Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_84P-2-2023.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Subarea
84P/2/2023
Uznesenie
Mestský A. B. vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matky E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, B., zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice a otca F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zast. H. B. I., advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
Z a m i e t a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým upravuje styk otca s maloletým, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Matka maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraví a odovzdá mu ho v mieste svojho bydliska. Otec maloletého po ukončení časového intervalu styku matke v mieste jej bydliska odovzdá.
U r č u j e, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého podal dňa 13.6.2023 na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a zo strany otca určil výživné vo výške 100 € mesačne. Matka maloletého podala dňa 28.6.2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určil výživné vo výške 250 € mesačne.
2. Otec v návrhu uviedol, že v partnerskom zväzku s matkou maloletého boli od roku 2016, v spoločnej domácnosti žili od júla 2019. Matka trpí na Crohnovu chorobu a pridružené psychiatrické diagnózy. Dňa 26.5.2023 matka spolu s maloletým bez otcovho súhlasu a vedomia odišli z rodinného domu v obci Omšenie a presťahovali sa do obce Černochov k starej matke, matke a bratovi matky maloletého. Brat matky trpí psychiatrickým ochorením, vykazuje známky agresívneho správania, pričom došlo ku konfliktu medzi otcom maloletého a bratom matky a bola privolaná hliadka OO PZ. S matkou nie je možné nadviazať riadny kontakt. Prostredie, v ktorom maloletý žije je nevyhovujúce, všade behajú mačky a psy. Matka otcovi odmieta styk s dieťaťom, už tri týždne syna nevidel. Syn má s otcom vybudovaný veľmi dobrý vzťah. Keďže s matkou nie je možná dohoda o úprave styku, navrhoval, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zverí maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch a zo strany otca určil výživné vo výške 100 € mesačne.
3. Matka v návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa v súčasnosti žije oddelene a spolužitie nemieni obnoviť. V čase, keď žili v Omšení, otec sa nesprával dobre k matke, ani k maloletému. Synovi nadával, ponižoval ho, aj fyzicky trestal skoro denne, pričom maloletý to zle znášal, plakal a v podstate sa otca bál. Takto sa správal aj k matke maloletého. Otec má problém s alkoholom. Maloletý bez matky nechce tráviť čas s otcom, je na matku naviazaný. Matka má obavu, aby otec maloletého na silu neodviedol do Omšenia bez súhlasu matky. Z toho dôvodu navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, aby mala právnu istotu, čo sa týka zverenie maloletého do jej starostlivosti. Otec jej zasiela výživné na maloletého vo výške 50 € mesačne. Ona je na rodičovskej dovolenke, poberá invalidný dôchodok vo výške 185 € mesačne a prídavky na dieťa a to jej nepostačuje na výživu maloletého. Z uvedených dôvodov žiadala, aby súd neodkladným opatrením zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určil výživné vo výške 250 € mesačne.
4. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že matka podala dňa 5.6.2023 na tunajšom súde návrh na začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorým sa domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určenia výživného vo výške 250 € mesačne. Zároveň žiada upraviť styk otca s maloletým dvakrát mesačne v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod pod dohľadom a za prítomnosti matky. Otec maloletého podal dňa 15.6.2023 na tunajšom súde návrh na úpravu práv a povinností k maloletému, ktorým sa domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch a určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca vo výške 100 € mesačne.
5. Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny doručenej súdu dňa 28.6.2023 o prešetrení pomerov v rodine súd zistil, že matka je v súčasnosti na predĺženej rodičovskej dovolenke. Príjem matky pozostáva z poberania prídavku na maloleté dieťa vo výške 60,-€, poberania invalidného dôchodku v sume 185,60,- € a poberania kompenzácie na zvýšenie výdavky v súvislosti so stravou v sume 43,-€. Matka má pridelený sociálny byt od mesta Košice. Jedná sa o jednoizbový sociálny byt na A. J. K. X L. B., kde má maloletý vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývoj. Matka uviedla, že je teraz na pobyte u svojej babky v obci Černochov, kde sa zdrží dva, tri týždne a potom príde aj s dieťaťom do miesta trvalého bydliska. Matka uviedla, že nepodala na otca dieťaťa nikdy trestné oznámenie vo veci týrania blízkej a zverenej osoby vzhľadom na jeho správanie, ako ho špecifikovala vo svojom návrhu, a to psychické, fyzické týranie. Od doby, kedy odišli od otca dieťaťa sa realizujú videohovory, každý deň a to buď ráno, alebo podvečer. Matka chce dať otcovi šancu a umožniť mu kontakt s dieťaťom. Predložila čestné vyhlásenie otca a uviedla, že dňa 30.05.2023 zaslal otec sumu 50,-€ a dňa 13.06.2023 poslala otec sumu 50,-€, ako výživné na maloletého C.. Otec býva v poschodovom rodinnom dome, ktorý sa nachádza v mieste jeho trvalého bydliska, čiže Omšenie č. 282. Otec uviedol, že všetko, čo matka uviedla, sú polopravdy až klamstvá. K plesnutiu dieťaťa uviedol, že to bolo výchovného charakteru. Ďalej uviedol, že aj zo strany matky dochádzalo ku konfliktom medzi ňou a dieťaťom, kedy matka na maloletého kričí až to prechádza do hystérie. Na otázku, či požíva alkohol uviedol, že to nie je pravdou. Mesačne má automobilom nabehaných 8000 až 10000 km. Všetko čo matka uviedla sú nepravdy a klamstvá. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vzhľadom na vyjadrenia rodičov, zistené skutočnosti a matkou predložené fotografie má za to, že do doby, kým matka spolu s maloletým neodišli zo spoločnej domácnosti otca, kde žili spolu dva až tri roky, sa obaja podieľali na starostlivosti o maloletého. Matka dieťaťa vo svojom návrhu poukazuje na nevhodné správanie otca, pričom poukazuje na psychické a fyzické týranie. Matka však toto správanie v rámci svojich rodičovských kompetencií neriešila žiadnou formou a ako sama priznala, ani prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa ust. § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa ust. § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynie čas, na ktorý bolo nariadené.
13. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom konaní je usporiadať dočasne pomery medzi účastníkmi s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a prostriedky sa musia, pokiaľ ide o postavenie povinnej osoby, minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe.
14. Preskúmaním návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahu spisovej dokumentácie a vykonaného dôkazu – správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na uplatnenie inštitútu neodkladného opatrenia v otázke osobnej starostlivosti o dieťa a určenia výživného. Súd nezistil bezprostredné ohrozenie dieťaťa, jeho života či zdravia, či iný závažný dôvod odôvodňujúci rozhodnúť o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky bez výsluchu účastníkov konania a vykonania potrebného dokazovania v konaní. Maloletý sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti matky a starostlivosť o neho, jeho výchova a výživa je riadne zabezpečená. Okrem matkiných tvrdení, ktoré nepodložila dôkazmi, súd nezistil žiadne tendencie otca narúšať alebo rozporovať tento stav, naopak, otec skutočnosť, že sa dieťa nachádza v osobnej starostlivosti matky od 26.5.2023 rešpektuje a tento stav doposiaľ nenarušil. V tejto otázke súd nezistil potrebu svojho bezprostredného zásahu.
15. K rovnakým zisteniam súd dospel aj v otázke určenia výživného neodkladným opatrením (ktoré žiadali obaja rodičia). Obaja rodičia sa zhodli v tvrdeniach, že otec na výživu syna prispieva mesačne sumou 50 €. Na výžive syna sa podieľa zároveň matka maloletého, a to osobnou starostlivosťou, ako aj zabezpečovaním uspokojovania ostatných potrieb dieťaťa. Toto zistenie potvrdil vo svojej správe aj úrad práce, ktorý vyhodnotil podmienky vytvorené pre dieťa ako vyhovujúce. Otec navyše sám navrhol upraviť jeho vyživovaciu povinnosť k dieťaťu neodkladným opatrením vo výške 100 € mesačne, čo preukazuje jeho úmysel sa na výžive dieťaťa aj budúcna pravidelne podieľať a samo o sebe vylučuje potrebu bezprostredného zásahu súdu v tejto otázke. Na základe všetkého uvedeného súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by si vyžadovali bezodkladný zásah súdu a úpravu pomerov v otázke výživného, nakoľko má za to, že výživa dieťaťa je v súčasnosti dostatočne zabezpečená a otec sa na nej podieľa. Skúmanie výšky tejto povinnosti zo strany otca a jej primeranosti bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.
16. Pri posudzovaní návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v otázke striedavej osobnej starostlivosti o maloletého sa súd spravoval rovnakými úvahami, ako v bode 14. odôvodnenia a dospel k rovnakému záveru, že v danom prípade nezistil naliehavosť úpravy pomerov maloletého dieťaťa v tejto otázke. Navyše k uvedenému zároveň uvádza, že vzhľadom na nízky vek maloletého dieťaťa, zistené pomery v rodine a preukázaný konfliktný vzťah rodičov dieťaťa je striedavá osobná starostlivosť veľký zásah do stability výchovného prostredia maloletého, ktorého vhodnosť nie je možné preukázať v rámci časových a dôkazných limitov inštitútu neodkladného opatrenia, ale vyžaduje si dôsledné posúdenie po vykonaní náležitého dokazovania v konaní vo veci samej.
17. Súd zo skutočností uvedených účastníkmi konania a zo zistení úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dospel k záveru, že existuje dôvod na neodkladný zásah do situácie maloletého dieťaťa, a to
v oblasti stretávania sa otca s maloletým. Na tejto otázke sa rodičia nedokážu v súčasnosti zhodnúť, v dôsledku čoho dochádza k neprimeranej reštrikcii času maloletého stráveného s otcom. Aj keď rodičia maloletého v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, dieťa má záujem aj o rodiča, s ktorým už spoločnú domácnosť nezdieľa. Týmto právom maloletého C. nemôže disponovať nikto k dospelých, ktorí sú za maloletého zodpovední. Právo na styk je potrebné chápať nielen v rovine práva rodiča, ale predovšetkým v rovine dieťaťa, ako jeho právo na styk s rodičom, v ktorého osobnej starostlivosti sa nenachádza. Dôležitú úlohu pre rozvoj maloletého predstavuje kvalita a intenzita vzťahu s oboma rodičmi už od najrannejšieho detstva. Zážitky z odlúčenia s jedným z rodičov môžu už aj najmenšie deti prežívať traumatizujúco. Súd má za to, že uvedené sa deje v rodine maloletého C. a že je potrebný bezodkladný zásah a úprava týchto pomerov, aby sa stabilizovala situácia v rodine a predišlo sa ďalšiemu negatívnemu vplyvu konfliktu rodičov na maloletého. Zásah súdu je potrebný okamžite, nakoľko jednak hrozí maloletému bezprostredná ujma na vývoji a taktiež v situáciách vypätých konfliktov rodičov sa bez úpravy pomerov tieto situácie vyostrujú, stávajú sa neriešiteľnými a každým premárneným dňom maloleté dieťa stráca vzťah k druhému rodičovi. Súd týmto zároveň apeluje na oboch rodičov maloletého, aby v tejto otázke dospeli k zmierlivému riešeniu, majúc na zreteli predovšetkým to, čo je najlepšie v danej situácii pre maloletého a nie to, čo je obsahom ich partnerského sporu. Aby tieto dve veci dokázali dôrazne odlíšiť, nakoľko aj to je obsahom ich rodičovskej zodpovednosti. Zároveň súd apeluje na rodičov, aby priebeh odovzdávania a preberania dieťaťa, ako aj samotný čas stretnutia otca s maloletým realizovali tak, aby dieťa na stretnutie pripravili aj psychicky, pozitívne ho motivovali. Partnerský konflikt rodičov ich neoslobodzuje od ich rodičovskej zodpovednosti, práve naopak, v tejto vyostrenej situácii musia vynaložiť o to viac snahy, aby situáciu maloletému čo možno najviac uľahčili a aby pružne reagovali na jeho psychické rozpoloženie. Je na zodpovednosti oboch rodičov, či sa tento styk bude realizovať a či sa bude realizovať za dieťaťu príjemných podmienok. K návrhu matky, aby sa styk otca s maloletým synom realizoval len za jej prítomnosti súd udáva, že toto považuje za neprimeraný zásah do výkonu rodičovských práv otca za situácie, kedy matka žiadnym spôsobom odôvodnenosť takejto požiadavky nepreukázala. Všetky tvrdenia, ktoré uviedla ako dôvod pre takéto rozhodnutie súdu sa ani jej podaniami, ani šetreniami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nepodarilo preukázať a k momentu vydania tohto rozhodnutia súd nemá za preukázané a nemá ani podloženú odôvodnenú obavu o to, že by otec predstavoval potenciálne nebezpečenstvo pre svojho maloletého syna a že by prítomnosť matky pri jeho stretnutiach so synom bola nevyhnutná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).