Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-534-2012.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/534/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa O. E. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v V. č. XXX proti odporcovi F. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v P. na X. ul. č. XXX/X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice
- okolie zo 17.8.2012 č.k. 19P 102/2012-46 takto
rozhodol:
Mení rozsudok tak, že zvyšuje výživné odporcu pre navrhovateľa určené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 12P 9/2008-45 z 27.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 211/2008-72 z 26.11.2008 z 1.500 Sk (49,79 €) na 80 € mesačne od 22.3.2012 do budúcna, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľovi vždy do 15. dňa vopred a návrh v prevyšujúcej časti zamieta.
Mení rozsudok v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 147,15 € za obdobie od 22.3.2012 do 17.8.2012 povoľuje odporcovi zaplatiť navrhovateľovi v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa 60 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci navrhovateľovi od 22.3.2012 do budúcna. Dlžné výživné 48,32 € za obdobie od 22.3.2012 do 17.8.2012 povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach 10 € spolu s bežným výživným až do vyrovnania dlhu pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa podaného 22.3.2012, ktorým sa domáhal zvýšenia výživného z dôvodu, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v tom, že sa stal študentom Strednej odbornej školy na Kukučínovej ulici a jeho matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, je nezamestnaná, vedená na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, poberá len dávku v hmotnej núdzi.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko nie je v jeho finančných možnostiach a schopnostiach prispievať vyšším výživným ako doteraz prispieval. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a zistil, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi bola poslednýkrát upravená rozsudkom Okresného súdu Košice
- okolie č.k. 12P 9/2008-45 z 27.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 211/2008-72 z 26.11.2008, kedy bolo výživné vo výške 1.500 € (49,79 €). V čase poslednej úpravy bol
mal. O.iakom 8. ročníka Základnej školy v Poproči. Priemerný čistý mesačný zárobok otca bol 10.000 Sk (331,96 €). Už v tom čase žil spolu so svojou družkou v rodinnom dome v podnájme. Viedli spoločnú domácnosť, družka bola nezamestnaná, vykonávala aktivačné práce, jej priemerný mesačný zárobok bol 4.500 Sk mesačne (149,37 €). Družka odporcu mala dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Odporca nemal a nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Matka maloletého dieťaťa bola už v tom čase nezamestnaná, spolu s dvomi deťmi a jej dvomi bratmi bývali v 3-izbovom byte. Matka ako nezamestnaná poberala sociálnu dávku 1.980 Sk (65,72 €) mesačne a rodinné prídavky 1.080 Sk (35,85 €) mesačne. Konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov, navrhovateľ je študentom Strednej odbornej školy technickej na Kukučínovej ulici v Košiciach v 2. ročníku. Matka navrhovateľa je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi 71,90 € mesačne a prídavky na deti 45,08 € mesačne. Z dohody o vykonaní prác medzi zamestnávateľom Milen s.r.o. Košice a matkou navrhovateľa vyplynulo, že pracuje ako pomocná sila v kuchyni, kedy jej priemerný mesačný zárobok je 120 € mesačne, t.j. 2 €/ hodinu. Pracuje podľa dohody, nemá pravidelnú pracovnú dobu, ide len o príležitostnú výpomoc. Odporca je zamestnaný vo firme Verva s.r.o. a jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie od januára 2012 do júna 2012 bol 366 € a za obdobie od júla 2011 do decembra 2011 335 €. Za obdobie prvého polroka roku 2012 bol jeho priemerný čistý mesačný zárobok 350 €. Družka odporcu je čiastočná invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok 70,90 € mesačne a preddavkovo poskytovanú dávku v hmotnej núdzi 168,48 € mesačne. Konajúci súd takto vykonané dokazovanie právne posúdil podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. 3 Zákona o rodine a § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine a dospel k záveru, že v danom prípade nastala zmena pomerov od posledného určenia výživného a preto čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa a zvýšil výživné na 60 € mesačne a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Vychádzal predovšetkým zo schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov, prihliadol na to, kto z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ako aj z odôvodnených potrieb navrhovateľa, u ktorého nastala podstatná zmena pomerov, keďže nastúpil na strednú školu. Konštatoval, že výška výživného sa odvodzuje nielen z odôvodnených potrieb dieťaťa (navrhovateľa), ale aj z reálnych možností obidvoch rodičov. Dospel k záveru, že u odporcu nie sú také majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali a umožňovali záver, že by bol schopný prispievať na výživu navrhovateľa tak, ako to požadoval navrhovateľ, t.j. 200 € mesačne. Uviedol, že k zásadnejšej zmene pomerov na strane odporcu od poslednej úpravy nedošlo, jeho priemerný mesačný zárobok sa výrazne nezmenil, avšak zmenili sa zásadne pomery na strane navrhovateľa, čo odôvodňuje zvýšenie výživného, ktoré ustálil na sumu 60 € mesačne. Súčasne rozhodol o dlžnom výživnom vzniknutom jeho zvýšením za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku, ktoré povolil odporcovi splácať v 10 € mesačných splátkach pod stratou výhody splátok.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zvýšil výživné v zmysle jeho návrhu na 200 € mesačne. Uviedol, že zvýšenie na 60 € mesačne je pre neho nedostatočné. So štúdiom na strednej škole má zvýšené finančné výdavky predovšetkým spočívajúce v dochádzke do miesta sídla školy, má zvýšené náklady na zabezpečenie školských pomôcok, pracovných pomôcok, pracovné oblečenie, na letnú a zimnú obuv, stravovanie a v neposlednom rade aj na kultúrne vyžitie. Zdôraznil, že jeho matka je nezamestnaná, poberá sociálne dávky a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči bratovi. Odporca inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Odporca sa písomne k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne opodstatnené.
Zmenou pomerov podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo na druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa (navrhovateľa), pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby (navrhovateľa) sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne rozhodol o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti odporcu pre navrhovateľa, avšak so zreteľom na výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb navrhovateľa nesprávne určil rozsah výživného. Odvolací súd porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľa tak, že zvýšil výživné na 80 € mesačne od podania návrhu do budúcna. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k presvedčeniu, že takto určené výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a je primerané v súčasnej dobe odôvodneným potrebám navrhovateľa, ktorý nastúpil na štúdium na strednú školu, je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, s jeho vekom sú spojené nielen náklady na cestovanie do miesta sídla školy a súvisiace s hradením školských potrieb, pracovných pomôcok, pracovného oblečenia a podobne, ale aj s jeho kultúrnym a spoločenským vyžitím. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že na strane odporcu od poslednej úpravy nenastala výrazná zmena pomerov spočívajúca v jeho priemernom mesačnom zárobku, avšak napriek tomu usúdil, že zvýšenie na 80 € je aj pre odporcu primerané a výrazným spôsobom nezasiahne do jeho životného štandardu. Je zrejmé, že žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, s ktorou spoločne znášajú náklady domácnosti a nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Dodáva, že potreby rodiča, v danom prípade odporcu, môžu byť uspokojené až následne, keď si splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby navrhovateľa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Dodáva, že takto určené výživné pokryje v podstate len základné, nevyhnutné a odôvodnené potreby navrhovateľa, ktoré sú dané a ktoré obidvaja rodičia musia zabezpečiť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a ust. čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje
právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť o zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa majú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia. V danej veci si matka svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi plní tým, že žijú v spoločnej domácnosti, osobne sa o neho stará a zabezpečuje osobnú starostlivosť o navrhovateľa a v rámci svojich možností aj finančné zabezpečenie.
Pretože odvolací súd zmenil rozsah zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi, bolo potrebné rozhodnúť o dlžnom výživnom, ktoré za obdobie od 22.3.2012 do 17.8.2012 (ku dňu určenia dlhu na výživnom súdom prvého stupňa) predstavuje 147,15 €. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným určeným terajším rozhodnutím a výživným určeným posledným rozhodnutím s tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé a nepochybné, že odporca neprispel žiadnym iným spôsobom na výživu navrhovateľa ako stanoveným výživným a to ani formou finančnou ani naturálnou. Odvolací súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu zaplatiť dlžné výživné v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku navrhovateľovi, pretože vzhľadom k pomerom odporcu, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol odporca očakávať od začatia konania, pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech navrhovateľa. Odvolací súd dodáva, že už rozhodnutím o zaplatení dlžného výživného v lehote 30 dní poskytol odporcovi výhodu, čím zohľadnil jeho finančné a majetkové pomery, keďže ust. § 160 ods. 1 ukladá v prípade uloženia povinnosti splniť povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a len vo výnimočných prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu, prípadne povoliť splátky.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.