Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-602-2012.pdf
PDF · 66.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/602/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej V. N. nar. X.X.Q. bývajúcej v A. D. U. X.. Č.. Q. proti povinnému V. C. nar. XX.XX.Q. bývajúcemu v B. C. Č.. Q. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského so sídlom Exekútorského úradu v Rožňave na ul. Akademika Hronca č. 3 pod sp. zn. EX 1264/1998 o vymoženie 116,18 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo 6.2.2012 č. k. Er/1088/1998-58 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v rozsahu 149,80 Eur a zaviazal oprávnenú uhradiť priznané trovy súdnemu exekútorovi do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Proti výrokom o trovách exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že neprizná súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, pretože exekúciu nevykonával účelne. Poukázala na nepomer vymáhanej pohľadávky a výšky trov exekúcie. Uviedla, že jej nebohý syn sa dohodol s exekútorom, že mu za vymáhanie pohľadávky zaplatí 210,- Sk. Poznamenala, že od roku 1998 do 2002 exekútor nevykonával žiadne úkony a až 3.4.2002 zaslal jej synovi upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie. V roku 2004 žiadal od jej syna ďalší preddavok na trovy exekúcie a o štyri roky znova ďalší.
Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej navrhol potvrdiť napadnuté výroky uznesenia ako vecne správne. Vysvetlil, že dôvodom, pre ktorý nemohol vo veci niekoľko rokov konať bolo, že sa mu nedarilo doručovať povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Uviedol, že oprávnená bola viackrát v priebehu konania upozorňovaná na to, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a že jej pohľadávka nebude pravdepodobne uspokojená.
Povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávnenej proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca podľa § 374 ods. 4 O. s. p. tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté výroky uznesenia podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, ak priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a zaviazal oprávnenú k ich náhrade podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002. Oprávnená (konkrétne jej právny predchodca - syn) mohla už v roku 2003 predvídať dôvod zastavenia exekúcie, pretože už vtedy ju súdny exekútor upozorňoval na to, že povinný nemá majetok, z ktorého by mohol uspokojiť jej pohľadávku. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor riadne a včas vykonával všetky úkony potrebné na vymoženie pohľadávky oprávnenej a skutočnosť, že sa mu to nepodarilo, nemohol ovplyvniť. Odvolací súd konštatuje, že súdny exekútor nemá povinnosť informovať oprávnenú o každom svojom úkone, preto sa jej mohlo zdať, že počas dlhších časových úsekov nevykonal žiadny úkon. V skutočnosti však súdny exekútor niekoľko krát, aj počas obdobia od roku 1998 do roku 2002 navštívil povinného, ten ho stále ubezpečoval, že uhradí pohľadávku a dohadoval sa s ním na splátkach. Skutočnosť, že povinný nesplnil, čo sľuboval a neuhradil pohľadávku nie je možné pripisovať chybe alebo nedôslednosti súdneho exekútora. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkami oprávnenej čo do účelnosti priznaných trov exekúcie a dospel k záveru, že všetky úkony, za ktoré bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena, vykonal účelne v snahe vymôcť pohľadávku pre oprávnenú. Oprávnená zrejme nesprávne pochopila účel odmeny 210,- Sk, na ktorej sa dohodol jej nebohý syn so súdnym exekútorom, pretože tú mu mal vyplatiť len v prípade, ak úspešne vymôže jeho pohľadávku. V prípade, ak k úspešnému vymoženiu nedôjde a exekúcia je zastavená - tak, ako v danej veci, súdny exekútor má podľa § 14 vyhlášky MS č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, nárok na odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, na paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti aj na náhradu hotových výdavkov súvisiacich s výkonom exekúcie a tu sa môžu trovy exekúcie navýšiť oproti tým, ktoré boli predbežne vypočítané z pohľadávky v priebehu konania. Pretože oprávnená zavinila podstatné zvýšenie trov exekúcie tým, že trvala na pokračovaní v exekúcii aj po roku 2003, keď ju súdny exekútor upozorňoval na to, že jej pohľadávka nebude uspokojená a odvolací sa stotožnil aj s rozsahom priznaných trov exekúcie, potvrdil uznesenie v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O. s. p. a podľa odseku dva tohto zákonného ustanovenia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.