Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/124/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú S. S. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: S. B. nar. X.X.XXXX bývajúcej v S. I. P. č. X zastúpenej JUDr. Jaroslavom Bódišom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Turistickej č. 11 a V. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. na ul. B. č. X o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 7.2.2013 č.k. -60 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a rozhodol, že účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zníži výživné zo 66,39 € na 33 € mesačne z dôvodu, že od predchádzajúceho určenia výživného mu pribudli dve vyživovacie povinnosti a to pre manželku, ktorá je toho času na materskej dovolenke a na maloletého syna J., ktorý sa narodil 11.2.2013 a v čase vydania rozsudku nebol zohľadňovaný. Maloletý sa narodil s vážnou zdravotnou indispozíciou, ktorá vyžaduje finančne náročnú liečbu. V auguste 2012 z organizačných dôvodov a znižovania stavu musel ukončiť pracovný pomer vo firme Eurocast s.r.o.. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že sám sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a sám prispel svojím správaním k skončeniu pracovného pomeru, pretože išlo o prepustenie z pracovného pomeru z organizačných dôvodov a v súčasnosti jeho príjem sa znížil, keďže v súčasnosti nebola v ponuke výhodnejšia pracovná ponuka. Poukázal na to, že matka mal. S. má 31 rokov a nezapríčiňuje sa na zlepšení svojej životnej situácie tým, že by sa zamestnala, s terajším manželom je v rozvodovom konaní a svoje výdavky a úhrady spojené s bývaním nedokladuje listinnými dôkazmi a tvrdí, že ju finančne podporujú jej rodičia. Uviedol, že každý párny víkend maloletá trávi u neho, ako aj určené dni počas prázdnin, kedy sa výrazne podieľa na výchove a výžive maloletej aj finančnými prostriedkami, pretože ju nosí na výlety, oblieka ju a zabezpečuje tým aj všetky jej odôvodnené potreby. Vytkol konajúcemu súdu, že prihliadol na to, že matke tiež pribudla vyživovacia povinnosť k mal. O., na ktorú otec ničím neprispieva tak ako aj jej matka, keďže je nezamestnaná a nepoberá okrem výživného žiadne finančné prostriedky a nezabezpečuje si vyživovaciu povinnosť voči nej ani v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, nakoľko o vierohodnosti listinných dokladov, ktoré otec preukazoval v priebehu prvostupňového konania, má vážne pochybnosti,

nakoľko minimálna mzda pre rok 2012 bola stanovená Nariadením vlády SR č. 343/2011 na sumu 327,20 €. Poprel tvrdenia otca, že by zabezpečoval maloletej počas styku jej odôvodnené potreby nákupom ošatenia a podobne, pretože maloletá po príchode od otca nemala žiadne veci zakúpené jej otcom počas styku a poukázala na ust. , v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. , , a a ust. Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd prvého stupňa správne porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zníženie výživného a dospel k záveru, že ku kvalifikovanej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom nedošlo, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s hodnotením možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť tak ako uzavrel súd prvého stupňa. Konajúci súd správne posúdil schopnosti a možnosti otca plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť vychádzajúc z princípu potencionality vyplývajúceho z ust. Zákona o rodine, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec sám sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, keď sám svojím správaním prispel k ukončeniu pracovného pomeru, tak ako uviedol vo svojej výpovedi. Súd zohľadnil správne skutočnosť, že otec uzavrel nové manželstvo, pričom jeho manželka je poberateľkou rodičovského príspevku a matka maloletej je dlhodobo nezamestnaná a v súčasnosti nepoberá žiadne dávky, iba rodinné prídavky a správne prihliadol aj na tú okolnosť, že mal. S. od predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, keď navštevovala materskú školu, na jej strane došlo k výraznej zmene pomerov v tom, že v súčasnosti je žiačkou 4. ročníka základnej školy, čo samo osebe by bolo dôvodom na zvýšenie určeného výživného, pokiaľ by to pomery otca umožňovali. V zmysle ust. Zákona o rodine pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné príjmové pomery, ale príjmy, ktoré by

mohol dosahovať, pretože pri rozhodovaní o výživnom pre deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, má princíp potencionality príjmov prednosť pred princípom fakticity a rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.