Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/62/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo „Radošinka" so sídlom Nitrianska 512/108, Veľké Ripňany, IČO: 00 205 851, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s. r. o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, proti žalovanému: X.. H.. arch. V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., V. XXX/ XX, zastúpený: JUDr. Viliam Pogran, advokát, so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 50 725 777, o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29. marca 2022 č. k. -115 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že nahradil prejav vôle žalovaného ako predávajúceho v kúpnej zmluve o prevode spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, v znení tak, ako je v celom rozsahu uvedené vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške, s tým, že o tejto rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , veta prvá , , , , , . Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal svojho práva z porušenia predkupného práva s tým, že spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. O. špecifikovaných podľa jednotlivých LV a parcelných čísiel v žalobe, pričom žalovaný spoluvlastnícke podiely na týchto nehnuteľnostiach nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 09. 2019 uzavretej s predávajúcou Q. Y., ktorej vklad bol povolený pod V864/2020. Uvedenou kúpnou zmluvou žalovaný porušil zákonné predkupné právo žalobcu ako spoluvlastníka týchto nehnuteľností, keďže o tomto prevode ho predávajúca Q. Y. informovala až dodatočne po podpise kúpnej zmluvy, a to písomnou ponukou zo dňa 26. 12. 2019 doručenou dňa 31. 12. 2019. Uvedeným postupom bolo porušené zákonné predkupné právo žalobcu ako spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, a preto sa obrátil na žalovaného listom zo dňa 22. 11. 2021, kde ho požiadal, aby mu svoje podiely na predmetných nehnuteľnostiach ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, ako ich nadobudol. Žalovaný však na výzvu nereagoval, a preto si žalobca podanou žalobou uplatnil svoje právo z porušenia predkupného práva a žiadal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného ako predávajúceho s kúpnou zmluvou o prevode spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach v takom znení, ako je uvedené v petite žaloby.

1.2. Súd prvej inštancie dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na nahradenie prejavu vôle žalovaného s uzavretím kúpnej zmluvy je podaná dôvodne, a preto jej vyhovel. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti musí byť písomná, by prevodca mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy za určitých podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej má byť návrh prijatý. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky nevyhovie, jej predkupné právo zanikne. Predkupné právo má majetkovú povahu, takže sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď oprávnený mohol svoje predkupné právo vykonať po prvý raz. Podpísaním kúpnej zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo vzniká nárok na uplatnenie predkupného práva. Toto právo bolo porušené už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu (kúpnej zmluvy), lebo vtedy vznikol právny dôvod (titulus), ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože sa jedná už o modus, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva (nie pre právny úkon ako taký).

1.3. V prejednávanej veci medzi sporovými stranami nie je sporný zistený skutkový stav, ale jeho právne posúdenie v otázke okamihu, kedy dochádza k porušeniu predkupného práva, resp. či toto porušenie je možné zhojiť ponukou na uplatnenie predkupného práva zaslanou spoluvlastníkovi po uzavretí kúpnej zmluvy s treťou osobou a ešte predtým, ako bol podaný návrh na vklad do KN podľa tejto kúpnej zmluvy. Zo zákonných ustanovení, ako i z rozsudku NS SR sp. zn. vyplýva, že k porušeniu predkupného práva dochádza okamihom podpísania kúpnej zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené, pretože už v tomto okamihu vznikol právny dôvod, ktorý je základ porušenia predkupného práva a tento nie je možné posúvať do dňa zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností tak, ako sa to snažil interpretovať žalovaný. Predkupné právo spoluvlastníka je v zmysle porušené už okamihom vzniku obligačno-právneho vzťahu medzi spoluvlastníkom a treťou osobou, ktorá nie je spoluvlastníkom a na ktorú sa prevádza spoluvlastnícky podiel. Už týmto dochádza k porušeniu predkupného práva a oprávnenému spoluvlastníkovi z tohto porušenia vyplývajú tri možnosti, a to buď uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu súdnou cestou, alebo uplatnenie nároku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu a v treťom prípade ponechanie si predkupného práva voči novému spoluvlastníkovi. Vkladové konanie nemá pre obligačno-právny vzťah žiaden význam, pretože k obligačno-právnemu vzťahu dochádza platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy, a teda k uplatneniu nárokov z porušenia predkupného práva môže dôjsť už odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy. Ani dodatočná ponuka na uplatnenie predkupného práva urobená po uzavretí platnej kúpnej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva spoluvlastníka, nemôže podľa názoru súdu konvalidovať samotné porušenie predkupného práva a z tohto hľadiska je právne irelevantná, keďže v čase ponuky už existuje platná a účinná kúpna zmluva medzi spoluvlastníkom a treťou osobou. Z uvedených dôvodov nebolo možné akceptovať obranu žalovaného proti uplatnenému nároku a rovnako tak ani výklad ustanovenia citovaného v jeho vyjadrení, pretože podľa R 59/2007 rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci ( ). Účinky vkladu podľa spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno- právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy ( ).

1.4. Uzavretím platnej zmluvy medzi predávajúcou Q. Y. a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej predávajúca previedla svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach špecifikovaných v kúpnej zmluve došlo k porušeniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, medzi ktorých patrí aj žalobca, a teda týmto okamihom žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie svojich práv vyplývajúcich z porušenia predkupného práva bez ohľadu na to, že následne mu bola zaslaná ponuka na uplatnenie predkupného práva a po uplynutí dvojmesačnej lehoty od doručenia tejto ponuky bola kúpna zmluva medzi Q. Y. a žalovaným predložená na vkladové konanie a následne podľa nej došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. Ponuka spoluvlastníkom na uplatnenie predkupného práva musí predchádzať uzavretiu kúpnej zmluvy na predaj spoluvlastníckeho podielu tretej osobe, ibaže by išlo o prevod blízkej osobe. Okamih porušenia predkupného práva je právnym dôvodom na uplatnenie nárokov z porušeného predkupného práva, a preto súd žalobu žalobcu na nahradenie prejavu vôle žalovaného

k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach v takom rozsahu ako zodpovedajú výške spoluvlastníckych podielov žalobcu na týchto nehnuteľnostiach považoval za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel. Súd nemohol akceptovať názor žalovaného o splnení ponukovej povinnosti zaslaním ponuky na uplatnenie predkupného práva zo dňa 26. 12. 2019 žalobcovi, keďže v čase zaslania tejto ponuky už bolo porušené predkupné právo žalobcu. Podľa názoru súdu na uplatnenie práv z porušenia predkupného práva už nemôže mať žiaden vplyv dodatočná ponuka urobená predávajúcim spoluvlastníkom po porušení predkupného práva, a teda nemôže konvalidovať predchádzajúce konanie spoluvlastníka, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu predkupného práva. Okrem toho, samotná ponuka na uplatnenie predkupného práva zo dňa 26. 12. 2019 nezodpovedá ust. a svojim obsahom je zavádzajúca v časti o možnom druhom kole ponuky so zníženou cenou v prípade, že o kúpu nikto neprejaví záujem a za takouto formuláciou ponuky je možné vidieť snahu vyvolať u spoluvlastníkov dojem, že pri neprejavení záujmu si budú môcť odkúpiť spoluvlastnícky podiel za nižšiu cenu, čo je v rozpore s predchádzajúcou vetou o potrebe zaplatenia kúpnej ceny do dvoch mesiacov od doručenia ponuky, ako aj so zákonným ustanovením o zániku predkupného práva po uplynutí prekluzívnej lehoty. Skutočnosť, že žalobca na takúto ponuku nereagoval, nemá podľa názoru súdu žiaden právny význam pre uplatnenie jeho nároku z predkupného práva súdnou cestou, keďže toto právo bolo porušené už samotným uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 13. 09. 2019 a týmto okamihom žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práv z porušeného predkupného práva a začala mu plynúť aj všeobecná trojročná premlčacia lehota. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania podľa rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Pri priznávaní náhrady trov konania súd nemohol zobrať do úvahy snahu žalovaného o mimosúdne vyriešenie nároku žalobcu až po podaní žaloby na súd, pretože ním navrhovaný spôsob uspokojenia žalobcu nezodpovedal zákonným nárokom žalobcu a v podstate ich obchádzal, a preto ani žalobca s takto navrhnutým riešením nemohol súhlasiť. Žalovaný mal možnosť predísť súdnemu sporu, pokiaľ by kladne reagoval na uplatnenie práv z porušenia predkupného práva listom žalobcu zo dňa 22. 11. 2021, ale keďže zostal pasívny, jediným východiskom pre žalobcu zostalo podanie žaloby, a vzhľadom na jeho úspech v konaní mu vznikol aj nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že jasne preukázal, že všetky jeho kroky smerovali k tomu, aby žalobca a aj iní podieloví spoluvlastníci mali možnosť uplatniť si predkupné právo a jasne preukázal, že bez uvedeného nemá záujem nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Skutkové zistenie súdu, že išlo o dodatočnú ponuku urobenú po uzavretí kúpnej zmluvy, čo nemôže konvalidovať porušenie predkupného práva, je nesprávne, pretože súd toto zistenie skombinoval so striktne formálnym a zužujúcim výkladom judikatúry. Súd vychádza z toho, že judikatúra ustanovuje moment uzavretia kúpnej zmluvy za moment, kedy začína plynúť premlčacia lehota na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Bez ďalšieho však súd tento okamih považuje aj za okamih porušenia predkupného práva, pričom k aplikácii judikatúry dospel zjednodušeným a formalistickým prístupom. Má za to, že neurobil nič, čo by žalobcu obralo o jeho práva. Vynaložil energiu a peňažné prostriedky na to, aby spoluvlastníci neboli ukrátení. Aj napriek tomu, mu to nebolo nič platné, práve pre formalistický prístup Okresného súdu Topoľčany. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva predovšetkým v tom, že súd prvej inštancie sa zameral iba na aplikáciu ustálenej judikatúry, podľa ktorej všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu. Z tejto právnej vety odvodzuje prvoinštančný súd všetky svoje závery. Bohužiaľ, tieto závery podstatne zjednodušuje, keď nerobí rozdiel medzi problematikou plynutia premlčacej lehoty na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a medzi problematikou porušenia predkupného práva. Predovšetkým však súd neprihliada na zistené skutkové okolnosti veci. Všetky odkazy súdu na judikatúru sa vzťahujú na posúdenie začatia plynutia premlčacej doby pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Ani jedno súdne rozhodnutie nemá v sebe podobný aspekt skutkových okolností, ako je tomu v prejednávanom prípade. Ani jedno súdne rozhodnutie nekonštatuje, že uzavretím právneho úkonu (kúpnej zmluvy) dochádza k porušeniu predkupného práva. Citovaná judikatúra rieši iba otázku premlčania. Prvoinštančný súd si osvojil názor, že ak je moment uzavretia právneho úkonu momentom rozhodujúcim pre plynutie premlčania, tak je to aj momentom, kedy došlo k porušeniu predkupného práva. Žalobca si nikdy nezvolil možnosť dovolávania sa relatívnej neplatnosti kúpnej

zmluvy zo dňa 13. 09. 2019. Preto je zavádzajúce, ak sa prvostupňový súd odvoláva na judikatúru, ktorá pojednáva o premlčacej dobe pre uplatnenie relatívnej neplatnosti. Tvrdenia prvoinštančného súdu o tom, že predkupné právo spoluvlastníka je v zmysle porušené už okamihom vzniku obligačno-právneho vzťahu medzi spoluvlastníkom a treťou osobou, nie sú pravdivé a nemajú oporu v tomto ustanovení, a dokonca, ani v ostatných ustanoveniach . Predkupné právo žalobcu nemohlo byť porušené, pokiaľ preukázal, že postupoval tak, že vlastnícke právo by nenadobudol, ak by došlo k porušeniu predkupného práva spoluvlastníkov. Je toho názoru, že judikatúra citovaná v napadnutom rozsudku nie je aplikovateľná na prípad s tak špecifickým skutkovým dejom, ako je prejednávaný prípad. Keďže ani vo svojich ustanoveniach nešpecifikuje moment, kedy sa predkupné právo považuje za porušené, je potrebné aplikovať všeobecné zásady . Aplikovanie judikatúry spôsobom, ako to urobil súd prvej inštancie, je nemožné a vyvoláva stav extrémnej nespravodlivosti. Žalobca totiž mohol nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti a uplatniť si predkupné právo už v roku 2019, resp. 2020. Neurobil tak a teraz sa domáha nadobudnutia nehnuteľností za cenu zodpovedajúcu cenovým reláciám roku 2019. Súd prvej inštancie pristupoval k predmetnej právnej veci zjednodušujúco a ignoroval jeho argumentáciu. Navrhol, aby odvolací súd v súlade s napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne, aj procesne správny a navrhol ho potvrdiť. Uviedol, že nie je vecou, ani starosťou žalovaného namiesto neho posudzovať, či je nejaká ponuka vysoká alebo primeraná alebo nízka. Poukázal na to, že ak mu spoluvlastník píše, že by mu rád ako prvému ponúkol možnosť odkúpenia jeho podielu, je logické predpokladať, že je skutočne prvý a že inému, než spoluvlastníkovi, podiel ešte nebol záväzne ponúknutý, nieto že by už bola podpísaná zmluva. A keď navyše tento spoluvlastník v tomto kontexte zároveň napíše, že pokiaľ nikto záujem o kúpu za túto cenu neprejaví, obráti sa na neho v druhom kole so zníženou cenou, logicky predpokladá, že pod pojmom „nikto“ sa myslí spoluvlastník. Pikantné na tejto situácii je, že takto formuloval ponuku žalovaný v zastúpení predávajúceho spoluvlastníka, a to už v postavení čerstvého kupujúceho s podpísanou kúpnou zmluvou a zaplatenou časťou kúpnej ceny. Tieto skutočnosti neumožňujú iný logický záver, než to, že takto neurčito a najmä zavádzajúco bola ponuka formulovaná zámerne. Cieľom bolo vyvolať dojem, že však ešte snáď príde druhá ponuka a vylepšiť vyhliadky na uplynutie toho, čo si žalovaný mylne vykladal ako lehotu na prijatie ponuky v rámci uplatnenia predkupného práva. On neurobil nič iné, než že si uplatnil svoje právo, ktoré mu vyplýva zo zákona. Podstata problému tu však spočíva v posúdení, či a/ taký postup spoluvlastníka, ktorý uzavrie kúpnu zmluvu s osobou inou, než so spoluvlastníkom skôr, než urobí ponuku ostatným spoluvlastníkom a skôr, než uplynie ponuková lehota, spôsobuje relatívnu neplatnosť takejto kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva ostatných spoluvlastníkov a vznik práv z porušenia predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, b/ taký postup prevádzajúceho spoluvlastníka, ktorý až po uzavretí kúpnej zmluvy s osobou odlišnou od spoluvlastníka urobí ostatným spoluvlastníkom ponuku na uplatnenie predkupného práva je možný z hľadiska porušenia/neporušenia predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, hoci aj v situácii, že sa zachová dvojmesačná lehota na uplynutie ponuky. Podľa jeho názoru taký postup prevádzajúceho spoluvlastníka spôsobuje porušenie predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, a teda relatívnu neplatnosť takejto zmluvy, už tým samotným faktom, že kúpna zmluva bola uzavretá skôr, než uplynula dvojmesačná lehota na ponuku. Medzi prevádzajúcim spoluvlastníkom a kupujúcim totiž už uzavretím kúpnej zmluvy vznikol obligačno- právny vzťah, obom z tejto zmluvy vznikli práva a povinnosti, zmluva je platná a účinná, aj keď vecno-právne účinky vznikajú až rozhodnutím katastra o povolení vkladu. Rovnako tak právna teória a aj súdna prax ustálili, že k porušeniu predkupného práva dochádza už uzavretím takejto zmluvy, teda tým istým okamihom vznikajú aj ostatným spoluvlastníkom práva z porušenia ich predkupného práva. Záverom uviedol, že prejednávaný prípad nemá žiaden špecifický skutkový dej. Ide o obyčajné porušenie predkupného práva spoluvlastníkov, keď prevádzajúci spoluvlastník neponúkol ostatným spoluvlastníkom svoj podiel na odkúpenie predtým, že uzavrel zmluvu s treťou osobou.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca absolútne mylne interpretuje jeho úmysly. Žalobca, vedomý si toho, že jeho predkupné právo zaniklo, sa touto žalobou dožaduje, aby si mohol uplatniť svoje predkupné právo dodatočne - po temer 3 rokoch, keď ceny predmetných pozemkov stúpli, keďže dnes je kúpa predmetných podielov za ceny z roku 2019 pre neho výhodná. Zákon nijako neustanovuje, či spoluvlastníci majú byť vyzvaní k uplatneniu predkupných práv pred podpisom alebo po podpise zmluvy. Žalobca potvrdzuje, že bol k uplatneniu predkupného práva riadne vyzvaný, potvrdzuje, že výzva spĺňala všetky zákonné náležitosti. A tiež potvrdzuje, že si vedome

svoje právo neuplatnil v danej lehote a že si bol vedomý dôsledkov - t.j. že jeho predkupné právo tým zanikne. Jeho žaloba nielenže nemá oporu v zákone, ale navyše je amorálne dožadovať sa uplatnenia práva, ktoré sám vedome nechal zaniknúť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie správne a dostatočne odôvodnil.

6. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 30. 11. 2021 domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť s ním kúpnu zmluvu v znení, tak ako ho uviedol v podanej žalobe. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca aj žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných v KN Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor pre obec: B. Y., k. ú. O., špecifikovaných v žalobe. Žalovaný svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 09. 2019, uzavretej s predávajúcou Q. Y., vklad vlastníctva bol povolený Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pod V 864/2020. Žalovaný touto kúpnou zmluvou porušil zákonné predkupné právo žalobcu ako spoluvlastníka týchto nehnuteľností, keďže o tomto prevode ho predávajúca Q. Y. informovala až dodatočne po podpise tejto kúpnej zmluvy. Predávajúca ponúkla žalobcovi tieto nehnuteľnosti na predaj písomnou ponukou zo dňa 26. 12. 2019, ktorá mu bola doručená až 31. 12. 2019. V predmetnej ponuke uviedla možnosť odkúpenia jej spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach za cenu 10 000 eur/ha, t. j. za celkovú sumu 31 260,58 eura, s tým, že pokiaľ žiaden so spoluvlastníkov neprejaví záujem, obráti sa na nich s ponukou v druhom kole so zníženou cenou. Ďalšia ponuka od predávajúcej so zníženou cenou žalobcovi doručená nebola. Mal za to, že uvedeným postupom bolo porušené jeho zákonné predkupné právo ako spoluvlastníka uvedených nehnuteľností, a preto sme sa cestou právneho zástupcu obrátil na žalovaného listom zo dňa 22. 11. 2021, kde ho podľa § 140, § 603 ods. 3 Obč. zák. požiadal, aby mu svoje podiely na predmetných nehnuteľnostiach ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, ako ich nadobudol. Na túto výzvu nemá žiadnu reakciu. Žalobca si tak uplatnil voči žalovanému právo z porušenia jeho predkupného práva súdnou cestou, pričom sa domáhal, aby mu žalovaný odpredal svoje spoluvlastnícke podiely za rovnakých podmienok, za akých tieto nadobudol.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak: a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z . Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, s ohľadom na jeho odvolacie dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle vyššie citovaného ustanovenia . Keďže sa odvolací súd s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie stotožňuje, majúc za to, že súd prvej inštancie dostatočne, správne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, v súlade s ustanovením na tieto dôvody napadnutého rozhodnutia odkazuje.

12. Zásadným z hľadiska právneho posúdenia tejto veci bolo ustálenie okamihu porušenia predkupného práva žalobcu. Súd prvej inštancie správne ustálil, že k porušeniu predkupného práva žalobcu ako spoluvlastníka nehnuteľností došlo uzatvorením kúpnej zmluvy žalovaného s predchádzajúcou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností dňa 13. 09. 2019, s nárokom žalobcu plynúcim z tohto porušenia. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na danú právnu vec použil striktne formálny a zužujúci výklad judikatúry, s takouto argumentáciou žalovaného sa odvolací nestotožňuje. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustálenú judikatúru, predovšetkým rozhodnutie NS SR sp. zn. , z ktorého rozhodnutia vyplývajú jednoznačné závery, použiteľné i pre prípad prejednávanej veci, a síce, že predkupné právo spoluvlastníka je porušené už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu (kúpnej zmluvy), lebo vtedy vznikol právny dôvod (titulus), ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Takto prijaté závery NS SR, i napriek tomu, že vo veci sa jednalo o prípad relatívnej neplatnosti právneho úkonu a s ňou spojenou otázkou premlčania práva, sú i podľa názoru odvolacieho súdu použiteľné i v prejednávanej veci, keď NS SR závery o okamihu porušenia predkupného práva formuloval tak, že sú aplikovateľné na prípad porušenia predkupného práva a nároky z toho plynúce vo všeobecnosti, a nielen na prípad počiatku plynutia premlčacej doby v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Slovné spojenia použité NS SR v tomto rozhodnutí, keď NS SR uviedol, že predkupné právo je porušené v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu, jednoznačne umožňujú aplikáciu týchto záverov v komplexe nárokov plynúcich z porušenia predkupného práva, a nielen vo vzťahu k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Potom argumentácia žalovaného o formalistickom a zužujúcom výklade judikatúry, nezohľadňujúc pritom okolnosti prejednávanej veci, nie je namieste, keď z okolností tejto veci vyplýva to, že k porušeniu predkupného práva žalobcu došlo, pretože podielová spoluvlastníčka, ktorá sa rozhodla previesť svoj podiel, tento najprv neponúkla na predaj ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, pričom podľa názoru odvolacieho súdu špecifické okolnosti tejto veci, ktoré by mali ovplyvniť právne nazeranie na jej vyriešenie nespočívajú v tom, že žalobcovi bola dodatočne zaslaná ponuka na kúpu spoluvlastníckych podielov, pretože sa tak dialo v čase, kedy jeho predkupné právo už bolo porušené, s právnymi nárokmi pre neho plynúcimi z porušenia predkupného práva. V tomto ohľade súd prvej inštancie sa správne vysporiadal i s dodatočnou ponukou na odkúpenie spoluvlastníckych podielov v bodoch 14., 16. odôvodnenia svojho rozhodnutia, na ktoré odôvodnenie odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Pokiaľ žalovaný namieta, že judikatúra aplikovaná súdom prvej inštancie nie je použiteľná na daný prípad, s takouto námietkou žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje, naopak, zhodne sú súdom prvej inštancie má za to, že závery skôr prijaté NS SR sú pre tento prípad použiteľné, tak ako už uviedol vyššie. I podľa názoru odvolacieho súdu, predkupné právo žalobcu bolo okamihom uzavretia právneho úkonu žalovaného s predchádzajúcou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností porušené, s nárokom žalobcu domáhať sa na súde voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa na predaj spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, za akých ich kúpil nadobúdateľ od pôvodného podielového spoluvlastníka. Žalobca takýmto spôsobom účinne postupoval, pričom polemika žalovaného o zmene cien nehnuteľností v dôsledku plynutia času v tomto ohľade nemá relevanciu, keď žalobca vo veci konal zákonným spôsobom a bola to predchodkyňa žalovaného, ktorá v rozpore so zákonom predkupné právo žalobcu porušila, s následným zákonným nárokom žalobcu voči žalovanému.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho v zmysle ustanovenia potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).