dôvodov na strane navrhovateľky. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 č. III. ÚS 1206/99. Opakovane namieta aj stanovisko Referátu poradensko-psychologických služieb pri ÚPSVaR Košice a kolízneho opatrovníka, ktoré vychádzajú z nedostatočného preverenia pomerov účastníkov konania a obsahujú vágne a nijako nepodložené formulácie. Napriek skutočnosti, že z Írska prišiel 23.12.2012, kolízny opatrovník po jeho návrate nijako neprešetroval aktuálne pomery na strane rodičov, ani aktuálne vzťahy rodičov k dieťaťu a navrhnutú striedavú osobnú starostlivosť. Napriek tomu súd prvého stupňa nepripustil ani ďalší ním navrhovaný dôkaz a to aktualizovať správu kolízneho opatrovníka o prešetrení aktuálnych pomerov po jeho návrate z Írska.
Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadrili.
Výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
stotožňuje. Na základe uvedeného rozsudok v týchto výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a na zvýraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia dodáva (§ 219 ods. 2 O.s.p.), že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady a ktorý okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. Z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Splnenie ďalších dvoch podmienok pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov a to, že takáto výchova je v záujme dieťaťa a takto budú lepšie zaistené jeho potreby, preukázané nebolo. Pre záver o tom, že potreby dieťaťa budú lepšie zaistené, ak bude v osobnej starostlivosti oboch rodičov, je potrebné preukázať, akým spôsobom budú rodičia zabezpečovať dochádzku dieťaťa do predškolského alebo školského zariadenia, zabezpečovať jeho kultúrne, športové, záujmové aktivity, aké sú pracovné povinnosti rodičov a ako im umožňujú zabezpečovať starostlivosť o dieťa, aké sú ich bytové podmienky a to aj vo vzťahu k prípadnej vzdialenosti ich bydlísk a školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje a podobne a to predovšetkým z hľadiska maloletého dieťaťa, ktoré sa bude musieť prispôsobovať neustálym zmenám výchovného prostredia a v konečnom dôsledku či to nebude pre dieťa predstavovať neprimerané zaťaženie či už fyzické alebo psychické, čo jednoznačne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Samotný nesúhlas jedného z rodičov so striedavou starostlivosťou, prípadne neschopnosť rodičov spolu komunikovať ohľadne podstatných vecí týkajúcich sa maloletého dieťaťa nie sú okolnosťami, ktoré by samy osebe vylučovali vhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. V tomto prejednávanom prípade je nepochybné, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovala v prevažnej miere navrhovateľka z dôvodu, že odporca dlhodobo pracoval v zahraničí a preto sa ani nemohol v rovnakej miere podieľať na starostlivosti o dieťa, čo však nemalo za následok narušenie vzájomnej citovej väzby medzi odporcom a maloletou. I keď otec ukončil pracovný pomer v zahraničí a momentálne býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a maloletou vzhľadom na krátkosť času, po ktorú rodičia žijú v spoločnej domácnosti oproti obdobiu, v ktorom de facto spolu nežili, nemožno konštatovať, že táto okolnosť vytvorila podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti za situácie, že rodičia sa nachádzajú v etape, kedy riešia bytové podmienky a odporca aj pracovné uplatnenie, pričom ako vyplynulo zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, majú obaja rodičia len hypotetické predstavy o praktických otázkach striedavej starostlivosti. Rovnako dieťa je v predškolskom veku, čoskoro nastúpi do 1. ročníka základnej školy, ktorá skutočnosť zásadne ovplyvní podmienky, ktoré je potrebné maloletému dieťaťu zabezpečiť v prípade, ak by bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že práve rodičia usporiadaním svojich bytových podmienok a pracovných povinností majú vytvoriť také podmienky, aby eventuálna striedavá starostlivosť dieťa čo najmenej zaťažovala. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nemôže spočívať na hypotetických podmienkach bez reálnej predstavy jej realizácie a vytvorenia vhodných podmienok. Uvedený záver v konečnom dôsledku vyplynul aj zo stanoviska referátu poradensko-psychologických služieb a s týmto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Zjednodušene povedané, v momentálnej situácii absolútne nie je možné zhodnotiť, či by striedavá starostlivosť bola v záujme dieťaťa a zaisťovala lepšie podmienky pre vývoj maloletého dieťaťa. Práve široko upravený styk odporcu s maloletým dieťaťom vytvára podmienky pre udržovanie a prehlbovanie ich vzájomného vzťahu a participáciu odporcu na výchove dieťaťa do času, kým nebudú vytvorené všetky podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, ktorý odmietol nariadiť znalecké dokazovanie z odboru detskej psychológie, pretože vychádza z právneho názoru odvolacieho súdu vyplývajúceho z iných rozhodnutí v obdobných veciach, kde odvolací súd opakovane zdôrazňoval, že znalecké dokazovanie je možné nariadiť len za účelom zistenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti a znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz, je potrebné hodnotiť ho podľa § 132 O.s.p. jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súd v rámci hodnotenia
dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale nemusí ho akceptovať v prípade, ak závery znalca nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborných skutočností. Otázka vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, prípadne posudzovanie jej podmienok alebo úprava styku z hľadiska frekvencie a rozsahu nie sú otázkami odbornými, ale právnymi a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania. Pretože vykonaným dokazovaním neboli spochybnené osobnostné predpoklady rodičov vychovávať svoje dieťa a ani negatívny vzťah dieťaťa k niektorému z rodičov, nebolo potrebné vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie, pretože znalec na ďalšie otázky, ktoré navrhoval odporca z hľadiska svojho odborného zamerania nemôže odpovedať a pokiaľ by aj na ne nad rámec záveru znaleckého posudku odpovedal, súd by na ne prihliadať nemohol. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie dôkazu prešetrením pomerov u rodičov prostredníctvom kolízneho opatrovníka, nie je zrejmé, aké skutočnosti by boli uvedeným spôsobom dokazované, keďže relevantným zistením vyplývajúcim z prešetrenia výchovného prostredia u dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka sú v podstate len bytové podmienky, nakoľko ostatné skutočnosti o zabezpečovaní starostlivosti o dieťa do návratu odporcu zo zahraničia, ako aj po uvedenej dobe ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej vyplývali predovšetkým z výpovedí účastníkov konania, s ktorými bol kolízny opatrovník oboznámený na pojednávaní, keďže sa ho zúčastnil a rovnako tieto skutočnosti vyplývali aj zo správy, resp. stanoviska Referátu poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, preto ani odvolací súd nevidel dôvod opakovane prešetrovať pomery u maloletého dieťaťa. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v tomto prejednávanom prípade nemohol súd zisťovať názor maloletého dieťaťa v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine a prihliadať naň s prihliadnutím na vek maloletej šesť rokov, kedy je zrejmé, že jej rozumové schopnosti ešte nedosahujú úroveň, kedy by bola spôsobilá prejaviť svoj názor a nepochybne v tomto veku ani nie je schopná porozumieť výrazu striedavá starostlivosť rodičov a predstaviť si reálny dopad určitej formy starostlivosti vo vzťahu k jej bežnému životu.
Odvolací súd preskúmal aj výrok o určení výživného pre maloletú na čas po rozvode a dospel k záveru, že výživné stanovené rozhodnutím súdu prvého stupňa zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplývajúcim zo zákonných ustanovení uvedených v napadnutom rozsudku. Pokiaľ ide o úpravu styku odporcu s maloletou, tak ako rozhodol súd prvého stupňa aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá štandardnej úprave styku rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti s dieťaťom tak, aby aj odporca mal možnosť tráviť so svojím dieťaťom približne polovicu voľného času dieťaťa počas pracovného týždňa i víkendov, sviatkov a prázdnin, pričom neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie jeho styku s maloletou pod túto štandardnú úpravu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.