Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-232-2013.pdf
PDF · 90.48 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/232/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: I. poisťovňa so sídlom v D., pobočka J., F. námestie 1, J. proti povinnému: F., spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom naposledy v D. D., I. XX v konaní o vymoženie 5.088,20 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom S.. K.. O. A., L. 1, J., pod sp.zn. EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 15.8.2012, č.k. 38Er/2468/2007-32, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 15.8.2012, č.k. XXEr/ XXXX/XXXX-XX (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi S.. O. A., Werferova 1, J. trovy exekúcie vo výške 75,90 eura do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 6.8.2007 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému. Dňa 13.8.2012 doručil súdu prvého stupňa súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že povinný je nemajetný a pohľadávka je nedobytná. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 75,90 eura. Súd prvého stupňa zistil, že podľa výpisu z obchodného registra bol povinný dňa 28.1.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica z 15.11.2011, sp. zn. XXCbr XXX/ XXXX, právoplatným dňa 3.1.2012, ktorým zrušil obchodnú spoločnosť F., spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v D. D., I. XX podľa § 68 ods. 6 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), a to bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa citoval § 57 ods. 1 písm. g) a h) Exekučného poriadku, § 68 ods. 2, ods. 3 písm. c) a § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka a konštatoval, že pokiaľ bola povinná spoločnosť zrušená bez likvidácie rozhodnutím súdu, jej majetok nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Súd pritom nahliadol do kópie spisu súdneho exekútora č. Ex 2468/2007 tvoriacu prílohu podania súdneho exekútora a zistil, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie a vydaní upovedomenia o začatí exekúcie preveroval majetkové pomery povinného súčinnosťou s povinným, kde povinný vyhlásil s účinnosťou od 18.11.2005 na základe ukončenia platnosti licencie pre rozhlasové vysielanie, že spoločnosť prestala vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a vykonáva len úkony smerujúce k vstupu spoločnosti do likvidácie. Ďalej uviedol, že šetrením Krajského dopravného inšpektorátu PZ v Košiciach bolo zistené, že povinný nie je v evidencii vedený ako držiteľ motorového vozidla. Vykonávanie exekúcie exekučným príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke nebolo úspešné. Preto súd dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a nie podľa písm. g) a exekúciu zastavil. Na náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 75,90 eura zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Trovy exekúcie pozostávajú z časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) vo výške 13,28 eura za dve začaté hodiny exekučnej činnosti á 6,64 eura (návrh na zastavenie exekúcie a špecifikácia trov v trvaní 60 min a vrátenie poverenia v trvaní 60 min), z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a), b) x 3, c), d) x 3, e), i), j) vo výške 36,52 eura, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 16,14 eura titulom poštovného a z dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa § 196 Exekučného poriadku vo výške 9,96 eura.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa čo do výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorým žiadal, aby odvolací súd v tejto časti uznesenie zrušil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
V odvolaní proti uzneseniu oprávnený namietal, že dňa 30.8.2007 podal návrh na vykonanie exekúcie dlžného penále vo výške 5.088,19 eura po predchádzajúcom šetrení majetku povinného. Na základe dožiadania príslušného daňového úradu v čase podania návrhu vychádzal zo súvahy a výkazu ziskov a strát povinného za rok 2006, podľa ktorého povinný disponoval neobežným majetkom, dlhodobým hmotným majetkom, obežným majetkom a finančnými prostriedkami na účte. Dňa 28.3.2008 oprávnený na základe § 293ap zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení posúdil, že povinný splnil podmienky pre zánik povinnosti zaplatiť penále a skutočnosť, že penále v zostatkovej sume 5.087,79 eura zaniklo, povinnému oznámil. Uvedenú skutočnosť dňa 1.4.2008 písomne oprávnený oznámil aj súdnemu exekútorovi s tým, že zo strany oprávneného považuje toto konanie za ukončené. Podľa názoru oprávneného mal súdny exekútor od doručenia oznámenia o odpustení penále až po samotný zánik povinného dostatok času na vymoženie trov exekučného konania. Nesúhlasil so zdôvodnením súdu týkajúceho sa určenia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávneným, pretože nebola preukázaná nemajetnosť povinného v čase podania exekučného návrhu, naopak, oprávnený v čase podania návrhu konal s odbornou opatrnosťou. Pred rozhodnutím, ktorým súd zaviazal oprávneného k úhrade trov, mal prihliadať aj na skutočnosť, že súdnych exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, je potrebné považovať za riziko, ktoré exekútor nesie, je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Oprávnený mal za to, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. K výške trov exekúcie oprávnený uviedol, že úkony označené ako spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie ani vrátenie poverenia nemožno považovať za úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Preto súd nesprávne priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie za uvedené úkony. Rovnako nesúhlasil s priznaním odmeny za úkony podľa § 15 vyhlášky, pretože podľa gramatického výkladu súdnemu exekútorovi možno priznať odmenu za viacero úkonov toho istého druhu uvedených pod písm. g) až j). Vyplýva to z použitia slova „každé“. Preto súd nesprávne priznal 3x odmenu za úkony - doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu, čo spadá pod úkony uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) až f), za ktoré je možné priznať len jednu paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednej úkon. Taktiež sa oprávnený nestotožnil s priznanou výškou poštovného vo výške 16,14 eura, kde chýba presná špecifikácia poštových výdavkov, teda za aký počet úkonov a v akej hodnote súdny exekútor vynaložil oprávnené poštové výdavky, ktoré súviseli s exekučnou činnosťou. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že súd rozhodol nepreskúmateľným uznesením.
Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného zo dňa 29.4.2013 uviedol, že výkon exekučnej činnosti je právnou službou poskytovanou oprávnenému na vymáhanie pohľadávky od povinného. Ak súdnemu exekútorovi preukázateľne trovy exekúcie vznikli, bolo by v rozpore so zákonom o nich nerozhodnúť, resp. ich nepriznať. Súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť na základe zákona na návrh oprávneného. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie, musí počítať aj s tým, že exekúcia nemusí byť vždy úspešná a môže byť zastavená, či už pre nemajetnosť povinného alebo pre zánik jeho
subjektivity. Preto súdny exekútor žiadal, aby súd zaviazal oprávneného na úhradu účelne vynaložených trov exekúcie.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra bez právneho nástupcu ako aj výška trov exekúcie.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté dňa 30.8.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodnutia č. 704-XXXXXXXXXX-GCXX/XX-XXX zo dňa 17.7.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.2006 a vykonateľnosť dňa 7.9.2006. Po udelení poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20.9.2007 súdny exekútor vydal dňa 16.10.2007 Upovedomenie o začatí exekúcie a vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného a uspokojenia pohľadávky oprávneného, t.j. postupoval v exekúcii riadne.
Odvolací súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I zo dňa 13.8.2012 zistil, že povinný bol z obchodného registra vymazaný ku dňu 28.1.2012 a jeho výmazu predchádzalo uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.11.2011, sp. zn. XXCbr/XXX/XXXX o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. b) Obchodného zákonníka, a to bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Ak došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a bez právneho nástupcu, potom podmienkou zrušenia bez likvidácie bolo, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), a teda ani na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného teda vyplýva, že k výmazu povinného z obchodného registra došlo z dôvodu jeho nemajetnosti.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ako vyplýva z citovaného § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí trovy exekúcie v prípade, ak k jej zastaveniu dôjde zavinením oprávneného alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí od dôvodu zastavenia posudzovanej exekúcie.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa zastavil predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že šetrením majetkovej podstaty povinného v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinný nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v prípade, ak povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Teda pri rozhodovaní o trovách exekúcie zohľadní nemajetnost' povinného, ak táto vyplýva z predložených dôkazov. V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.8.2012, spis. zn. X M P. XX/XXXX).
Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Oprávnený však v odvolaní namietal aj výšku a účelnosť priznaných trov exekúcie.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že trovy exekúcie v sume 75,90 eura pozostávajú z časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vo výške 13,28 eura za dve začaté hodiny exekučnej činnosti á 6,64 eura (návrh na zastavenie exekúcie a špecifikácia trov v trvaní 60 min a vrátenie poverenia v trvaní 60 min), z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a), b) x 3, c), d) x 3, e), i), j) vo výške 36,52 eura, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 16,14 eura titulom poštovného a z DPH podľa § 196 Exekučného poriadku vo výške 9,96 eura.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
Súd prvého stupňa sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie v časti výroku o náhrade trov konania dostatočným spôsobom neodôvodnil. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu, súd len označil ustanovenia, podľa ktorého túto odmenu priznal, avšak bez uvedenia úkonov, za ktoré táto odmena prislúcha. Taktiež, pokiaľ ide náhradu hotových výdavkov vo výške 16,14 eura titulom poštovného, bližšie nešpecifikoval, za doručenie akých zásielok a v akej výške ho priznal súdnemu exekútorovi. V rozpore so zásadou danou § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. teda súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie o náhrade trov exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto napadnuté uznesenie zrušil ako nepreskúmateľné a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p..
Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní náležite preskúmať súdnym exekútorom uplatnené trovy exekúcie a rozhodnúť o nich podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky, svoje rozhodnutie jasne, stručne a presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvého stupňa vyporiada aj so skutočnosťami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.