Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-124-2013.pdf
PDF · 74.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/124/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú S. S. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: S. B. nar. X.X.XXXX bývajúcej v S. I. P. č. X zastúpenej JUDr. Jaroslavom Bódišom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Turistickej č. 11 a V. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. na ul. B. č. X o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 7.2.2013 č.k. 45P 236/2012-60 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a rozhodol, že účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zníži výživné zo 66,39 € na 33 € mesačne z dôvodu, že od predchádzajúceho určenia výživného mu pribudli dve vyživovacie povinnosti a to pre manželku, ktorá je toho času na materskej dovolenke a na maloletého syna J., ktorý sa narodil 11.2.2013 a v čase vydania rozsudku nebol zohľadňovaný. Maloletý sa narodil s vážnou zdravotnou indispozíciou, ktorá vyžaduje finančne náročnú liečbu. V auguste 2012 z organizačných dôvodov a znižovania stavu musel ukončiť pracovný pomer vo firme Eurocast s.r.o.. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že sám sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a sám prispel svojím správaním k skončeniu pracovného pomeru, pretože išlo o prepustenie z pracovného pomeru z organizačných dôvodov a v súčasnosti jeho príjem sa znížil, keďže v súčasnosti nebola v ponuke výhodnejšia pracovná ponuka. Poukázal na to, že matka mal. S. má 31 rokov a nezapríčiňuje sa na zlepšení svojej životnej situácie tým, že by sa zamestnala, s terajším manželom je v rozvodovom konaní a svoje výdavky a úhrady spojené s bývaním nedokladuje listinnými dôkazmi a tvrdí, že ju finančne podporujú jej rodičia. Uviedol, že každý párny víkend maloletá trávi u neho, ako aj určené dni počas prázdnin, kedy sa výrazne podieľa na výchove a výžive maloletej aj finančnými prostriedkami, pretože ju nosí na výlety, oblieka ju a zabezpečuje tým aj všetky jej odôvodnené potreby. Vytkol konajúcemu súdu, že prihliadol na to, že matke tiež pribudla vyživovacia povinnosť k mal. O., na ktorú otec ničím neprispieva tak ako aj jej matka, keďže je nezamestnaná a nepoberá okrem výživného žiadne finančné prostriedky a nezabezpečuje si vyživovaciu povinnosť voči nej ani v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, nakoľko o vierohodnosti listinných dokladov, ktoré otec preukazoval v priebehu prvostupňového konania, má vážne pochybnosti,
nakoľko minimálna mzda pre rok 2012 bola stanovená Nariadením vlády SR č. 343/2011 na sumu 327,20 €. Poprel tvrdenia otca, že by zabezpečoval maloletej počas styku jej odôvodnené potreby nákupom ošatenia a podobne, pretože maloletá po príchode od otca nemala žiadne veci zakúpené jej otcom počas styku a poukázala na ust. § 154 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd prvého stupňa správne porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zníženie výživného a dospel k záveru, že ku kvalifikovanej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom nedošlo, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s hodnotením možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť tak ako uzavrel súd prvého stupňa. Konajúci súd správne posúdil schopnosti a možnosti otca plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť vychádzajúc z princípu potencionality vyplývajúceho z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec sám sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, keď sám svojím správaním prispel k ukončeniu pracovného pomeru, tak ako uviedol vo svojej výpovedi. Súd zohľadnil správne skutočnosť, že otec uzavrel nové manželstvo, pričom jeho manželka je poberateľkou rodičovského príspevku a matka maloletej je dlhodobo nezamestnaná a v súčasnosti nepoberá žiadne dávky, iba rodinné prídavky a správne prihliadol aj na tú okolnosť, že mal. S. od predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, keď navštevovala materskú školu, na jej strane došlo k výraznej zmene pomerov v tom, že v súčasnosti je žiačkou 4. ročníka základnej školy, čo samo osebe by bolo dôvodom na zvýšenie určeného výživného, pokiaľ by to pomery otca umožňovali. V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné príjmové pomery, ale príjmy, ktoré by
mohol dosahovať, pretože pri rozhodovaní o výživnom pre deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, má princíp potencionality príjmov prednosť pred princípom fakticity a rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku.
O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.