Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-192-2013.pdf
PDF · 80.18 KB
Case nature
Subarea
8Co/192/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, proti odporcom: 1/ W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. D. XXXX, 2/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. D. XXX, o zaplatenie 460,02 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 10RO/170/2013-9 zo dňa 09. apríla 2013, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len „OSP“/, § 41 ods.2 písm. e/ Zák. č. 233/1995 Z. z. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.03.2013 domáhal, aby súd zaviazal každého z odporcov zaplatiť mu polovicu žalovanej istiny titulom pohľadávky -nedoplatku zo zdravotného poistenia voči ich právnemu predchodcovi Z. A., zomr. X.X.XXXX vo výške 460,02 Eur, po ktorom v dedičskom konaní bolo vydané osvedčenie o dedičstve č. k. 9D/110/20011 zo dňa 17.12.2012, právoplatné dňa 17.12.2012, podľa obsahu ktorého predmetná pohľadávka bola uvedená v pasívach dedičstva a odporcovia v 1.a 2. rade zdedili nehnuteľnosti v rovnakom pomere, teda zodpovedajú aj za dlhy poručiteľa v rovnakom pomere podľa § 470 OZ. Súd prvého stupňa konanie zastavil s poukazom na skutočnosť, že vo veci bola daná prekážka res iudicata /prekážka právoplatne rozhodnutej veci/, keď mal za to že sa jedná o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nedostatok je neodstrániteľný. Dôvodil tým, že podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 9D/110/20011 zo dňa 17.12.2012, právoplatného dňa 17.12.2012, po právnom predchodcovi odporcov Z. A., zomr. X.X.XXXX, bola predmetná pohľadávka uplatnená navrhovateľom aj v dedičskom konaní po poručiteľovi, ktorú pohľadávku vo výške 460,02 eur prevzali odporcovia ako dedičia poručiteľa v rovnakom pomere a dňom právoplatnosti tohto osvedčenia dlh poručiteľa voči navrhovateľovi prešiel na odporcov. Mal za to, že osvedčenie o dedičstve je rozhodnutie súdu a je v zmysle Exekučného poriadku považovaný za právny akt sui generis, ktorý je vybavený povahou vykonateľnosti a zákon mu priznáva povahu exekučného titulu.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že pohľadávka navrhovateľa bola v osvedčení o dedičstve zahrnutá do pasív dedičstva, ale nezakladá právo veriteľa na jeho vymáhanie /5Cdo/156/2008/, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 19/1988 nie je vo vzťahu k veriteľovi exekučným titulom ani osvedčenie o dedičstve, obsahujúce záväzok jedného z dedičov uhradiť konkrétnu sumu pohľadávky veriteľa. Z exekučného titulu musí byť jednoznačne zrejmý oprávnený, povinný, rozsah a predmet plnenia a lehota na plnenie, pričom pohľadávka navrhovateľa bola len zaradená do súpisu aktív a pasív dedičstva a preto tieto podmienky splnené nie sú.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a preto je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne nesprávne zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods.2 OSP.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 ods.3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké, alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).
Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
§ 470 ods.2 OZ ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Dedičom na účely ustanovenia § 470 ods.1 OZ sú osoby, ktoré na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť skutočne nadobudli. Postavenie dediča ako osoby zodpovednej za dlhy poručiteľa nespočíva iba na právnej skutočnosti, ktorou je smrť poručiteľa, ale je závislé i od výsledku dedičského konania. Až rozhodnutím súdu, ktorým sa dedičské konanie končí, výjde najavo, kto sa stal skutočným právnym nástupcom poručiteľa ohľadne jeho majetku, resp. jeho jednotlivých častí. K rozdeleniu dedičstva medzi viacerých dedičov, ktorí dedičstvo neodmietli dochádza pri obligatórnom vyporiadaní dedičstva, ktoré sa uskutočňuje buď dohodou, ktorá vyžaduje schválenie súdu alebo autoritatívnym rozhodnutím súdu v prípade, ak dedičia nedospeli k dohode alebo ak medzi nimi dojednaná dohoda nebola schválená súdom. Z toho vyplýva, že osoba zodpovedná za dlhy zaťažujúce dedičstvo je určená až právoplatným rozhodnutím dedičského súdu, ktorým sa konanie o dedičstve končí, aj keď podľa § 460 OZ k prechodu poručiteľovho majetku na dediča dochádza už smrťou poručiteľa. Pre určenie zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa je rozhodujúce uznesenie súdu o dedičstve, z ktorého je zrejmé, ktorí potencionálni dedičia sa stali právnymi nástupcami poručiteľa. Ak k vyporiadaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob akým zodpovedajú za poručiteľove dlhy vyplýva priamo zo zákona z ustanovenia § 470 ods.2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť,
podľa ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote v akej nadobudli dedičstvo. Pre určenie pomeru v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Skutočnosť v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený.
Osvedčenie o dedičstve vydané notárom ako súdnym komisárom nadobúda účinky právoplatného uznesenia súdu o dedičstve. Osvedčenie o dedičstve je však exekučným titulom iba vtedy, pokiaľ dedičia vysporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, pričom nadobúdajúci dedič sa zaviazal výplatou voči odstupujúcemu dedičovi. Teda priamo v osvedčení je zahrnutý konkrétny záväzok dediča voči oprávnenej osobe. Takýto záväzok dediča voči inému dedičovi možno bez ďalšieho vymáhať.
Pokiaľ sa v osvedčení o dedičstve konštatuje prechod určitých dlhov poručiteľa na dedičov alebo pokiaľ dedičia uzavreli s veriteľom poručiteľa dohodu o vysporiadaní jeho pohľadávky (dohodu o tom, že záväzok voči veriteľovi preberajú iba určití dedičia alebo iba jeden dedič), nemôže veriteľ poručiteľa podať návrh na exekúciu voči dedičovi iba na základe osvedčenia o dedičstve; v tomto prípade osvedčenie o dedičstve nepredstavuje exekučný titul. Veriteľ poručiteľa musí získať voči dedičovi exekučný titul (rozsudok) vo vyhľadávacom konaní.
Podľa R 19/1988 Rozhodnutie štátneho notárstva o schválení dohody dedičov (§ 482 ods. 1 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3345124&FragmentId2=3345124>), obsahujúce záväzok jedného z dedičov uhradiť dlh voči veriteľovi poručiteľa, nie je pre tohto veriteľa podkladom pre podanie návrhu na výkon rozhodnutia na vymoženie tohto dlhu.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danej právnej veci nebol daný dôvod pre zastavenia konania podľa § 104 ods.1 vetra prvá OSP a § 159 ods.3 OSP, pretože nebol daný taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, teda nebola daná prekážka rozsúdenej veci. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v danej právnej veci odvodzuje svoj právny nárok jednak z existencie pohľadávky voči právnemu predchodcovi odporcov, ktorá vznikla za života poručiteľa titulom nedoplatku na zdravotnom poistnom poručiteľa a jednak z právoplatného Osvedčenia o dedičstve po právnom predchodcovi poručiteľa č.k. 9D110/2011 zo dňa 17.12.2012, právoplatného dňa 17.12.2012. Predmetné rozhodnutie je rozhodujúce pre určenie zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa a z neho je zrejmé, ktorí potencionálni dedičia sa stali právnymi nástupcami poručiteľa. Je z neho zrejmá i tá skutočnosť, v akom rozsahu dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú na nich povinnosti poručiteľa.
Vyššie uvedené osvedčenie o dedičstve však nepredstavuje exekučný titul pre veriteľa dlhu, teda v danej právnej veci pre navrhovateľa, ktorý ho musí získať v tomto predmetnom vyhľadávacom konaní a preto vyššie uvedené osvedčenie o dedičstve nepredstavuje v danej veci prekážku rozsúdenej veci.
S poukazom na vyššie dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Odvolací súd rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.