Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/18/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludvika Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky K. Č. nar. X.X.W. bývajúcej v E.P. H. E. Č.. XX zastúpenej advokátom JUDr. Patrikom Holingom s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach na Hlavnej č. 1 proti odporcovi Z. Č. nar. XX.X.W. bývajúcemu v H., Z. - G. - K. XX, C. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.3.2012 č.k. -217 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrh v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 21.3.2012 č.k. -217 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. z 17.3.1998 tak, že zvýšil výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke od 1.10.2009 do budúcna zo sumy 4.000,- Sk, t.j. 132,77 € na sumu 250,- € mesačne, ktoré výživné zaviazal odporcu platiť vždy do 15-teho dňa tohto ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 1.10.2009 do 29.2.2012 vo výške 3.399,67 € zaviazal odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania a o trovách medzi účastníkmi rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Proti zamietavému výroku rozsudku týkajúceho sa prevyšujúcej časti návrhu podala odvolanie navrhovateľka s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Konštatovala, že prvostupňový súd návrh v prevyšujúcej časti (spätná úprava výživného pred 1.10.2009) zamietol s odôvodnením, že matka, ktorá pôvodne podávala návrh v čase jej maloletosti ani ona neosvedčili žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie súdu o spätnej úprave výživného. Poukázala na to, že na dotazovanie súdu v otázke úpravy výživného pred 1.10.2009 jej matka uviedla, že čakala, že sa s jej otcom dohodnú, čo bolo v minulosti dvakrát dôvodom, prečo podané návrhy na zvýšenie výživného následne vzala späť. Ako z vykonaného dokazovania vyplýva, matka mala na jej výchovu a výživu v spornom období zvýšené náklady, ktoré súviseli s jej nástupom na gymnázium, ale aj so zdravotným stavom. Od narodenia trpí na alergiu z dôvodu čoho je dispenzariovaná a liečená imunológom, má alergiu aj na potraviny, potravinové farbivá a konzervačné látky, čo si vyžaduje špeciálne stravovanie a s tým súvisiace zvýšené výdavky na stravovanie a lieky. V pätnástich rokoch bola u nej diagnostikovaná epilepsia, v dôsledku čoho navštevuje neurológa, býva aj hospitalizovaná a zároveň je sledovaná otorinolaringológom pri recidivujúcej infekcii horných dýchacích ciest. Matka v spornom období uhrádzala všetky jej výdavky spojené s výchovou a výživou sama a v r. 2004 jej pribudla

ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému N. E.. Matka, tak ako uviedla vo svojej výpovedi, nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr preto, že s otcom sa ústne dohodli, že bude prispievať na jej výživu a dlžné výživné uhradí, no otec po svojich opakovaných sľuboch tak neurobil. Má za to, že všetky vyššie uvedené skutočnosti a rovnako aj tá skutočnosť, že otec neprispieval na jej výživu od začiatku roka 2009 (a neprispieva na ňu ani dodnes) je dostatočným dôvodom a dôvodom hodným osobitného zreteľa na to, aby súd priznal dlžné výživné v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj za obdobie pred 1.10.2009. Vyjadrila názor, že odôvodnenie rozsudku v otázke dôvodov hodných osobitného zreteľa je nepostačujúce, súd neuvádza, v čom mali spočívať tieto dôvody, neuvádza, čo bolo podkladom pre toto rozhodnutie, a preto ho považuje za nepreskúmateľné. V tejto súvislosti konštatovala, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ako to jednoznačne vyplýva v ustálenej judikatúry ESĽP. S poukazom na ust. a a uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil v zmysle ust. a priznal dlžné výživné aj za obdobie pred 1.9.2009, prípadne v napadnutej časti zrušil.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu na určenie spätného výživného pre navrhovateľku za obdobie od 1.1.2009 do 30.9.2009, preto rozsudok v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa v súlade s vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ) a dodáva, že ust. vety tretej Zákona o rodine citované v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa zdôrazňuje výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Oprávnený rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa je preto povinný preukázať dôvody, ktoré mu bránili uplatniť zákonný nárok na určenie výživného pre maloleté dieťa ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. neprispieval na výživu dieťaťa v dostatočnom rozsahu. Matkou uvedené dôvody, pre ktoré nepodala návrh na zvýšenie výživného ihneď po zistení, že otcom uhrádzané výživné je nedostatočné pre zabezpečenie potrieb navrhovateľky, sú zjavne aktuálne a uplatňované prakticky v každom obdobnom prípade, preto ich posúdením ako dôvodu hodného osobitného zreteľa by sa minula účinku obmedzujúca klauzula ust. vety tretej Zákona o rodine. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť rodiča uplatňovať výživné pre maloleté dieťa vyplýva z ust. Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Odvolací súd vychádzajúc z ust. vety tretej Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k záveru, že bolo povinnosťou matky podať návrh na zvýšenie výživného ihneď po zistení, že otcom (odporcom) uhrádzané výživné je nedostatočné pre zabezpečenie zvýšených potrieb maloletej K. (navrhovateľky) bez ohľadu na prísľub otca, pretože návrh mohla zobrať späť, ak by otec reálne plnil svoju vyživovaciu povinnosť v dohodnutom rozsahu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že tento osvedčený postup zvolila matka dieťaťa v predchádzajúcom období už dvakrát (návrh na výživné zobrala späť po dohode s otcom dieťaťa), preto vychádzajúc z doterajších skúseností matka mala a mohla postupovať rovnako aj v tomto prípade. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. , pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil vyššie uvedené dôvody ( ).

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.