Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-18-2013.pdf
PDF · 75.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludvika Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky K. Č. nar. X.X.W. bývajúcej v E.P. H. E. Č.. XX zastúpenej advokátom JUDr. Patrikom Holingom s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach na Hlavnej č. 1 proti odporcovi Z. Č. nar. XX.X.W. bývajúcemu v H., Z. - G. - K. XX, C. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.3.2012 č.k. 23P 329/2009-217 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrh v prevyšujúcej časti.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom z 21.3.2012 č.k. 23P 329/2009-217 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 29C 526/1997 z 17.3.1998 tak, že zvýšil výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke od 1.10.2009 do budúcna zo sumy 4.000,- Sk, t.j. 132,77 € na sumu 250,- € mesačne, ktoré výživné zaviazal odporcu platiť vždy do 15-teho dňa tohto ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 1.10.2009 do 29.2.2012 vo výške 3.399,67 € zaviazal odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania a o trovách medzi účastníkmi rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Proti zamietavému výroku rozsudku týkajúceho sa prevyšujúcej časti návrhu podala odvolanie navrhovateľka s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Konštatovala, že prvostupňový súd návrh v prevyšujúcej časti (spätná úprava výživného pred 1.10.2009) zamietol s odôvodnením, že matka, ktorá pôvodne podávala návrh v čase jej maloletosti ani ona neosvedčili žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie súdu o spätnej úprave výživného. Poukázala na to, že na dotazovanie súdu v otázke úpravy výživného pred 1.10.2009 jej matka uviedla, že čakala, že sa s jej otcom dohodnú, čo bolo v minulosti dvakrát dôvodom, prečo podané návrhy na zvýšenie výživného následne vzala späť. Ako z vykonaného dokazovania vyplýva, matka mala na jej výchovu a výživu v spornom období zvýšené náklady, ktoré súviseli s jej nástupom na gymnázium, ale aj so zdravotným stavom. Od narodenia trpí na alergiu z dôvodu čoho je dispenzariovaná a liečená imunológom, má alergiu aj na potraviny, potravinové farbivá a konzervačné látky, čo si vyžaduje špeciálne stravovanie a s tým súvisiace zvýšené výdavky na stravovanie a lieky. V pätnástich rokoch bola u nej diagnostikovaná epilepsia, v dôsledku čoho navštevuje neurológa, býva aj hospitalizovaná a zároveň je sledovaná otorinolaringológom pri recidivujúcej infekcii horných dýchacích ciest. Matka v spornom období uhrádzala všetky jej výdavky spojené s výchovou a výživou sama a v r. 2004 jej pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému N. E.. Matka, tak ako uviedla vo svojej výpovedi, nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr preto, že s otcom sa ústne dohodli, že bude prispievať na jej výživu a dlžné výživné uhradí, no otec po svojich opakovaných sľuboch tak neurobil. Má za to, že všetky vyššie uvedené skutočnosti a rovnako aj tá skutočnosť, že otec neprispieval na jej výživu od začiatku roka 2009 (a neprispieva na ňu ani dodnes) je dostatočným dôvodom a dôvodom hodným osobitného zreteľa na to, aby súd priznal dlžné výživné v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj za obdobie pred 1.10.2009. Vyjadrila názor, že odôvodnenie rozsudku v otázke dôvodov hodných osobitného zreteľa je nepostačujúce, súd neuvádza, v čom mali spočívať tieto dôvody, neuvádza, čo bolo podkladom pre toto rozhodnutie, a preto ho považuje za nepreskúmateľné. V tejto súvislosti konštatovala, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ako to jednoznačne vyplýva v ustálenej judikatúry ESĽP. S poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p. a priznal dlžné výživné aj za obdobie pred 1.9.2009, prípadne v napadnutej časti zrušil.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu na určenie spätného výživného pre navrhovateľku za obdobie od 1.1.2009 do 30.9.2009, preto rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva, že ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine citované v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa zdôrazňuje výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Oprávnený rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa je preto povinný preukázať dôvody, ktoré mu bránili uplatniť zákonný nárok na určenie výživného pre maloleté dieťa ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. neprispieval na výživu dieťaťa v dostatočnom rozsahu. Matkou uvedené dôvody, pre ktoré nepodala návrh na zvýšenie výživného ihneď po zistení, že otcom uhrádzané výživné je nedostatočné pre zabezpečenie potrieb navrhovateľky, sú zjavne aktuálne a uplatňované prakticky v každom obdobnom prípade, preto ich posúdením ako dôvodu hodného osobitného zreteľa by sa minula účinku obmedzujúca klauzula ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť rodiča uplatňovať výživné pre maloleté dieťa vyplýva z ust. § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Odvolací súd vychádzajúc z ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k záveru, že bolo povinnosťou matky podať návrh na zvýšenie výživného ihneď po zistení, že otcom (odporcom) uhrádzané výživné je nedostatočné pre zabezpečenie zvýšených potrieb maloletej K. (navrhovateľky) bez ohľadu na prísľub otca, pretože návrh mohla zobrať späť, ak by otec reálne plnil svoju vyživovaciu povinnosť v dohodnutom rozsahu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že tento osvedčený postup zvolila matka dieťaťa v predchádzajúcom období už dvakrát (návrh na výživné zobrala späť po dohode s otcom dieťaťa), preto vychádzajúc z doterajších skúseností matka mala a mohla postupovať rovnako aj v tomto prípade. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil vyššie uvedené dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.