Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-144-2013.pdf
PDF · 94.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/144/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Q. Q. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: D. Q. nar. X.X.XXXX bývajúceho XX F. S. J. F. G. Y. NR XX, X JL I. zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 a I. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na ulici P. č. XX o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 4.2.2013 č.k. 2P 244/2012-58 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. Q. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 14P 423/2007 zo dňa 5.9.2008 právoplatného 22.9.2008 zo sumy 100 € na sumu 150 € mesačne od 1.9.2012 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.
Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 4.2.2013 v sume 300 € zaväzuje otca zaplatiť matke maloletého do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. Q. zo sumy 100 € na sumu 200 € mesačne od 1.9.2012 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 4.2.2013 600 € povolil otcovi splatiť v troch mesačných splátkach po 200 € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné na 150 € mesačne a dlžné výživné žiada povoliť v 20 mesačných splátkach po 30 €. Poukázal na to, že súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v napadnutom rozsudku v odôvodnení konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého v tom, že v čase rozhodovania mal 12 rokov, navštevoval základnú školu a v súčasnom období je v období dospievania a navštevuje strednú školu, čím sa podstatne zvýšili jeho potreby. Rozpísal výšku výdavkov na maloletého a pokiaľ ide o zvýšené výživné, konštatoval len stroho, že bol preukázaný zvýšený príjem otca, ktorý je základným predpokladom na zvýšenie výživného, avšak bližšie neodôvodnil, akými okolnosťami sa riadil pri rozhodovaní, ktoré malo za následok zvýšenie výživného o 100 %, pričom okrem príjmu predložil aj výdavky, ktoré sú pre neho nevyhnutné, jednak pre jeho existenciu a náklady spojené s bývaním, cestovným, poplatkami, ktoré on ako osoba trvale žijúca vo Veľkej Británii platí. U svojho zamestnávateľa zmenil svoju pozíciu od októbra minulého roku a zmenil sa mu spôsob odmeňovania z dvojtýždňového na štvortýždňové, zmenil sa aj pracovný čas z päťdňového
na 40 hodín týždenne, čím došlo k zníženiu jeho pravidelného mesačného príjmu, pretože štvordňový 40- hodinový týždeň mu znemožňuje vykonávať akúkoľvek prácu nadčas do budúcna. Uviedol, že vykonáva vyčerpávajúcu namáhavú prácu. Pracuje v kuracej fabrike vo veľmi chladnom prostredí, kde sa balí finálna produkcia v bedničkách na palety, ktoré manuálne preváža na dispečing. Ide o prácu nižšej kategórie, možno povedať až podpriemernú a je odmeňovaný minimálnou mzdou. Práca v chladnom prostredí nepriaznivo pôsobí na jeho zdravotný stav, musí si zakupovať termooblečenie, ktoré mu zamestnávateľ neposkytuje a priemerná teplota sa pohybuje na úrovni 10 oC, pričom zlé pracovné podmienky sa odzrkadlili na jeho zdravotnom stave, pretože v dôsledku podchladenia má bolesti chrbtice, nôh, ramien. Jeho zdravotný stav sa zhoršuje, čoho dôkazom je aj jeho práceneschopnosť, preto má zvýšené výdavky na lieky a keďže aj jeho manželka pracuje u toho istého zamestnávateľa a na jej zdravotnom stave sa taktiež chladné prostredie odzrkadlilo, bola PN po dobu troch mesiacov a tiež má problémy s chrbticou. Podrobila sa operačnému zákroku, čoho následkom bolo podstatné zníženie aj jej príjmu a pravidelne absolvujú kontroly a rôzne testy, čo je finančne zaťažujúce. Pokiaľ pracoval na Slovensku, jeho príjem bol podstatne nižší aj zmenil zamestnávateľa, aby si zlepšil finančnú situáciu a mohol splácať pôžičku, ktorú vybral na vyriešenie svojej bytovej otázky. Čo sa týka svojho príjmu, tento bol nesprávne uvedený, pretože v mesiaci február 2013 mal príjem 929 libier, mesačne uhrádza nájomné 541,66 libier a ako bolo nesprávne uvedené 125 libier, ktoré je týždenné a nie mesačné. Mesačne platí poplatok za mestskú daň 99 libier, televízny koncesionársky poplatok 12,12 libier, daň za auto 15,58 libier, poistku na auto 45,32 libier a okrem toho má mesačné cestovné do práce 40 libier, na ktoré používa motorové vozidlo, pretože iná možnosť prepravy do zamestnania je nemožná. Taktiež má náklady na stravu, hygienické potreby približne 50 libier. Na nákladoch na nájomné, poplatkoch za médiá sa alikvotnou čiastkou podieľa aj jeho manželka a to polovičnou sumou. Jeho manželka má vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi S., ktorý navštevuje Technickú univerzitu, Ekonomickú fakultu, odbor financie a na jeho výživu prispieva 200 €. Uviedol, že je povinný platiť pôžičku, ktorú si zobral na vyriešenie bytovej otázky na kúpu nehnuteľnosti, ktorá je považovaná za nehnuteľnosť na nízkej úrovni a ide o rodinný dom v okrese Trebišov. Uviedol, že aj nad rámec výživného maloletému prispievať na výživu nemôže, pretože mu to neumožňujú finančné prostriedky. Maloletý ho navštívil v roku 2011 aj v roku 2012. Za toto obdobie bol u neho dlhšiu dobu, ktorá presahovala obdobie jedného mesiaca a napriek tomu matke výživné uhradil. Taktiež maloletému uhradil všetky potreby súvisiace s cestou vrátane cestovného a počas pobytu v Anglicku sa mu snažil zabezpečiť výlety, aby sa oboznámil s krajinou, v ktorej žije a navštívili aj historické pamiatky, ktoré boli finančne nákladné. Musel si zabezpečiť krátkodobý úver, aby tieto náklady zvládol. Uviedol, že s maloletým má dobrý vzťah, komunikuje s ním a napriek tomu, že žije skromne, snažil sa podľa možností maloletému zakúpiť ošatenie a podobne. Vytkol konajúcemu súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s majetkovými pomermi na strane matky, ktorá má príjem 500 €, pričom z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, či sa jedná o priemerný mesačný zárobok, čistý alebo hrubý. Matka nežije sama, má priateľa, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti a podieľa sa na nákladoch na domácnosť. Uviedol, že úver, ktorý spláca 255 libier, bol nevyhnutný na zabezpečenie bývania, pretože ak by riešil otázku bývania podnájmom, jeho náklady na prenájom by boli vyššie ako úver na kúpu nehnuteľností, čím znížil svoje výdavky na minimálne možnú mieru. Zvýšením výživného na 200 € sa dostal do situácie, v ktorej už nebude môcť zabezpečiť maloletému návštevu v mieste jeho bydliska a súd mal prihliadnuť na to, že inú možnosť stretávania sa s maloletým nemá a vycestovanie na Slovensko je nákladnejšie ako cesta maloletého k nemu, pričom vie, že maloletý ho veľmi rád navštevuje a spoznáva nové prostredie, kultúrne pamiatky a má možnosť komunikovať v anglickom jazyku.
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok napriek tomu, že návrhom sa dožadovala zvýšiť výživné na 250 € mesačne. Poprala odvolacie námietky otca, pretože v každej firme pásová výroba je zabezpečená rotáciou pracovníkov, takže ani jeden nepracuje 8 hodín v jednej pozícii a zamestnávatelia chránia zdravie pracovníka výrobnej linky, aby nedochádzalo k jednostrannému preťaženiu. Uviedla, že keď odchádzal otec a jeho manželka do Anglicka, na Slovensku mali zamestnanie so slušným príjmom v tom čase 15.000 až 17.000 Sk a neviedla ich hmotná ani sociálna núdza. Ona pracuje už 19 rokov s čistým mesačným zárobkom 500 až 550 € a tiež od 1.3.2013 bola práceneschopná, keďže má zdravotné problémy. Pokiaľ otec uvádzal, že bol práceneschopný, má vedomosť o tom, že Veľkú noc trávili na Slovensku. Pokiaľ býva otec v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, aj táto má povinnosť prispievať na domácnosť, motorové vozidlo, dane koncesionárske poplatky, poistky, pôžičky stavebné sporenie a iné výdavky, nakoľko rovnako užíva byt aj auto ako otec a spolu si pôžičky zobrali. V minulosti otec s manželkou uvádzali, že uhrádza 115 € výživné pre syna a v súčasnosti je to už suma 200 €. Uviedla, že má vedomosť o tom, že predmetný rodinný dom, ktorý spomína otec v odvolaní, už predal a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ak by ho nepredal, mal by ho už šiesty rok v prenájme.
Poukázala na to, že pôžičku 255 libier na zabezpečenie bývania v Anglicku by mal otec otec dokladovať, pretože nie je jasné, z akého dôvodu bol nútený zobrať si dve pôžičky v takýchto sumách, nakoľko predtým uvádzal stavebné sporenie 155 € a ďalšie 24,94 € a ostatné náklady. Poukázala na skutočnosť, že nemá finančné prostriedky na to, aby využívala službu advokátskej kancelárie, nakoľko musí hájiť záujmy dieťaťa a keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, súd mal prihliadať na to, že výdavky spomínané otcom nesúvisia priamo so zabezpečením jeho základných potrieb. Zvýšením výživného na 200 € súd neuviedol otca do patovej situácie, pretože so synom nekomunikuje odvtedy, odkedy sa dozvedel, že je podaný návrh na zvýšenie výživného a keď príde na Slovensko, stále sa zdržiavajú u jeho sestry a citový vzťah medzi nimi nie je vytvorený preto, pretože v čase rozvodu mal maloletý dva a pol roka. Poukázala na to, že v októbri 2012, keď bol otec na Slovensku, svojho syna nekontaktoval a to mal maloletý v tom čase narodeniny a syn sa s otcom stretol počas Veľkej noci, keďže bol u sestry odporcu na prázdninách. Počas šiestich rokov maloletý bol dvakrát v Anglicku na prázdniny po dobu necelých dvoch mesiacov, raz na tri dni ako doprovod otcovej mame, teda svojej babke a sestre a tieto prázdniny ju stáli 300 € a zúčastnil sa ich aj syn otcovej manželky. Poukázala na odôvodnené potreby maloletého, ktorý navštevuje gymnázium, má zvýšené potreby na školské pomôcky 16,54 €, pracovný zošiť na anglický jazyk a kniha 24 €, kniha a pracovný zošiť nemecký jazyk 20 €, slovenský jazyk 4 €, ZRPŠ 20 €, triedny fond 4 €, kód rady školy 2 €, kladky na skrinku 1,70 €, náplň do tlačiarne 25,70 €, plnenie farby do tlačiarne 2 x po 5 € v úhrnnej sume 127,94 €. Nakoľko maloletý podstatne vyrástol, bolo potrebné nakúpiť oblečenie a športové potreby, biely plášť, prezuvky 245,20 €, čipovú kartu MHD + foto 11,95 €, dobíjanie kreditu mesačne 7 €, stravné v školskej jedálni v septembri 22,80 €, v októbri 25,20 €, v novembri 21,60 €, december 14,40 €, január 20,40 €, február 10,80 €, marec 19,20 €. Maloletému musela zakúpiť oblečenie potrebné k lyžiarskemu výcviku 144,91 €, nakoľko absolvoval povinný lyžiarsky výcvik v hodnote 135 €, skipas 30 €, požičanie výstroja 30 €, všetko v úhrnnej sume 195 €. Jednorazovo bolo potrebné uhradiť zálohovú platbu v škole na stužkovú slávnosť 50 €, maloletý navštevuje turistický krúžok, raz do mesiaca absolvujú túru v rôznych oblastiach Slovenska a od 9.4.2013 po dobu šiestich týždňov absolvuje plavecký výcvik a bolo nutné zakúpiť plavky 24,90 €, plavecké okuliare 21,99 €. Maloletý je alergik, v dôsledku čoho má zvýšené náklady na lieky. S maloletým býva v 3-izbovom byte, kde platí nájom 120 €, inkaso 29,64 €, plyn 8 €, internet, TV 15 € iba na základnú ponuku, v úhrnnej sume 182,64 €. Maloletý od septembra nastúpi na kurz anglického jazyka do inštitútu, ktorý je spoplatňovaný sumou 240 € na školský rok a má zvýšené výdavky aj na svoju osobu, pretože aj ona je alergička a potrebuje si dokupovať lieky. Nemá žiadne pôžičky, vysoké úvery ani stavebné sporenia a nepoukazuje na to, čo potrebuje ona, ale čo potrebuje mal. Q.. Poukázala na to, že otec nezakupuje maloletému žiadne darčeky na Vianoce, narodeniny a nedáva mu vreckové.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a dôvodný.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je opodstatnené.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti, ale nesprávne určil rozsah výživného. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať premeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrne, záujmovej alebo športovej činnosti a podobne. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada súd na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možností a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne a je potrebné zohľadniť aj osobnú starostlivosť o dieťa, pretože vyživovacia povinnosť je prvoradá a výživnému sú podriadené všetky ostatné výdavky rodičov.
Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah výživného, preto napadnutý výrok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zaviazal otca prispievať na výživu mal. Q. 150 € mesačne od 1.9.2012 do budúcna, ktoré je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady primerané odôvodneným potrebám maloletého a zohľadňuje reálne príjmové a majetkové pomery otca deklarovaného v konaní potvrdením od jeho zamestnávateľa a ktorý, ako je všeobecne známou skutočnosťou a ktorú netreba dokazovať, má ako každý iný občan náklady na bývanie, stravovanie, cestovné do zamestnania, ošatenie a podobne, po dôslednom porovnaní súčasných pomerov s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného.
Pretože odvolací súd zmenil rozsah vyživovacej povinnosti otca voči mal. Q., bolo potrebné rozhodnúť o dlžnom výživnom, ktoré za obdobie od 1.9.2012 do 4.2.2013 predstavuje 300 €, ktoré odvolací súd uložil otcovi zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože ani matka pri uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, nakoľko umožňuje lepšie využitie finančných prostriedkov v prospech maloletého.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.