Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/132/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore navrhovateľov (po pripustení zmeny žalobného petitu - žalovaných): 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, 2/ A. E., nar. X.XX.XXXX, bytom F. G., G. XX, 3/ A. C., nar. X.XX.XXXX, bytom H., D. X, 4/ F. E., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokát, Rázusova č. 1, Košice, 5a/ J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. M. N., K. M. N., O. P., 5b/ H. Q., nar. X.X.XXXX, bytom B. M. R., S. H. X. F. O. XXXX/XX, 6/ T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. M. I. O. XXX a 7/ I. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. M. I. O. XXX, v konaní zastúpenej T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. M. I. O. XXX proti odporcovi (po pripustení zmeny žalobného petitu - žalobcu): Pasienkovému spoločenstvu Pozemkovému spoločenstvu, Henclová, so sídlom v Henclovej 95, IČO: 313 047 45, právne zastúpenému JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátka, Štefánikovo námestie č. 13, Spišská Nová Ves, o žalobe odporcu (po pripustení zmeny žalobného petitu

- žalobcu) na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod č. k. , pred účinnosťou o návrhu na zrušenie súdneho zmieru, o odvolaní po pripustení zmeny žaloby – žalobcu Pasienkového spoločenstva Pozemkového spoločenstva, Henclová proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -336 zo dňa 14. januára 2022

rozhodol:

I. M e n í rozsudok tak, že povoľuje obnovu konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod č. k. a zrušuje uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -406 zo dňa 16.6.2009, ktorým súd schválil súdny zmier medzi žalobcami: 1/ D. B., 2/ A. E., 3/ A. C., 4/ F. E., 5/ T. U. a žalovaným: Pasienkové spoločenstvo Pozemkové spoločenstvo, Henclová v tomto znení: Súd schvaľuje medzi účastníkmi konania uzavretý súdny zmier v tomto znení: Navrhovateľ v 1. rade je spoluvlastníkom nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 10.545 m2, pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 14.009 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 108.006 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 79.255 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 11.965 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25m2, vedených na LV č. XXX k.ú. I. v podiele 2/62 z celku.

Spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 10.545 m2, pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 14.009 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 108.006 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 79.255 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 11.965 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, vedených na LV č. XXX k.ú. I. v podiele 4/62 z celku, patrí do aktív dedičstva po neb. A. E., nar. X.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX, naposledy bytom v I..

Spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 10.545 m2, pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 14.009 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 108.006 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 79.255 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 11.965 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, vedených na LV č. XXX k.ú. I. v podiele 2/62 z celku, patrí do aktív dedičstva po neb. A. D., P. V. (prvýkrát vydanej F.), nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom v I. O. XX.

Spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 10.545 m2, pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 14.009 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 108.006 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 79.255 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 11.965 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, vedených na LV č. XXX k.ú. I. v podiele 2/62 z celku, patrí do aktív dedičstva po neb. A. V., P. K., nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom v I..

Spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 10.545 m2, pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 14.009 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 108.006 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 79.255 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 11.965 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, vedených na LV č. XXX k.ú. I. v podiele 2/62 z celku, patrí do aktív dedičstva po neb. F. U., P. K., nar. XX.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX, naposledy bytom v I..

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3.433,96 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia súdu o schválení zmieru.

II. P r i z n á v a žalobcovi Pasienkovému spoločenstvu Pozemkovému spoločenstvu, Henclová proti žalovaným v 1. až 7. rade 100% nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Súd žalobu o obnovu konania, pôvodne vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. z a m i e t a. II. Žalovaní 1/, 2/ 3/, 4/, 5a/, 5b/, 6/ a 7/. rade (pôvodne označení ako navrhovatelia v 1/, 2/ 3/, 4/, 5a/, 5b/, 6/ a 7/. rade) majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Pasienkové spoločenstvo Pozemkové spoločenstvo, Henclová (v pôvodnom konaní odporca) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.6.2012 domáhal, aby súd rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.6.2009 sp.zn. -406, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2009, ktorým schválil súdny zmier medzi účastníkmi konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení návrhu navrhovateľ uviedol, že uznesenie o schválení súdneho zmieru vychádza z nesprávneho posúdenia, ktoré poškodilo viacerých členov pasienkového spoločenstva a to z dôvodov, že výrokmi súdu v uznesení bolo porušené hmotné právo, kde súd neskúmal vecnú legitimáciu procesných strán, a teda došlo k platnému prevodu spoluvlastníckych podielov z právnych predchodcov na žalobcov. Teda súd neriešil vecnú legitimitu procesných strán a nedostatočne sa zaoberal prevodom vlastníckych práv, podielov pôvodných členov pozemkového spoločenstva a ich platných prevodov na ich právnych nástupcov s určením dedičstva. Taktiež mal za to, že súdny zmier bol schválený napriek tomu, že tento bol v rozpore so zákonom, nakoľko pri určovacích žalobách je neprípustné súdny zmier schváliť. Ako na dôkazy poukázal na rozhodnutie ONV Spišská Nová Ves z 23.7.1958, výpis z vložky č. XXX, identifikáciu parciel, žiadosť o uvoľnenie finančných prostriedkov, oznámenie ONV, výzvu zo dňa 17.12.1993, doklad z pozemkového úradu - upozornenie - odpoveď zo dňa 14.3.1996, pozvánku zo SPF zo dňa 9.1.1998. Tieto dôkazy preukazujú zneužitie uvedených niektorých nežijúcich domnelých podielnikov v žalobcami predloženom súdom zmiery, v ktorom uznesení okresný súd v prvom prípade im nezákonne určil podiely a v druhom prípade ich určil do aktív žalobcom, čo následne žalovaný dali zapísať do katastra nehnuteľností do LV č. XXX. V pôvodnom konaní súd nepreskúmal ani zmluvu o založení spoločenstva a stanovy PSPS Henclová, v ktorých je nakladanie s majetkom spoločenstva, vrátane podielov jednoznačne určené len valnému zhromaždeniu ako najvyššiemu orgánu spoločenstva. Súd tiež nepreskúmal, že vtedajší predseda PSPS Henclová podpísaním zmieru prekročil kompetencie predsedu a porušil stanovy Spoločenstva č.l. 10 odsek 4, písm. f/ a Dodatok č. 1 k zakladajúcej zmluve č.l. 19b, odsek 1. Predseda tiež porušil uznesenie predstavenstva spoločenstva zo dňa 14.6.2009, t.j. dva dni pred podpísaním zmieru na okresnom

súde, na základe priameho hlasovania podielnikov, nadpolovičná väčšina podielnikov neschválila zmier podpísať, teda vtedajší predseda nebol ani poverený takýto zmier schváliť. V pôvodnom konaní súd nepreveril s akým celkovým počtom podielov a výškou podielov na jedného podielnika spoločenstvo bolo obnovené, zaregistrované a toho času ako právny subjekt existuje. Z tohto dôvodu takto schválené uznesenie zmieru je nevykonateľné a nepreskúmateľné, pretože v predmetnom LV spoločenstvo bolo vždy zapísané v celku, nie sú tam jednotlivé podiely spoluvlastníkov a podiel v terajšom spoločenstve tvorí X/XX - G. a nie X/XX - G.. Ako dôkaz svojich tvrdení predložili zmluvu o spoločenstve zo dňa 1.12.1995 s Dodatkom č. 1 a Zápisnicu predstavenstva zo dňa 14.6.2009.

3. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. -42 zo dňa 20.6.2014 súd návrh odporcu na zrušenie súdneho zmieru č.k. -406 zo dňa 16.6.2009 zamietol. Svoje uznesenie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu hmotného práva, keďže zákon nevylučuje možnosť schválenia súdneho zmieru pri žalobách týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s tým, že podiely určené v rozhodnutí boli určené účastníkmi konania a na týchto podieloch sa strany sporu dohodli a teda nebolo v kompetencii súdu zasahovať do ich prejavenej vôle. Uviedol, že porušenie zákona nebolo konštatované ani zo strany prokuratúry, ktorá uvedený spis preskúmavala.

4. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. -100 zo dňa 6.4.2016 súd zrušil uznesenie tunajšieho súdu sp.zn. - 42 zo dňa 20.6.2014 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že považuje za potrebné uviesť, že v sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam najmä k pozemkom je dôležité zistenie potrebných podkladov z hľadiska evidencie nehnuteľností a to aj v prípade, ak konanie končí zmierom; pri posudzovaní, či je uzavretý zmier v súlade s právnymi predpismi prihliada súd i k zásadám zákonnej úpravy evidencie nehnuteľností (R 49/1969). Aj keď súd prvej inštancie pri posudzovaní hmotnoprávnej legitimácie účastníkov konania vychádzal z vtedy aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností, kde na LV č. XXX, kat. územia I. bolo ako výlučný vlastník označených pozemkov vedené Pasienkové spoločenstvo Henclová podľa stavu na tomto liste vlastníctva v súčasnej dobe (dátum výpisu 6.4.2016) takémuto záveru nezodpovedá, keďže je zrejmé, že na tomto liste vlastníctva sú už vedení ako spoluvlastníci nie iba samotné Pasienkové spoločenstvo a navrhovatelia, ktorých spoluvlastnícke podiely boli určené na základe sporného súdneho zmieru, ale ako spoluvlastníci sú vedené aj ďalšie fyzické osoby v poradí od 4. až po 50., pričom zjavne ide o podielnikov pozemkového spoločenstva, pričom z listu vlastníctva vyplýva, že titulom pre zápis týchto spoluvlastníckych podielov bolo osvedčenie o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom pod N 197/2015, Nz 18719/2015 zo dňa 1.6.2015. Z tohto pohľadu preto otázku vecnej legitimácie, teda otázku hmotnoprávneho vzťahu jednotlivých účastníkov konania k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania, ktoré vyústilo do súdneho zmieru nemožno uzavrieť bez toho, aby sa súd vyporiadal so skutočnosťou, na základe čoho došlo k takýmto zmenám vo vlastníckom režime vedenom v katastri nehnuteľností a či takýto režim nebol právnym stavom už aj v čase schvaľovania zmieru, a to napriek tomu, že evidencia katastra tomu nezodpovedala. Táto evidencia totiž platí iba v prípade, ak sa nepreukáže opak. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že takto novoevidovaný stav zodpovedá aj právnej úprave ust. a o pozemkových spoločenstvách. Zistenie rozsahu inej hmotnoprávnej legitimácie vo vzťahu k sporným pozemkom by jednoznačne vyúsťovalo do záveru, že konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré bolo určené súdnym zmierom nebolo vedené so všetkými hmotnoprávne legitimovanými osobami. Z odôvodnenia odvolacieho súdu zároveň vyplýva, že v novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvého stupňa sa vyporiadať aj s ďalším tvrdeným dôvodom v žalobe, a to že vtedajší predseda spoločenstva, ktorý uzavrel súdny zmier nebol v súlade so zákonom, ani obsahom zmluvy o spoločenstve oprávneným na nakladanie s majetkom spoločenstva a zároveň aj podľa so všetkými dôvodmi návrhu a to v tom znení, či z nich nemožno vyvodiť záver, že napadnutý zmier bol podľa hmotného práva neplatný.

5. Na základe návrhu Pasienkového spoločenstva Pozemkové spoločenstvo Henclová zo dňa 19.9.2018, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.9.2018 pripustil zmenu žaloby v znení, že súd povoľuje obnovu konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod č. k. a súčasne zrušuje uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -406 zo dňa 16.6.2009, ktorým súd schválil súdny zmier medzi žalobcami: 1/ D. B., 2/ A. E., 3/ A. C., 4/ F. E., 5/ T. U. a žalovaným: Pasienkové spoločenstvo Henclová, ktorým určil, že

- účastník konania D. B., nar. XX.X.XXXX, je spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXX-XXXXX pozemky o výmere 10.545 m2, parc. č. XXX-XXXXX pozemky o výmere 14.009 m2, parc. č. XXX-

XXXXXX trávny porast o výmere 108.006 m2, parc. č. XXX-XXXXXX trávny porast o výmere 79.255 m2, parc. č. XXX-XXXXX trávny porast o výmere o výmere 11.965 m2, parc. č. XXX-XXXXXXXXX plochy a nádvoria o výmere 25 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, kat. územie I., v podiele 2/62 z celku,

- nehnuteľnosti pozemky parc. č. XXX-XXXXX pozemky o výmere 10.545 m2, parc. č. XXX-XXXXX pozemky o výmere 14.009 m2, parc. č. XXX-XXXXXX trávny porast o výmere 108.006 m2, parc. č. XXX-XXXXXX trávny porast o výmere 79.255 m2, parc. č. XXX-XXXXXX trávny porast o výmere 11.965 m2, parc. č. XXX-XXXXXXXXX plochy a nádvoria o výmere 25 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat. územie I., v podiele X/XX-XX v celku patria do aktív dedičstva po neb. A. E., nar. X.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, v podiele X/XX-XX k celku patria do aktív dedičstva po neb. A. D., P. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, v podiele X/XX-XX z celku patria do aktív dedičstva po neb. A. V., P. K., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, v podiele 2/62 z celku patria do aktív dedičstva po neb. F. U., P. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX.

6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle účinného od 1.7.2016, (ďalej len „“), CSP, CSP, , , , , , , , , s apelom na ust. a dospel k záveru, že aj keď v pôvodnom konaní bol predmetom konania návrh na zrušenie súdneho zmieru vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. toho času po pripustení zmeny žaloby na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. , uznesením zo dňa 27.9.2018, po aplikovaní ust. o zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti mal za to, že účinky podania žaloby ostali zachované v zmysle prechodných ustanovení a preto žaloba o povolenie obnovy konania bola podaná včas s tým, že následne už len súd prvej inštancie skúmal zákonné dôvody pre povolenie obnovy konania v zmysle a dospel k záveru, že aj po zmene žaloby, ktorú Pasienkové spoločenstvo Pozemkové spoločenstvo Henclová označilo s poukazom na zmenu právneho režimu z titulu zrušenia možnosti zrušenia súdneho zmieru ako zákonnej úpravy, že uvádzané dôvody nie sú dôvodmi na povolenie obnovy konania, keďže Pasienkové spoločenstvo Pozemkové spoločenstvo Henclová ich bez svojej viny mohlo použiť v konaní vo veci samej. Aj keď Pasienkové spoločenstvo Pozemkové spoločenstvo Henclová zotrvalo na svojich tvrdeniach uvádzaných v návrhu na zrušenie súdneho zmieru zo dňa 14.6.2012, dávajúc do pozornosti v tomto znení aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie súdneho zmieru, za účelom posúdenia či schválený zmier neodporuje hmotnému právu, keďže sa súd nevysporiadal s predloženými dôkazmi, ako aj vecnou legitimáciou v spore a schválil navrhnutý zmier, súd prvej inštancie nezistil prípustnosť žaloby na obnovu konania, keďže neboli uvedené také dôvody, ktoré by nastali po právoplatnosti rozhodnutia v pôvodnej veci a ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania a ktoré by nemohli byť známe už v pôvodnom konaní s odkazom na ust. , pričom k namietanému nedostatku kompetencie predsedu pozemkového spoločenstva uzatvoriť súdny zmier súd zdôraznil, že za odporcu konal jeho štatutárny orgán, t. j. predseda, ktorého kompetencia konať v mene Pasienkového spoločenstva je odôvodnená z ustanovenia , konkrétne , podľa ktorého za právnickú osobu koná štatutárny orgán, ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený, nakoľko aj z vtedy platných ustanovení , o pozemkových spoločenstvách, výbor je štatutárnym orgánom spoločenstva s tým, že ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru. Podľa zmluvy o spoločenstve a založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou zo dňa 2.12.1995, podľa čl. 17 ods. 1 spoločenstvo má jedného predsedu, ktorý je štatutárnym orgánom spoločenstva. Podľa čl. 18 ods. 2 písm. a/ predsedovi výboru prislúcha najmä konať v mene spoločenstva ako jej štatutárny orgán. Z uvedeného vyplýva, že predseda spoločenstva nie je navonok obmedzený žiadnymi pokynmi, obmedzeniami alebo príkazmi, či už výborom alebo valným zhromaždením. A v neposlednom rade má byť práve odporca ten, kto mal potvrdiť a ozrejmiť skutočnosti, kedy sa dozvedel o prekročení kompetencie predsedu spoločenstva, čo má aj vplyv na hmotnoprávny predpoklad povolenia obnovy konania.

7. Nad rámec vyššie uvedených skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval k otázke vecnej legitimácie, na ktorú poukazoval aj odvolací súd, že v čase podania návrhu a aj v čase schválenia súdneho zmieru, bol na LV č. XXX, pre k. ú. I., obec I., okres Gelnica ako vlastník Pasienkové spoločenstvo Henclová. Na základe týchto skutočnosti mal súd preukázané, že okruh žalovaných bol pôvodným žalobcom určený správne, čoho dôkazom je výpis LV č. XXX na č. l. 21 (pôvodnej žaloby) a k doplneniu vlastníkov došlo na

základe právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu o schválení zmieru a osvedčení podľa osobitných predpisov N 197/2015, Nz 1819/2015 zo dňa 1.6.2015, Z 658/2015-17/15.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle s odkazom na .

9. Proti rozsudku podalo v zákonnej lehote (včas) odvolanie Pasienkové spoločenstvo Pozemkové spoločenstvo Henclová (žalobca). Uplatnil odvolacie dôvody podľa , , , t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Malo za to, že dôvody boli na obnovu konania dostatočne konkrétne, podrobne uvedené a akceptované dvoma zrušujúcimi rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach v tej istej právnej veci dávajúc do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -249 zo dňa 10.2.2005 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -100 zo dňa 6.4.2016, na čom nemení ani tá skutočnosť, že predmetom konania je povolenie obnovy konania, keďže od 1.7.2016 už k zrušeniu súdneho zmieru ako právneho inštitútu nemôže dôjsť a preto súd konal v priamom rozpore s pokynmi odvolacieho súdu s tým, že odklon od právneho názoru odvolacieho súdu je tak nezákonný a v rozpore so základnými zásadami sporového konania, dávajúc do pozornosti tú skutočnosť, že predseda pozemkového spoločenstva nemal právomoc uzavrieť súdny zmier, keďže bolo preukázané, že na to nebol oprávnený (viď výpoveď vtedajšieho predsedu spoločenstva p. P. na mimoriadnom valnom zhromaždení zo dňa 24.10.2009), že zástupca F. E. nepodpísal plnú moc na právne zastupovanie a preberanie zásielok, o čom informoval aj F. E. p. P., preto sa aj pojednávania nezúčastnil, keďže nie je členom Slovenskej advokátskej komory, čím ani uznesenie o schválenie zmieru nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že predseda spoločenstva bol oprávnený konať navonok a nebol obmedzený žiadnymi pokynmi, obmedzeniami alebo príkazmi, pričom poukazoval aj na ust. , o pozemkových spoločenstvách, je nevyhnutné upriamiť pozornosť odvolacieho súdu na ďalšiu textáciu tohto ustanovenia, ktorú súd prvej inštancie opomenul uviesť, a teda: „Ak je však na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň 2 členov výboru.“ Odvolateľ s poukazom na vyššie uvedené mal za to, že kompetencia uzavrieť súdny zmier prislúcha výboru, nie predsedovi spoločenstva, a preto bol predseda spoločenstvá povinný riadiť sa jeho pokynmi. O aké pokyny šlo, odvolateľ súdu preukázal zápisnicou z VZ konaného bezprostredne pred pojednávaním, na ktorom došlo k schváleniu zmieru. K článkom 17 a 18 Zmluvy o spoločenstve a založení pozemkového spoločenstva, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie v súvislosti s údajnou neexistenciou obmedzení predsedu spoločenstva konať navonok, odvolateľ uvádzal, že čl. 18 neuvádza kompetenciu predsedu nakladať s majetkom spoločenstva. V zmysle vtedy platného zákona o pozemkových spoločenstvách () táto kompetencia, t.j. rozhodovať a nakladať so spoločným majetkom spoločenstva, patrila do právomoci valného zhromaždenia. Súčasťou Zmluvy o spoločenstve a založení pozemkového spoločenstva je aj Dodatok č. 1 k tejto zmluve zo dňa 28.4.1996, ktorý v článku 19b ods. 1 uvádza, že „valné zhromaždenie si vyhradzuje právo rozhodovania ohľadne priznania podielov alebo určenia počtu členských podielov“. Stanovisko podielnikov bolo pred schválením napadnutého súdneho zmieru zisťované prostredníctvom písomnej ankety v súlade s čl. 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zmluvy o spoločenstve, ktorý upravuje rozhodovanie podielnikov mimo valného zhromaždenia, pričom takéto hlasovanie má povahu hlasovania valného zhromaždenia. Podielnici sa vyjadrili, že vtedajší predseda spoločenstva nemá na pojednávaní, na ktorom došlo k schváleniu súdneho zmieru súhlasiť s návrhom pôvodných žalobcov. V hlasovaní sa takto vyjadrilo 65,1 % podielnikov spoločenstva. I napriek tomu vtedajší predseda konal opačne, a teda v rozpore s pokynom valného zhromaždenia. Odvolateľ zastával názor, že žalovaní v čase uzatvárania súdneho zmieru účelovo zneužili absenciu chýbajúceho právneho zástupcu, ako i nízku právnu vedomosť vtedajšieho predsedu spoločenstva, hoci i oni samotní boli informovaní o prijatí zamietavého stanoviska podielnikov spoločenstva pred pojednávaním. Toto tvrdenie odvolateľ v konaní preukázal čestným prehlásením, ktoré je prílohou žaloby. Rovnako sa odvolateľ považoval za potrebné vyjadriť i k otázke vecnej legitimácie žalovaných ku ktorej súd dospel k záveru, že okruh žalovaných bol pôvodným žalobcom určený správne, pričom poukázal na výpis z LV č. XXX a na skutočnosť, že k doplneniu vlastníkov došlo na základe právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu o schválení súdneho zmieru a osvedčení podľa osobitných predpisov N 179/2015, Nz 1819/2015 zo dňa 1.6.2015 Z 658/2015-17/15 s tým, že zápis na LV č. XXX bol vykonaný práve na základe zmieru, ktorý je napádaný v tomto konaní, a teda ide o zápis sporný, čo osvedčuje i poznámka o prebiehajúcom súdnom spore. K zápisu ďalších vlastníkov na tomto liste vlastníctva došlo v roku 2015 z dôvodu zmeny zákona

o pozemkových spoločenstvách. Na základe uvedeného podľa názoru odvolateľa nemožno dospieť k záveru, že okruh žalovaných bol pôvodným žalobcom určený správne. Čo sa týka nepreskúmateľnosti dôvodu pre zamietnutie dôvodov na povolenie obnovy konania, dával do pozornosti predmet konania, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a tým otázku ukrátenia vlastníckych práv ostatných podielnikov na úkor žalovaných. Navrhoval povoliť obnovu konania s tým, že si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. Žalovaní v 1. a 7. rade a to aj v znení v priebehu konania učineného právneho nástupníctva po pôvodných stranách sporu vystupujúcich na strane žalovaných uviedli, že napadnutý rozsudok je správny, odvolanie žalobcu nie je opodstatnené z dôvodov, na ktoré poukazovali už v podaných podaniach zo dňa 17.1.2015 a zo dňa 21.11.2018, na ktorých v celom rozsahu trvajú a na ktoré odkazujú.

11. Žalobca zotrval na skutočnostiach uvádzaných v podanom odvolaní.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinný od 1.7.2016) prejednal odvolanie žalobcu, t.j. Pasienkového spoločenstva Pozemkového spoločenstva, Henclová, ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, t.j. proti rozsudku súdu o zamietnutí žaloby o povolení obnovy konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. , v ktorom súd prvej inštancie vo veci rozhodol uznesením o schválení súdneho zmieru dňa 16.6.2009 pod č.k. -406 v tom znení, že navrhovateľ v 1. rade je spoluvlastníkom nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 10.545 m2, pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 14.009 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 108.006 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 79.255 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 11.965 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25m2, vedených na LV č. XXX k.ú. I. v podiele 2/62 z celku. Spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX

- lesné pozemky vo výmere 10.545 m2, pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 14.009 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 108.006 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 79.255 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 11.965 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, vedených na LV č. XXX k.ú. I. v podiele 4/62 z celku, patrí do aktív dedičstva po neb. A. E., nar. X.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX, naposledy bytom v Henclovej. Spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 10.545 m2, pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 14.009 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 108.006 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 79.255 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 11.965 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, vedených na LV č. XXX k.ú. I. v podiele 2/62 z celku, patrí do aktív dedičstva po neb. A. D., P. V. (prvýkrát vydanej F.), nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom v I. O. XX. Spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 10.545 m2, pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 14.009 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 108.006 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 79.255 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 11.965 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, vedených na LV č. XXX k.ú. I. v podiele 2/62 z celku, patrí do aktív dedičstva po neb. A. V., P. K., nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom v I.. Spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 10.545 m2, pozemkov parc. č. XXX - lesné pozemky vo výmere 14.009 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 108.006 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 79.255 m2, parc. č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 11.965 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, vedených na LV č. XXX k.ú. I. v podiele 2/62 z celku, patrí do aktív dedičstva po neb. F. U., P. K., nar. XX.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX, naposledy bytom v I.. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3.433,96 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia súdu o schválení zmieru, a to bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , , v zmysle uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a a s poukazom na ust. o zachovaní právnych účinkov, ktorý apeluje na to, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, nakoľko právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, s tým, že treba brať zreteľ na to, že k zmene žaloby na žalobu o povolenie obnovy konania došlo len z dôvodu, že od 1.7.2016 už súd nemôže zrušiť súdom schválený súdny zmier v zmysle ust. , t.j. došlo k zrušeniu tohto právneho inštitútu, ktorý od 1.7.2016 nahrádza ust. v tom znení, že žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy

vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť, berúc tak do úvahy podanie Pasienkového spoločenstva Pozemkového spoločenstva, Henclová zo dňa 19.9.2018 na č.l. 118 spisu v tom znení, že „dochádza len k úprave v zmysle platnej právnej úpravy žalobného petitu (teda nie k zmene)“ a preto žalobca žiadal, aby súd povolil obnovu konania a zrušil uznesenie o schválení súdneho zmieru v konaní -406 zo dňa 16.6.2009, čím nebol zákonný dôvod s odkazom na ust. , uznesením -120 zo dňa 27.9.2018 rozhodovať o zmene žaloby, keďže právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1.7.2016 zostávajú zachované s tým, že žalobca aj preto zotrval na právnych dôvodov zrušenia súdom schváleného súdneho zmieru, ktorý je v rozpore s hmotným právom s tým, že tento dôvod možno aj podľa odvolacieho súdu považovať za zákonný dôvod na povolenie obnovy konania v zmysle s odkazom aj na , keďže dôvody uvádzané v návrhu na zrušenie súdneho zmieru v zmysle sú dôvodmi, týkajúcimi sa strán a predmetu pôvodného konania a môžu privodiť pre t.č. žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko bol v domnení, že má vo veci pasívnu vecnú legitimáciu, keďže súd žalobu z tohto dôvodu nezamietol a pristúpil k schváleniu zmieru, keďže v pôvodnom konaní 8C/608/2000 v znení záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 10.2.2005 na č.l. 249 spisu, bolo uložené súdu prvej inštancie skúmať vecnú legitimáciu strán sporu a až po jej zistení sa zaoberať právnym nástupníctvom a nadobúdacími titulmi spoluvlastníckych podielov, ktoré by mali patriť žalobcom, nakoľko predmetom konania je nielen určenie vlastníckeho práva, ale aj určenie spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti do dedičstva, kde na strane vecne legitimovaných strán sporu majú byť aj dedičia po poručiteľovi, čo ale zo žaloby vo veci samej nevyplýva a v uznesení č.k. -100 zo dňa 6. apríla 2016, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie o zamietnutí návrhu odporcu na zrušenie súdneho zmieru č.k. -406 zo dňa 16.6.2009 odvolací súd uviedol, že „súd prvej inštancie sa má zaoberať otázkou vecnej legitimácie, teda otázkou hmotnoprávneho vzťahu jednotlivých účastníkov konania k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania, ktoré vyústilo do súdneho zmieru, keďže evidencia katastra tomu nezodpovedala, s odkazom aj na právnu úpravu ust. a o pozemkových spoločenstvách s tým, že v napadnutom zmieri bola určená časť podielov aj do dedičstva po konkrétnych osobách, kde takéto konanie o určenie predmetu dedičstva sa musí viesť medzi okruhom vecne právne legitimovaných osôb, medzi ktoré patria všetci dedičia s vysporiadaním sa aj so skutočnosťou, či vtedajší predseda spoločenstva, ktorý uzavrel súdny zmier nebol v súlade so zákonom, ale ani obsahom zmluvy o spoločenstve oprávneným na nakladanie s majetkom spoločenstva a s vyhodnotením záveru v zmysle ust. o tom, či napadnutý súdom schválený zmier je podľa hmotného práva platný“.

13. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie aj napriek tejto uloženej povinnosti v uznesení Krajského súdu v Košiciach schválil súdny zmier v navrhovanom znení, aj keď jednoznačne dňa 14.6.2009 na Zasadnutí predstavenstva Pasienkového a pozemkového spoločenstva Henclová na č.l. 193 spisu, na ktorom bol prítomný aj V. P. ako predseda, došlo k prejednaniu stanoviska k dohode o urovnaní v tom znení „aby sa rešpektoval väčšinový názor podielnikov a predseda na súdnom pojednávaní dňa 16.6.2009, aby nesúhlasil a nepodpisoval žiadnu dohodu o urovnaní“, s tým, že prítomný ich advokát E. je na PN a predstavenstvo väčšinou hlasov sa uznieslo, že predseda na súdnom pojednávaní dňa 16.6.2009 nebude súhlasiť a nepodpíše predložený návrh dohody o urovnaní, a preto súdom schválený zmier je v rozpore s hmotným právom, nakoľko z absolútne neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť platný právny úkon, keďže neplatnosť takého úkonu nastáva od samého začiatku s tým, že súdy vždy ex offo preskúmavajú absolútnu neplatnosť právnych úkonov, t.j. či sú na ich uzavretie osoby zákonom oprávnené, ak tomu tak nie je, je takýto úkon v rozpore s hmotným právom, keďže nikto nemôže na iného previesť viac práv ako mu patrí a teda nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka, pričom vlastníctvo je neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné s tým, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom nepožíva ochranu (č.l. 20 ods. 1 SR).

14. Odvolací dôvod podľa je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

15. Odvolací dôvod podľa ust. , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

17. Podľa , , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

18. Podľa ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť (1). Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní (2). Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokoch od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru (3).

19. Podľa , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

20. Podľa žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

21. Odvolací súd preto konštatuje dôvodnosť uplatnených odvolacích námietok, a to s poukazom na hore uvedené skutočnosti, ktoré podčiarkuje tým, že predmetom konania, v ktorom došlo k schváleniu súdneho zmieru, bolo určenie vlastníckeho práva, ako aj určenie do dedičstva, pričom súd „ex offo“ pred rozhodnutím v merite veci, a to aj pred rozhodnutím o schválení súdneho zmieru vždy ako prvé skúma vecnú legitimáciu oboch strán sporu, ako aj naliehavý právny záujem žalobcu v konaní, keďže môže schváliť zmier len s vecne legitimovanými stranami sporu, berúc do úvahy aj v tomto znení zrušujúce uznesenia odvolacieho súdu a jeho závery o nutnosti vecnej legitimácie strán sporu.

22. Preto súd prvej inštancie nebol oprávnený schváliť súdny zmier v konaní, kde predmetom konania je určenie vlastníckeho práva a zároveň aj určenie nehnuteľnosti do dedičstva, bez riadneho zistenia okruhu ďalších dedičov, keďže je to v rozpore s hmotným právom, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že predseda, ktorý zastupoval Pasienkové spoločenstvo, Pozemkové spoločenstvo Henclová, nebol oprávnený na schválenie súdneho zmieru (viď v tomto znení aj Zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva pasienkového a pozemkového spoločenstva Henclová zo dňa 14.6.2009 na č.l. 89 spisu sp.zn. ), ako aj tú skutočnosť, že predseda Pasienkového spoločenstva v zmysle o pozemkových spoločenstvách, účinného v čase schválenia súdneho zmieru

dňa 16.6.2009, ako predseda spoločenstva bol subjekt bez právnej subjektivity, keďže konal len ako zástupca Pasienkového spoločenstva, čím prekročil svoje oprávnenie konať v mene žalobcu a v tomto konaní mohol preto vystupovať len ako predseda – fyzická osoba, ktorá prekročila rozsah svojho oprávnenia s odkazom na § 10 ods. 3 cit. zák., nakoľko v konaní jednoznačne nebolo preukázané, aby k schváleniu súdneho zmieru Pasienkové spoločenstvo dalo predsedovi súhlas výborom spoločenstva, a preto súdom schválený zmier, keďže bol uzatvorený nie na to oprávneným subjektom, je vlastne nulitný, od začiatku absolútne neplatný, dávajúc do pozornosti aj , že úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah a nakoľko súdom schválený zmier ani nezodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu, t.j. vôli Pasienkového spoločenstva, Pozemkové spoločenstvo Henclová, uzatvoriť v tom čase so žalovanými v 1. až 5. rade vystupujúcimi v pozícii žalobcov súdom schválený zmier, keďže pri posudzovaní procesného úkonu strany sporu podľa jeho obsahu, nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitých výrazových prostriedkov a celkovému zmyslu úkonu strany. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom strany urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné vždy akceptovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko, treba mať pri posudzovaní procesného úkonu strany sporu podľa jeho obsahu na zreteli to, ako v ňom bola navonok objektívne prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne, zo subjektívneho aspektu strany, zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Nie je teda možné uzavrieť súdny zmier bez toho, aby bola vo veci daná vôľa na jeho uzavretie, t.j. aby mal predseda Pozemkového spoločenstva Pasienkové spoločenstvo, Henclová, oprávnenie na uzavretie takéhoto úkonu, čo ale on jednoznačne nemal, čím nebola daná ani vôľa Pasienkového spoločenstva a ani pasívna vecná legitimácia na schválenie navrhovaného súdneho zmieru, berúc tak do úvahy rozpor s hmotným právom, keďže predmetom konania nie je len určenie vlastníckeho práva, ale aj určenie nehnuteľnosti do dedičstva.

23. Nakoľko s poukazom na hore uvedené skutočnosti ide o právny úkon uzavretý v rozpore s hmotným právom a nakoľko vlastnícke právo sa nepremlčuje a ani nikomu ho nemožno neoprávnene odňať, a to bez jeho vedomia tak, ako sa to stalo v tomto prípade, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako napadnutý rozsudok v zmysle zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že úlohou súdu prvej inštancie po povolení obnovy konania bude potrebné vec meritórne preskúmať, berúc do úvahy intencie zrušujúcich uznesení Krajského súdu v Košiciach vo veci a jednoznačne sa vysporiadať s vecnou legitimáciou strán sporu, najmä pasívnou vecnou legitimáciou, ktorá ale podľa odvolacieho súdu, vzhľadom na predmet tohto konania, jednoznačne nie je v spore daná (, ).

24. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol v zmysle , a a úspešnému žalobcovi, t.j. Pasienkovému spoločenstvu Pozemkovému spoločenstvu, Henclová priznal proti žalovaným v 1. a 7. rade plný nárok na náhradu trov celého konania s tým, že o výške priznaného nároku rozhodne súd prvej inštancie v zmysle .

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).